Návrh zákona o legalizácii eutanázie vo Francúzsku bol zastavený, keďže Macron vyhlásil predčasné voľby

Voľby do Európskeho parlamentu vo Francúzsku sa zmenili na malé zemetrasenie, keď sa prezident Emmanuel Macron vzhľadom na nelichotivé výsledky kandidátov svojej strany rozhodol rozpustiť Národné zhromaždenie, dolnú komoru francúzskeho parlamentu.

Tento krok oznámil počas televízneho prejavu v nedeľu večer, hodinu po tom, ako prvý exit poll o 20.00 h ukázal, že Národné zhromaždenie Marine Le Penovej (“Rassemblement national, RN) získalo pod vedením lídra strany Jordana Bardella viac ako dvojnásobný počet hlasov v celej krajine než Renesancia so svojím zoznamom “macronistických” kandidátov na čele s bezfarebným a prakticky neznámym Valérie Hayerom. Presne 31,37 percenta a 30 kresiel v Európskom parlamente pre RN oproti 14,6 percenta a 13 kreslám pre macronistov, z celkového počtu 81 kresiel pre Francúzsko. 

Socialisti s 13,98 percentami a 13 kreslami a mainstreamová pravicová strana Les Républicains len so 7 kreslami.25 percentami a 6 mandátmi, zostávajú bezvýznamné po tom, čo dlhé roky vládli Francúzsku, až kým sa v roku 2017 neujal moci Macron, ktorý pôsobil ako akcelerátor odovzdávania zvrchovaných právomocí Francúzska Európskej únii a zvyšovania “kultúry smrti”vo francúzskej legislatíve. 

Macron sa oháňal najmä “právami LGBT a “na potraty”: práve pod jeho dohľadom bolo lesbickým párom umožnené uchýliť sa k umelému oplodneniu, zatiaľ čo niekoľko zvyšných záruk proti dobrovoľným potratom bolo zrušených a samotné potraty boli len pred niekoľkými mesiacmi zakotvené vo francúzskej ústave. 

Macronov’krok rozpustenia Národného zhromaždenia – s okamžitou platnosťou – mal jeden veľmi pozitívny a určite nezamýšľaný efekt. Na jeho podnet vláda predložila návrh zákona o “konci života” s cieľom zlegalizovať “asistovanú samovraždu” a “pomoc pri umieraní”. Návrh zákona, ktorý sa vyhýbal používaniu termínu “eutanázia”, ale znamenal práve to, bol výrazne pozmenený právnou komisiou Národného zhromaždenia a v prípade jeho prijatia by sa pravidlá eutanázie vo Francúzsku stali najliberálnejšími a “najprogresívnejšími” na svete. 

Návrh zákona mal byť prerokovaný a prijatý do minulého víkendu a všetko bolo pripravené na to, aby sa 11. júna uskutočnilo slávnostné prvé čítanie v Národnom zhromaždení a potom bol urýchlene postúpený do Senátu, pričom sa z Macronovej’vôle považoval za akúsi legislatívnu núdzu. 

Rozprava však trvala oveľa dlhšie, než sa očakávalo, s viac ako 3 000 pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a zdĺhavými plenárnymi zasadnutiami a minulý týždeň sa rozhodlo, že je potrebný ďalší týždeň diskusií, pričom slávnostné hlasovanie sa posunulo na 18. júna. 

Proces sa nechcene zastavil už v zárodku Macronovým’politickým krokom, ktorý Francúzsku kúpil odklad tohto ďalšieho, závažného kroku k ďalším štátom schváleným vraždám, ktorý sa ešte pred jedným dňom zdal byť nevyhnutný, keďže sa očakávalo, že parlament návrh zákona schváli bez väčšieho odporu napriek viacerým drobným úpravám. 

V nedeľu večer, pochmúrne oblečený v odeve, ktorý vyzeral ako hlboký smútok, doplnený veľkou staromódnou čiernou kravatou, Macron oznámil svoje rozhodnutie vypísať predčasné voľby spolu so zlovestnými varovaniami, že Francúzsku hrozí potopenie “extrémne pravicové strany”, ktoré sú “proti” krokom EÚ” vpred, ” ktoré sa zasadzujú za “ožobračovanie Francúzov” a “znižovanie úrovne našej krajiny.”oháňal sa aj hrozbami “klimatického rozvratu” a “vonkajších rizík” – skrytou narážkou na vojnu na Ukrajine – naznačujúc, že víťazné strany ich nebudú riešiť podľa potreby. 

Parlamentné voľby sa budú konať v dvoch kolách, a to 30. júna a 7. júla. To znamená, že konkurenti budú musieť do piatka, v rekordne krátkom čase piatich dní, zostaviť kandidátky až v 577 volebných obvodoch, zatiaľ čo na úrovni strán budú prebiehať rozhovory s cieľom dohodnúť sa na odstúpení: to je v systéme, v ktorom kandidáti musia získať aspoň 50 percent hlasov, aby boli zvolení v prvom kole, nevyhnutné a v druhom kole sa môžu uchádzať všetci, ktorí získajú viac ako 10 percent hlasov, ak v prvom kole nikto nedosiahne väčšinu. V takejto konfigurácii môžu dvaja kandidáti prehrať s protikandidátom, ak sa ten dostane na prvé miesto, aj keď je ich skóre po súčte vyššie. Tento proces zvyčajne trvá mesiace: voľby najvyššej rýchlosti prinútia strany, ako je RN a jej hlavný rival, Eric Zemmour’s Reconquête, ako aj dve alebo tri menšie formácie, aby sa rozhodli pre stratégiu a našli vhodných kandidátov, ktorých pravdepodobnosť zvolenia do Národného zhromaždenia bude väčšia ako kedykoľvek predtým. 

Reconquête, ktorého listinu pre voľby do Európskeho parlamentu viedla Marion Maréchal Le Penová, vnučka lídra Národného frontu Jeana-Marie Le Pena a neter pravdepodobnej budúcej kandidátky na francúzsku prezidentku Marine Le Penovej, získala 5.3 percentá hlasov a 5 kresiel v europarlamente minulú nedeľu.

Marion Maréchal Le Penová a niekoľko ďalších zvolených členov Reconquête sú otvorene katolíci a majú oveľa jasnejšie postoje k morálnym otázkam, ako je rodová ideológia, rodová terapia, eutanázia a podobne, než RN. Väčšina jej poslancov Národného zhromaždenia na teraz ukončenom legislatívnom zasadnutí hlasovala za zakotvenie interrupcií do francúzskej ústavy. RN sa tiež zasadzuje za viac “socialistických” riešení, ako je plný nárok na dôchodok vo veku 60 rokov, hoci populácia starne a pôrodnosť rýchlo klesá, a urobila všetko pre to, aby získala hlasy voličov v čase, keď Francúzsko trpí vysokou infláciou spojenou s krízou COVID a už teraz trpí povinnými odvodmi vo výške viac ako 46 percent HNP, čo je najvyššia miera v Európe. 

Pomer štátneho dlhu Francúzska vzhľadom na hrubý národný produkt je taký zlý – viac ako 5 percent –, že agentúra Standard & Poor&rsquo znížila jeho úverový rating;s 31. mája, zatiaľ čo imigrácia z neeurópskych, prevažne moslimských krajín rastie, ceny potravín sú vysoké a úrokové sadzby bránia mnohým v kúpe nových alebo starých domov a nájomné nehnuteľnosti sú čoraz vzácnejšie, pretože “klimatické zmeny” sú čoraz prísnejšie. 

V tejto súvislosti sa mnohí politickí komentátori zamýšľajú nad tým, či Macron dúfa, že prehrá nadchádzajúce voľby, aby bol “nútený” urobiť zo zástupcu RN svojho premiéra, čím by nechal novovytvorenú vládu zápasiť s mnohými problémami, ktorým Francúzsko čelí, a tým by urýchlil pád svojej opozície v nasledujúcich prezidentských voľbách naplánovaných na rok 2027. 

Nedostatok príjmov v už aj tak nafúknutom štáte ponechá RN len veľmi málo priestoru na manévrovanie a v každom prípade 80 percent legislatívy Francúzska je už odovzdaných z EÚ, takže existencia takéhoto machiavelistického plánu by mohla byť v skutočnosti blízko pravdy. O to viac, že obe strany, RN aj Rekonquête, sú pevné v otázkach prisťahovalectva, ktoré boli ústrednou témou diskusií pred európskym hlasovaním, avšak tieto sú do veľkej miery kontrolované Európskou úniou. 

Na druhej strane Macron možno očakáva prílev podpory viacerých strán proti “krajnej pravici,” ako získal v predchádzajúcich dvoch prezidentských kampaniach, keď sa v druhom kole stretol s Marine Le Penovou. Ak je to skutočne jeho stávka a vyjde, bude môcť slobodne presadzovať eutanáziu a úplne sa podriadiť internacionalistickej politike globalistov, ktorým tak dôsledne slúži: počas jeho druhého prezidentského obdobia od roku 2022 jeho politiku trochu brzdila menšinová vláda jeho hnutia Renesancia v parlamente, hoci to nebránilo následným vládam presadiť veľmi nepopulárne zákony s veľmi malým ohľadom na zvolený parlament, využívajúc ústavné prostriedky, ktoré umožňujú skrátiť ľudové zastúpenie. 

Najpravdepodobnejším výsledkom však je, že RN potvrdí svoj úspech a skutočnou otázkou je, ako ho využije pre dobro krajiny.  

Francúzsko, Cirkev’“najstaršia dcéra,” určite potrebuje politickú obrodu, ale tá by bola neúplná a slabá, ak by chýbal duchovný návrat k jej kresťanskej identite, pravde a pevnej morálke. Veľkolepý blesk, ktorý Macron vypustil na francúzsku’politickú scénu, môže v zásade umožniť mnohé, aj to najlepšie a najmenej očakávané – ale nie bez odmietnutia súčasnej kolektívnej apostázy jej vládcov.