- Kardinál Sarah spojil potlačenie tradičnej latinskej omše s odmietnutím katolíckej morálky.
- Odmietnutie Boha v Európe nazval "praktickým ateizmom" a vyjadril ľútosť nad týmto trendom.
- Kardinál Sarah odsúdil prenikanie praktického ateizmu do Cirkvi a odmietanie tradičnej liturgie.
- Považuje odmietanie tradičnej liturgie a morálnej teológie za formu ateizmu, ktorá odsúva Boha.
Kardinál Robert Sarah, emeritný prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí v Ríme, spojil pokus o potlačenie a odmietnutie tradičnej latinskej omše v Cirkvi s odmietnutím tradičnej katolíckej morálky a širším odklonom Európy od kresťanstva, ktorý nazval “praktickým ateizmom“.”
Komentár o snahe zavrhnúť starobylú liturgiu Cirkvi’v rámci latinského obradu odznel v prednáške, ktorú kardinál Sarah ponúkol na Katolíckej univerzite v Amerike (CUA) vo štvrtok 14. júna na podujatí s názvom “Večer s Robertom kardinálom Sarahom,” sponzorovanom Napa Institute a Katolíckym informačným centrom vo Washingtone, D.C.
Gvinejský kardinál pred svojou prednáškou obetoval svätú omšu v Bazilike Národnej svätyne Nepoškvrneného počatia a na začiatku a na konci svojho vystúpenia zožal ovácie v stoji.
Prednáška mala názov “Katolícka cirkev’vytrvalá odpoveď na praktický ateizmus našej doby.” V prejave kardinál vyjadril ľútosť nad odmietaním Boha, ktoré zachvátilo veľkú časť Západu, najmä kedysi kresťanskú Európu. Povedal, že toto odmietanie Boha má podobu ani nie tak intelektuálneho ateizmu, ale praktického ateizmu, ktorým sa moderný človek správa tak, akoby Boh neexistoval alebo akoby na ňom nezáležalo.
Osobitne odsúdil spôsoby, akými tento praktický ateizmus prenikol aj do Cirkvi, čo sa prejavuje odmietaním tradičnej katolíckej morálky, tradičnej katolíckej náuky a tradičnej podoby katolíckej liturgie.
Medzi svojimi ďalšími poznámkami o stave Cirkvi bývalý prefekt Kongregácie pre Boží kult, ktorý je dlhodobým zástancom tradičnej latinskej omše a návratu k úctivejšiemu spôsobu slávenia liturgie, povedal, že v latinskej Cirkvi rozšírená snaha odvrhnúť tradičný spôsob uctievania Boha, ktorý Cirkev po stáročia považovala za vhodný, je formou praktického ateizmu, v ktorom v centre bohoslužby už nie je Boh, ale citlivosť moderného človeka.
Spojujúc toto odmietnutie tradičnej liturgie Cirkvi s odmietnutím tradičnej morálnej teológie Cirkvi Sarah označil oboje za jemnú formu ateizmu, ktorá podľa neho “nie je priamym odmietnutím Boha, ale odsúva Boha na vedľajšiu koľaj.”
PREHĽAD:
Kardinál Sarah s odvolaním sa na Jána Pavla II. o formách, ktoré môže mať praktický ateizmus, povedal: “Vidíme to v Cirkvi, keď sa sociológia alebo ‘životná skúsenosť’ stáva vedúcim princípom, ktorý formuje morálny úsudok. Nie je to úplné odmietnutie Boha, ale odsúva Boha na vedľajšiu koľaj. Ako často počúvame od teológov, kňazov, rehoľníkov a dokonca aj od niektorých biskupov či biskupských konferencií, že musíme prispôsobiť našu morálnu teológiu úvahám, ktoré sú výlučne ľudské?”
Snažíme sa ignorovať, ak nie odmietnuť tradičný prístup k morálnej teológii, ako ho tak dobre definuje Veritatis Splendor a Katechizmus Katolíckej cirkvi. Ak to urobíme, všetko sa stane podmieneným a subjektívnym. Prijať každého znamená ignorovať Písmo, Tradíciu a Magistérium.
Nikto zo zástancov tejto zmeny paradigmy v Cirkvi neodmieta Boha priamo, ale Zjavenie považujú za druhoradé, alebo aspoň rovnocenné so skúsenosťou a modernou vedou. Takto funguje praktický ateizmus. Nepopiera Boha, ale funguje tak, akoby Boh nebol ústrednou postavou.
Sarah pokračovala v uplatňovaní podobnej kritiky na odmietanie starobylej liturgie Cirkvi . Bez toho, aby menoval Traditionis Custodes, predsa len upozornil, že vykresľovať stáročné liturgické tradície Cirkvi’ako “nebezpečné” a sústrediť sa na horizontálu je spôsob, ako odsunúť Boha na vedľajšiu koľaj.
Povedal: “Tento prístup vidíme nielen v morálnej teológii, ale aj v liturgii. Posvätné tradície, ktoré stovky rokov dobre slúžili Cirkvi, sa teraz vykresľujú ako nebezpečné. Toľké sústredenie sa na horizontálu vytláča vertikálu, akoby Boh bol skôr skúsenosťou než ontologickou skutočnosťou.”
Kritizujúc mentalitu myslenia o tradícii ako o obmedzujúcej, a nie oslobodzujúcej či zdokonaľujúcej, Sarah zakorenila odvrhnutie tradície v zameraní na prítomný okamih, ktoré je vlastné praktickému ateizmu.
“Existuje implicitné chápanie zástancov praktického ateizmu, že viera nejakým spôsobom obmedzuje človeka … Praktickí ateisti považujú Boha a jeho morálny poriadok za obmedzujúci faktor,” povedal. “Naše šťastie sa podľa tohto spôsobu myslenia nachádza v tom, že sme tým, kým chceme byť, a nie v tom, že sa prispôsobujeme Bohu a jeho poriadku.”
Všetko je veľmi “teraz” orientované. Význam má to, čo hovorí o súčasnej chvíli, odtrhnuté od našich individuálnych a korporatívnych dejín. Preto sa tradície našej viery dajú tak ľahko odmietnuť. Podľa praktických ateistov tradícia zaväzuje, nie oslobodzuje.
A predsa práve prostredníctvom našich tradícií lepšie spoznávame samých seba. Nie sme izolované bytosti, ktoré nie sú prepojené so svojou minulosťou. Naša minulosť formuje to, kým sme dnes.
Dejiny spásy sú toho vrcholným príkladom. Naša viera sa vždy odráža od našich počiatkov, od Adama a Evy, cez starozákonné kráľovstvá, Krista ako naplnenie starého zákona, až po príchod Cirkvi a rozvoj všetkého, čo nám bolo dané od Krista. To je to, čím sme ako kresťanský ľud. Všetko je to radikálne prepojené. Sme ľud om, ktorý žije v kontexte toho, kým nás Boh stvoril, čo sa v priebehu storočí prijímalo hlbšie, ale vždy je to spojené so zjavením Krista, ktorý je ten istý včera i dnes. Usilovať sa o naplnenie tým, že znížime svoj pohľad na naše skúsenosti, emócie alebo túžby, znamená odmietnuť to, kým sme ako Božie stvorenia, obdarené vznešenou dôstojnosťou a v konečnom dôsledku stvorené pre neho.
PODĽA:
Referujúc na prednášku vtedajšieho Josepha Ratzingera z roku 1958 —, o ktorej Sarah povedal, že “naznačuje, že naša súčasná situácia má oveľa hlbšie korene ako kultúrna revolúcia 60. a 70. rokov minulého storočia” — kardinál citoval Ratzingera, ktorý povedal: “Táto takzvaná kresťanská Európa sa za takmer 400 rokov stala miestom zrodu nového pohanstva, ktoré neustále rastie v srdci Cirkvi a hrozí, že ju podkope zvnútra.”
RELATÍVNE: Kardinál Sarah: Mnohí cirkevní predstavitelia ‘podceňujú vážnu krízu, ktorou Cirkev prechádza’
Ratizinger vo svojej prednáške z roku 1958 tvrdil, že Cirkev “už nie je, ako kedysi, Cirkvou zloženou z pohanov ktorí sa stali kresťanmi, ale Cirkvou pohanov, ktorí sa stále nazývajú kresťanmi, ale v skutočnosti sa stali pohanmi. Pohanstvo dnes prebýva v samotnej Cirkvi (Noví pohania v Cirkvi, 1958),&#rdquo;napísal Ratzinger.
Sára upozornila, že akokoľvek “ostrá” kritika Cirkvi bola, Ratzinger svoje poznámky vyslovil v roku 1958. “Kritika, že v Cirkvi existuje praktický ateizmus teda nie je v tejto chvíli nová,” povedal.
Tvrdil však, že tento ateizmus v Cirkvi je “v súčasnosti viac zjavný” ako v roku 1958 a že “prichádza v podobe straty zbožného kresťanského života, alebo zjavnej kresťanskej kultúry a v podobe verejného nesúhlasu, niekedy dokonca zo strany vysokopostavených úradníkov alebo významných inštitúcií.”
“Koľko katolíkov sa zúčastňuje na týždennej omši?"” spýtal sa."“Koľko z nich sa angažuje v miestnej cirkvi? Koľkí žijú tak, akoby Kristus existoval, alebo akoby Krista nachádzali vo svojich blížnych, alebo s pevným presvedčením, že Cirkev je mystickým telom Kristovým? Koľkí kňazi slávia svätú Eucharistiu, akoby boli naozaj Alter Christus, a ešte viac, akoby boli ipse Christus – samotný Kristus? Koľkí veria v reálnu prítomnosť Ježiša Krista vo Svätej Eucharistii?"”
“Odpoveď je: príliš málo,” lamentoval."“Žijeme, akoby sme nepotrebovali vykúpenie skrze Kristovu krv. To je praktická realita pre príliš veľa ľudí v Cirkvi. Krízou nie je ani tak sekulárny svet a jeho zlo, ale nedostatok viery vo vnútri Cirkvi.”
RELATED
Kardinál Sarah vyzýva afrických teológov, aby sa vzopreli západnej ideológii prebudenia
Kardinál Sarah: Africkí biskupi ‘hovorili za celú Cirkev’ odmietnutím homosexuálnych ‘požehnaní’