- Správa tvrdí, že štátne obmedzenia interrupcií umožňujú reprodukčný nátlak.
- Štáty prijali právnu ochranu pre nenarodené deti po rozhodnutí Najvyššieho súdu.
- Správa nedokáže preukázať koreláciu medzi reprodukčným nátlakom a právnou ochranou.
- Zneužívatelia využívajú potraty na ďalšie zneužívanie, nie pro-life zákony.
Národná linka pre domáce násilie a skupina na podporu potratov If/When/How zverejnili 3. júna Správu o reprodukčnom nátlaku a zneužívaní. Podrobne sa v nej uvádzajú výsledky prieskumu, ktorý sa uskutočnil na webovej stránke Národnej linky pre domáce násilie’v období od októbra do decembra 2023 a ktorého sa zúčastnilo 3 431 anonymných osôb.
Autori správy’tvrdia, že dokazuje, že “reprodukčný nátlak je“umožnený štátnymi obmedzeniami v oblasti reprodukčnej zdravotnej starostlivosti.”Podobne aj HuffPost tvrdil, že správa “poukazuje na súvislosť medzi prístupom k interrupciám a násilím páchaným na intímnych partneroch, keďže Najvyšší súd pred dvoma rokmi zrušil federálnu ochranu interrupcií.”
V skutočnosti správa nedosahuje ani jednu z týchto vecí a v skutočnosti je len ďalšou pseudovedou vytvorenou s jediným cieľom presadzovať pro-potratovú agendu.
Miesto, miesto, miesto
Významné právne obmedzenia interrupcií na úrovni štátu neboli možné pred rozhodnutím Najvyššieho súdu v prípade Dobbs v. Jackson Women’s Health Organization, ktorým sa v júni 2022 zrušil rozsudok vo veci Roe v. Wade a v prípade Roe v. Wade. V priebehu približne dvoch rokov od tohto rozhodnutia, mnohé štáty prijali významnú právnu ochranu pre nenarodené deti.
Nikde v tejto správe’rozsiahlom zozname rôznych štatistík týkajúcich sa toho, čo autori označujú ako “reprodukčný nátlak a zneužívanie”, však nie sú uvedené žiadne údaje týkajúce sa domovských štátov respondentov prieskumu; neposkytuje’žiadne informácie o skutočnom právnom stave interrupcií v domovských štátoch respondentov’ alebo dokonca o tom, ako respondenti’ vnímajú, aké by mohli byť ich miestne zákony týkajúce sa interrupcií.
Čítajte: Potraty v Južnej Karolíne klesli takmer o 80 % vďaka novému zákonu o srdcovom tepe
V skutočnosti výskumníci uvádzajú: “Všetky odpovede boli anonymné a nezbierali sme žiadne identifikačné informácie,” hoci zbierali demografické údaje o etnickej príslušnosti a sexuálnej orientácii. Okrem toho tvrdili, že prieskum bol “národný,” avšak bol online, čo potenciálne umožnilo odpovedať aj používateľom mimo Spojených štátov. Výskumníci neposkytli takmer žiadne informácie o svojej metodike a neuvádzajú, ako vyberali účastníkov (a dokonca ani to, či boli respondenti podrobení akémukoľvek druhu skríningu).
Napokon, táto správa nedokáže spojiť skúsenosti respondentov, z ktorých mnohé sú nepochybne tragické, so štátnymi zákonmi týkajúcimi sa potratov, ktoré sa na týchto respondentov údajne vzťahujú.
Inými slovami, neukazuje žiadnu koreláciu medzi “reprodukčným nátlakom a zneužívaním” a právnou ochranou nenarodených detí na úrovni štátu. Podľa toho, čo vieme, každý človek, ktorý odpovedal na tento prieskum, môže žiť v štátoch ako Kalifornia, ktoré prijali rozsiahle právne predpisy určené na podporu a ochranu potratov.
Mimo čas
Čo’viac, hoci správa obsahuje niečo, čo by sa dalo považovať za pôsobivú zbierku štatistických údajov zozbieraných počas obdobia poDobbsovej období – období, v ktorom mnohé štáty v skutočnosti zaviedli právnu ochranu v prospech života – sa ani nepokúša porovnať tieto čísla s obdobím predDobbsom . V dôsledku toho nedokáže preukázať, že Dobbs a/alebo konkrétne pro-life zákony mali akýkoľvek vplyv na štatistiky, ktoré uvádza.
Autori tvrdia, že dokazujú, že pro-life zákony na úrovni štátu sankcionujú “reprodukčný nátlak.” Ale keďže správa nedokáže preukázať žiadnu zmenu vo výskyte “reprodukčného nátlaku” od Dobbsovej, toto tvrdenie sa približne podobá tvrdeniu: “Počas výluk COVID 54 % žien uviedlo, že sa pokúšali otehotnieť. Je zrejmé, že výluky zvýšili túžbu žien po deťoch.”Ale bez toho, aby sme uviedli mieru pokusov o otehotnenie pred alebo po výlukách, tvrdenie, že výluky mali akýkoľvek vplyv na túžbu žien otehotnieť je úplne nezmyselné, pretože nie je podložené dostupnými dôkazmi.
Čítajte: Potraty v Kanade prežívajú deti, ktoré sú stále ponechané na smrť
Takisto, kvôli absencii porovnávacích údajov, úplne padá tvrdenie tejto správy, ktorá má dokázať, že pro-life štátne zákony “umožňujú” čokoľvek, čo by sa dalo označiť ako “reprodukčný nátlak”.
Tento problém ešte zhoršuje skutočnosť, že incidenty, ktoré respondenti v prieskume uviedli, neboli nijako časovo ohraničené – mohli sa stať pred Dobbsom, po Dobbsovi alebo dokonca pred Roe v. Wade. Najmenej jedna anekdota citovaná v správe sa podľa vlastných slov respondenta stala pred viac ako 20 rokmi.
Zneuvedenie vlastných údajov
Mnohé štatistické údaje v správe nemajú absolútne nič spoločné so zákonmi za život alebo dokonca s potratmi. Z tých, ktoré sa týkajú, sa zdá, že čísla naznačujú, že na ženy sa častejšie vyvíja nátlak alebo sú nútené k interrupcii, než že by ich od nej niekto odrádzal alebo im v nej bránil.
V správe sa uvádza, že “13 % respondentiek uviedlo, že ich súčasný alebo bývalý partner na nich vyvíjal nátlak alebo ich nútil k ukončeniu tehotenstva,” a že “13 % respondentiek uviedlo, že ich súčasný alebo bývalý partner použil alebo sa im vyhrážal násilím, keď boli tehotné, s úmyslom ukončiť tehotenstvo.”
Naproti tomu podľa správy “7 % respondentiek uviedlo, že ich súčasný alebo bývalý partner im bránil v použití medikamentóznej interrupcie [potratovej tabletky], aby mohli podstúpiť interrupciu,” a “9 % respondentiek uviedlo, že ich súčasný alebo bývalý partner použil alebo sa im vyhrážal násilím, ak chceli alebo sa snažili ukončiť tehotenstvo.”
Teda podľa vlastných údajov správa ukazuje, že je častejšie, že násilnícki partneri na ženy tlačia alebo dokonca násilne nútia k interrupcii, než že by zasahovali do nej.
Tak isto percento respondentiek prieskumu, ktoré uviedli nátlak proti interrupcii (7 až 9 percent, v závislosti od konkrétnych okolností), bolo výrazne nižšie ako percento žien po interrupcii, ktoré uviedli, že sa cítili pod tlakom alebo nátlakom, aby podstúpili interrupciu v iných výskumoch. Jedna nedávna štúdia uvádza toto číslo na úrovni 61 percent; iný výskum ho uvádza až na úrovni 64 percent.
Napokon, hoci správa vyzýva, aby “[s]táty zrušili obmedzenia týkajúce sa interrupcií,” uvádza tiež, že 12 percent respondentov zažilo situácie, keď ich predchádzajúce interrupcie boli nejakým spôsobom zneužité proti nim zo strany násilníckych partnerov. Zdá sa, že ľahšia dostupnosť interrupcií by ženám v tejto konkrétnej situácii pomohla len ťažko, napriek tomu správa neponúka žiadne odporúčania na ochranu týchto žien.
Poskytnuté dôkazy potvrdzujú len jeden záver
Táto správa je absolútnym zlyhaním, pokiaľ ide o dokazovanie jej vlastných tvrdení. Existuje však je jeden platný záver, ktorý možno vyvodiť z dôkazov, ktoré poskytuje: násilníci sú zákerne kreatívni a použijú rôzne metódy na zlé zaobchádzanie so svojimi partnerkami.
Existujú muži, ktorí používajú zneužívanie a kontrolu, aby prinútili svoje partnerky k potratu. A sú muži, ktorí využívajú zneužívanie a kontrolu, aby zabránili svojim partnerkám v potrate.
Autori správy tvrdia, že zneužívatelia môžu využívať pro-life zákony na podporu svojho zneužívania – ale prevažujúce dôkazy ukazujú, že zneužívatelia často využívajú samotné potraty na ďalšie zneužívanie. V konečnom dôsledku budú zneužívatelia zneužívať – tak či onak. Základný rozdiel je v tom, že keď zákon chráni nenarodené deti, je menej pravdepodobné, že tieto nevinné tretie strany budú v dôsledku tohto zneužívania zavraždené.
Napokon, za nátlak a zneužívanie, ktorého sa dopúšťajú, môžu len samotní zneužívatelia – okolnosti, právne alebo iné, nemožno spravodlivo viniť ako príčinu konania zneužívateľov’. Presadzovanie myšlienky, že nejaký vonkajší faktor je nejakým spôsobom zodpovedný za konanie násilníka’v podstate zbavuje páchateľov viny – a tým odopiera spravodlivosť obetiam.
Prevzaté so súhlasom Živá akcia.