MicrosoftTeams-image-4-810x500.png

Rím blokuje vysviacky seminaristov vo francúzskej komunite, ktorá ponúka latinskú omšu, tvrdí predstavený

24
Kultúra života
  • Päť seminaristov čakalo na vysvätenie za diakonov a kňazov až dva roky.
  • Problém bol spojený s tradičným rímskym obradom Katolíckej cirkvi.
  • Rímske autority nezaručili možnosť sláviť tradičný obrad po vysviacke.
  • Misionári Božieho milosrdenstva čelia zákazu vysviacky kvôli tradičnému obradu.

Päť seminaristov z francúzskej rehoľnej komunity Misionárov Božieho milosrdenstva čakalo na svoje vysvätenie za diakonov na ceste ku kňazstvu až dva roky a dôvod zdržania v Ríme sa teraz stal jasným: pripútanosť k tradičnému rímskemu obradu Katolíckej cirkvi.  

V komuniké, ktoré v pondelok vydal predstavený komunity páter Jean-Raphaël Dubrule, sa uvádza: “Po mnohých rozhovoroch s kompetentnými rímskymi autoritami na čele s biskupom (Francoisom) Touvetom (koadjútorom Toulonu), ktorému srdečne ďakujem za jeho veľmi silnú podporu našej komunity, sa ukazuje, že situácia je zablokovaná nielen kvôli rituálu svätenia, ale aj vzhľadom na možnosť týchto budúcich kňazov sláviť v starom obrade.” 

Ako komunita diecézneho práva sú misionári spojení s diecézou Toulon-Fréjus, ktorej biskup Dominique Rey bol prostredníctvom rozhodnutia pápeža Františka vo februári 2023 podrobený “apoštolskej vizitácii”. Stanovy komunity, ktoré v rámci jej charizmy stanovujú svätenia a slávenie svätej omše v tradičnom rímskom obrade, boli schválené v Ríme ešte pred vydaním motu proprio Summorum pontificum pápeža Benedikta XVI. z roku 2007. Misionárom bola pridelená personálna farnosť v centre Toulonu na pobreží Stredozemného mora a povolené slúžiť tradičnú omšu v centrálnej farnosti v Marseille. Obe navštevujú rodiny a veľa mladých ľudí. 

Misionári sú vo Francúzsku jedineční tým, že boli založení so súhlasom biskupa na formovanie nových kňazov pre svoju diecézu s úmyslom, aby slávili tradičnú svätú omšu, a ktorých biskup vysvätil v diecéze v tradičnom obrade. 

Komunita vyzvala na “veľmi intenzívnu modlitbu”, keďže rokovania s Rímom pokračujú. 

Všetky svätenia v diecéze, vrátane misionárov, Rím pozastavil na neurčito len niekoľko týždňov pred ich uskutočnením v júni 2022 po “bratskej návšteve” v diecéze, ktorú nariadil Rím, teraz už kardinál Jean-Marc Aveline z neďalekej diecézy Marseille. Biskup Rey mal vysvätiť štyroch nových kňazov a šiestich diakonov. 

Na základe apoštolskej vizitácie v roku 2023 bol biskupovi Reyovi pridelený biskup koadjútor s právom nástupníctva François Touvet, ktorý bol inštalovaný v decembri 2023. V spoločnom vyhlásení biskup Rey a biskup Touvet jasne uviedli, že druhý menovaný má prevziať veľkú časť povinností a právomocí v diecéze, vrátane riadenia diecézneho kléru, vzdelávania kňazov, finančnej správy a podpory rehoľných komunít, ktorých je vďaka Rey’ovmu ústretovému prístupu počas rokov jeho vlády veľa. 

Biskup Rey je vo francúzskom katolíckom prostredí výnimkou, nakoľko bol otvorený voči tradične zmýšľajúcim skupinám a neodmietal množstvo malých komunít, ktoré sa viažu k tradičnej latinskej omši. (Nie však veľké inštitúty, ako je Kňazské bratstvo svätého Petra alebo Inštitút Krista Kráľa suverénneho kňaza). Všeobecne sa má za to, že “tradicionalizácia” diecézy vyvolala postupné vizitácie zamerané na biskupa Reya. 

Biskup Touvet na konci svojej inštalačnej omše 10. decembra prezradil, že vatikánsky dekrét o odklade svätení bol “teraz zrušený,” pričom prvé následné svätenia sa uskutočnia 21. januára. Misionári Božieho milosrdenstva však neboli zahrnutí a dôvody tohto kroku boli teraz objasnené. 

Keďže sa stále množia dohady o možnom dekréte v polovici júla od Kongregácie pre Boží kult, ktorú vedie jej prefekt, anglický kardinál Arthur Roche, známy odporca tradičnej liturgie, krok proti misionárom je prinajmenšom znepokojujúci. Podľa niektorých zdrojov by dekrét formálne zakázal tradičnú latinskú omšu “spôsobom ‘čo najširším, definitívnym a nezvratným".’” 

Ak je to pravda, vysvetľovalo by to súčasný zákaz vysviacky misionárov’subdiakonov, ale zároveň pápež František už viackrát potvrdil Bratstvo svätého Petra vo výlučnom používaní tradičnej “tridentskej”omše. Predstavený Inštitútu Dobrého pastiera dostal aj osobné povzbudenie od pápeža Františka počas verejnej audiencie v novembri 2022, po zverejnení Traditionis custodes, ktoré prísne obmedzuje používanie starobylého obradu. Len nedávno, 25. mája, bolo Prepoštstvo San Benedetto benediktínov z Norcie v Taliansku, ktorí slávia tradičnú liturgiu, povýšené na opátstvo. 

Súčasný “trest” misionárov Božieho milosrdenstva je o to zvláštnejší, že je plne integrovaný do života Toulonskej diecézy; okrem dvojročnej formácie, ktorá’je ekvivalentom “noviciátu”; v rehoľnom spoločenstve – misionári sú svetskí kňazi – jej členovia nastupujú do diecézneho seminára La Castille v Toulone, kde boli vždy dobre hodnotení pre svoj dobrý prístup a ochotu byť blízko ľuďom a navštevovať aj tých najchudobnejších z chudobných. 

Toto nie je situácia, ktorá by povzbudzovala tradičné komunity k pocitu istoty, že sú dobre pochopené a podporované autoritami v Ríme, keď tieto žiadajú, aby boli bližšie k miestnym biskupom. 

Jednou z hlavných chariziem Misionárok Božieho milosrdenstva, okrem ich blízkosti k posolstvu svätej Faustíny, poľskej vizionárky, ktorá šírila úctu ku Kristovmu’nekonečnému milosrdenstvu, je ich cieľ evanjelizovať moslimské obyvateľstvo, ktoré je na južnom pobreží Francúzska mimoriadne početné. Ich biely habit pripomína “bielych otcov,” afrických misionárov, ktorí boli založení v Alžíri v roku 1868 za francúzskej nadvlády a ktorí pokračovali v práci v mnohých častiach kontinentu. Ich čierna šerpa je znakom pokory, ktorá im má pripomínať ich svetské postavenie. Pracujú vo farnostiach, organizujú letné tábory pre mládež, organizujú krátke rekolekcie na rôznych miestach Francúzska a rekolekcie svätého Ignáca a počas prázdnin vykonávajú aj misijnú činnosť v uliciach Toulonu a Marseille a na plážach. 

Doteraz majú misionári dobré vzťahy s miestnymi náboženskými autoritami. Biskup Touvet celebroval tradičnú latinskú omšu v ich osobnej farnosti Saint François de Paule v Toulone v Nedeľu Božieho milosrdenstva – v nedeľu po Veľkej noci – a kardinál (Jean-Marc) Aveline tiež niekoľkokrát celebroval tridentskú omšu vo farnosti Saint-Charles v Marseille. 

Vďaka súčasnému zákazu vysviacky pre jej členov sa komunite misionárov darí, v septembri tohto roka sa očakáva štyri z piatich nových vstupov. Vlani 20. apríla štyria mladí muži prijali habit komunity. 

Proti tomu diecézny seminár v La Castille neočakáva na začiatku akademického roka ani jedného seminaristu – čo je za posledných 40 rokov, keď každoročne pribúdali noví kandidáti do kňazskej formácie, nevídaná situácia. A to napriek tomu, že tento rok sa po dlhom čakaní predsa len uskutočnili diecézne kňazské vysviacky. Seminár biskupa Rey’a bol totiž jedným z najrozkvitnutejších vo Francúzsku, kde sa mnohé diecézne semináre zlúčili do regionálnych a priťahujú čoraz menej mladých mužov. 

Na nasledujúcej strane je celý preklad vyhlásenia pátra Jeana-Raphaël Dubrule’a z 24. júna. 

Vyjadrenie pátra Jeana-Raphaël Dubruleho, predstaveného Misionárov Božieho milosrdenstva: 

Päť seminaristov komunity Misionárov Božieho milosrdenstva čaká na vysviacku na diakonát a následne na kňazstvo už viac ako dva roky v prípade jedného z nich a jeden rok v prípade ďalších štyroch. Ich čakanie už nesúvisí so situáciou v diecéze Fréjus-Toulon, kde sa obnovili svätenia, ale so slávením podľa tradičného rituálu, ako to stanovujú stanovy komunity. 

Po mnohých rozhovoroch s kompetentnými rímskymi autoritami na čele s biskupom Touvetom, ktorému srdečne ďakujem za veľmi silnú podporu našej komunity, sa ukazuje, že situácia je zablokovaná nielen kvôli rituálu svätenia, ale aj vzhľadom na možnosť týchto budúcich kňazov sláviť v starom obrade. Rímske úrady neposkytujú žiadne záruky týkajúce sa tejto možnosti, a preto je možné, že kandidáti budú vysvätení bez toho, aby mali právo pokračovať v celebrovaní podľa starého obradu. To by im znemožnilo vykonávať svoju službu v rámci spoločenstva a v súlade s jeho stanovami. 

Tvárou v tvár veľkému množstvu otázok veriacich sme považovali za potrebné vysvetliť, prečo to trvá tak dlho a čo je pre nás v stávke. Cieľom je vyzvať k veľmi intenzívnej modlitbe, pretože rozhovory s rímskymi autoritami pokračujú. Táto ťažká skúška nás v žiadnom prípade nenúti ľutovať dielo diecéznej integrácie, ktoré komunita vykonáva a prežíva. Naša komunita vyzýva k obnoveniu modlitieb a bdelosti. 

Milosrdný Ježiš nech nás chráni a posilňuje.