V blízkej budúcnosti má byť so súhlasom pápeža zavedený nový obrad omše pre Amazóniu, ktorý, ako sa možno obávať na základe predchádzajúcich skúseností, bude obsahovať alebo aspoň prispôsobovať pohanské prvky domorodej kultúry.
To je vlastne kuriozita, keď si uvedomíme, že František a jeho stúpenci chcú čoraz viac obmedzovať úctyhodnú latinskú omšu. Veď táto omša bola 1 500 rokov jedinou formou rímskeho obradu, kým pápež Pavol VI. v roku 1969 nezaviedol novú omšu. Ale smie to vôbec pápež urobiť? Alebo inak povedané: je pápež pánom svätej omše?"
Čítajte: Nový amazonský obrad omše vstúpi do 3-ročnej ‘experimentálnej fázy’
Na túto otázku by som rád odpovedal jednoznačným NIE, aj keď súčasný “prefekt pre náuku viery” tvrdí, že pápež môže rozhodovať o čom chce. Kardinál Fernández je však známy svojimi bizarnými názormi, a najmä tým, že často nie sú katolícke. Ďalšia kuriozita počas pontifikátu, v ktorom sa vytvára fatálny dojem, že pápež môže dnes schváliť to, čo bolo ešte včera zakázané božím právom a cirkevnou tradíciou. Ale NIE, nemôže. A v dejinách Cirkvi až do pápeža Benedikta XVI. by nikoho nenapadlo absurdne tvrdiť opak.
Ale späť k otázke: Prečo pápež nie je pánom svätej omše? Niekto by mohol odpovedať, že preto, lebo ním je iba Ježiš Kristus, a to je určite pravda. Avšak hoci ON ustanovil svätú omšu, vieme, že jej nedal rituálnu formu. Tá sa vyvinula až v priebehu prvých storočí. Výsledkom bol obrad latinskej omše, ktorého podstata siaha až k apoštolom a prvotnej Cirkvi.
Inými slovami, obrad svätej omše nikdy “nevytvoril,” ani svätý Pius V., ktorý po Tridentskom koncile v roku 1570 znovu vydal misál. Namiesto toho tento obrad historicky vyrástol pod vedením Ducha Svätého. A len z tohto dôvodu je navždy mimo ľudskej kontroly – dokonca aj pápeža.
Nijaký pápež by sa nikdy neodvážil “vymyslieť” nový omšový obrad alebo zakázať ten predchádzajúci, až kým sa za Pavla VI. a neskôr za Františka nestalo niečo neuveriteľné: jeden skutočne zaviedol novú omšu – s katastrofálnymi dôsledkami – zatiaľ čo druhý sa k latinskej omši správal, akoby bola “toxická”, a uvalil na ňu nezmyselné obmedzenia a zákazy.
Ale práve tu sú hranice pápežskej moci prekročené: Pápež nemôže vymyslieť novú omšu o nič viac, ako môže vymyslieť nové evanjelium, a František nemôže zakázať starú omšu o nič viac, ako môže zakázať jednu z kníh Svätého písma!
Z tohto dôvodu sa nikto nemusí podriadiť šialenstvu, ktoré sa v súčasnosti deje v Cirkvi: Nikto nemôže byť nútený sláviť omšu podľa Pavla VI’a nikto nemôže mať zakázané sláviť latinskú omšu. Mimochodom, Pius V. stanovil tú druhú “pre všetky časy”, a to znamená aj pre tie naše.
Povedzme to takto: jedine latinská omša je omšou, ako ju pozná Rímska cirkev od svojich počiatkov. Naproti tomu omša Pavla VI. je, jemne povedané, len silným riedením, ktoré má aj protestantské zložky. Pavol VI. vraj jej zavedenie oľutoval – príliš neskoro.
Ak sa František domnieva, že teraz môže Cirkvi vnútiť aj veľmi problematický “amazonský” obrad, nadväzuje na pochybnú tradíciu Pavla VI. t. j. na tradíciu pápeža, ktorý sa ako prvý dotkol posvätného. To ho sotva robí lepším a rozhodne ho neospravedlňuje. Práve naopak! Obrad pre Amazonku s pohanskými prvkami by bol len ďalšou chybou z mnohých chýb tohto pontifikátu a je to ďalšia nehoráznosť voči svätej omši. Predovšetkým je to však ukazovateľ súčasnej dekadencie cirkevných predstaviteľov, ktorí čoraz viac strácajú zo zreteľa svojho Pána Ježiša Krista.
Kto si myslí, že slávenie Kristovej univerzálnej obety spásy musí prispôsobovať regionálnym či dokonca pohanským zvykom, absolútne nerozumie svätej omši, a to platí rovnako pre kardinála prefekta ako pre pápeža. Buďme si istí: katolícke je len to, čo bolo vždy katolícke, a to je zvlášť zrejmé pri svätej omši. František to nemôže zmeniť.