Ľudské bytosti trpiace nešťastím túžia po úľave, po lieku, ktorý by ich zbavil bolesti každého druhu. Túžia po rytierovi v žiarivej zbroji, po akomsi spasiteľovi, po udatnom princovi, ktorý by vtrhol do ich života a zabil draka ich nešťastia; to všetko preto, aby mohli žiť šťastne až do smrti. “Ach, keby len…” vzdychá melancholická duša, stratená v márnom snení.
Daleko od tejto fantázie je zdrvujúca pravda, že jedine Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorý sa stal človekom, prišiel - a stále denne prichádza vo svojej Cirkvi a prostredníctvom nej - do nášho padlého sveta, aby bol naším Spasiteľom. Prostredníctvom úžasného tajomstva svojho vtelenia v lone Panny Márie nás vyslobodil z našich trápení; nie zo všetkých, ale z tých najhorších, a to z hriechu a jeho najstrašnejšieho dôsledku, večného zatratenia v pekle. Najnaliehavejšia potreba ľudstva a jeho prvotná túžba po vykúpení a spáse sú uspokojené v Ňom a jedine v Ňom.
Nie je to žiaden úlet fantázie, ale krutá, surová realita. Keď k nám tento pravý Knieža prišiel z nebeských výšin, dal nám na dosah vyslobodenie z otroctva hriechu a prísľub večného života. Áno, v Ňom a len vďaka Nemu môžeme žiť šťastne až do smrti v nebeskej sláve.
Aj keď Kristus uskutočnil naše vykúpenie a urobil ho naším vlastníctvom prostredníctvom svätej vody krstu, ešte nie sme spasení. Stále obývame toto slzavé údolie a denne nás ťaží naša vlastná hriešnosť a zlo okolo nás. Niet teda divu, že hľadáme úľavu od našich pozemských trápení. Chápeme prosté volanie svätého Pavla: “Nešťastný človek som, kto ma vyslobodí z tela tejto smrti” (Rim 7, 24)? Ten istý apoštol túži “byť rozpustený a byť s Kristom, čo je oveľa lepšie” (Flp 1, 23). Napriek tomu on a my, ktorí sa snažíme napodobňovať jeho príklad nasledovania Krista, musíme zotrvať na tomto svete až do času, ktorý si Boh’vyvolil.
Aký je náš stav, kým žijeme tu dole? Nevyhnutne sa ocitáme v situácii, keď musíme bojovať proti zlu, zakúšať ho v sebe i v iných, stretávať sa s ním bez oddychu. Nachádzame sa na bojisku, či sa nám to páči, alebo nie. Krajina sladkého pokoja, plná dokonalosti, obývaná len svätými, kde netlačia žiadne bremená a nepadajú slzy, nie je naša, kým je v nás dych.
Pred dvoma mesiacmi sme boli svedkami toho, ako sa prezident Donald Trump’stretol so smrťou, ktorú mu spôsobila guľka atentátnika’. Uznával, že jeho útek bol vykonaný Božou rukou. Bez zveličovania tohto človeka by s tým asi mnohí z nás súhlasili.
Čo urobil pán Trump po tomto zjavnom zásahu prozreteľnosti, po tom “zázraku” v Butleri v Pensylvánii? Mnohé katolícke médiá a iné médiá uvádzajú, že Trump”v kampani zmäkol v otázkach ochrany života. Trumpova kampaň teraz otvorene obhajuje dostupnosť a používanie potratových prostriedkov (napríklad Mifepristonu, nazývaného potratová pilulka) a oplodnenie in vitro (IVF).
Katolícke morálne zásady tieto veci jasne zakazujú. Vezmime si prípad použitia IVF na vytvorenie ľudského života. Táto technika, ktorá obchádza prirodzený spôsob plodenia nového života prostredníctvom manželského objatia, je nemorálna za každých okolností. Oddeliť prokreatívny a unitívny aspekt ľudskej reprodukcie je v rozpore s Božím zákonom pre ľudstvo. Pán Trump, nekatolík, a jeho (relatívne nový pre vieru) katolícky kandidát, senátor J. D. Vance, sa v tejto otázke života vážne mýlia. Vzhľadom na oslabený pro-life postoj Trumpovej kampane’v otázke vzniku a ochrany nového života niektorí katolíci dúfajú, že sa pánovi Trumpovi a jeho kampani podarí vrátiť na cestu bližšieho súladu s katolíckym učením.
V skutočnosti je len málo kandidátov na národné úrady, ak vôbec nejakí, ktorých možno striktne nazvať “pro-life;.”Väčšina týchto politikov je v najlepšom prípade “za život s výnimkami pre znásilnenie, incest a zdravie matky.”Je dôležité poznamenať, že neexistujú prípady, v ktorých by priamy, úmyselný potrat bol z lekárskeho hľadiska nevyhnutný na záchranu života tehotnej matky. Odôvodnenie “zdravím matky” získava význam len vtedy, keď sa vykonáva morálne dobrý a vážne potrebný lekársky zákrok zameraný na odstránenie vážneho a imanentného ohrozenia života matky, ale bezprostredným neúmyselným dôsledkom tohto život zachraňujúceho zákroku je strata dieťaťa v maternici. Takýto postup je morálne legitímny, pokiaľ sa využijú všetky prostriedky na zabránenie strate dieťaťa. Ide o prípad zahŕňajúci zásadu dvojitého účinku.
Naproti tomu však okolnosť znásilnenia alebo incestu nikdy nemôže ospravedlniť zabitie dieťaťa v maternici, aj keď je psychická a emocionálna záťaž nosenia dieťaťa do termínu pôrodu mimoriadne ťažká. Úmyselné zabitie dieťaťa v maternici je vždy vážne zlo, a preto je zakázané. Akékoľvek pripustenie morálne nedovolených výnimiek zo strany týchto politikov je v skutočnosti obhajobou potratov, aj keď v obmedzenom rozsahu.
Táto politická realita, konkrétne prevaha chybného, ba nemorálneho postoja aj na strane politického spektra, ktorá je za život, poukazuje na jednu zrejmú skutočnosť: ako národ chceme uraziť Boha a naďalej tak robíme ospravedlňovaním ťažkých hriechov a zločinov, ktoré volajú do neba po pomste. Je to také jednoduché
Napokon, ako sa môžu pro-life katolíci sťažovať na to, že Trump a Vance zaostávajú v otázkach života, keď my sami ako skupina zaostávame nanajvýš? Keď nekompromisný postoj k otázkam života nedokážu naši pápeži, biskupi a nižší duchovní jasne a dôrazne vysvetliť na kazateľni a verejných námestiach a keď veriaci trpia žalostnou nevedomosťou o IVF a mnohých ďalších otázkach katolíckej viery a morálky, ako môžeme rozumne žiadať od Trumpa a Vancea viac, ako požadujeme sami od seba v našej vlastnej Cirkvi?
Nikdy nezabúdajte, že naša politika je spodným prúdom kultúry a kultúra je odrazom svojho etymologického koreňa, cultus, čo znamená božský kult. Inými slovami, naša politika v konečnom dôsledku vyplýva z nášho vzťahu k Bohu. Keď je tento vzťah narušený alebo chýba, politický poriadok v spoločnosti je poškodený a zvrátený.
Donald Trump, rovnako ako všetci naši politici, je len odrazom nášho kolektívneho ja. Akí sú občania, takí sú aj ich vodcovia. Ťažko mu možno vyčítať, keď komunita pro-life a naše cirkvi spoločne nedokážu byť v popredí pri hlásaní, vyučovaní a propagovaní integrálneho a nekompromisného pro-life posolstva a ktorí príliš ľahko zlyhávajú pri pomoci matkám a deťom zmietaným vo víre kultúry smrti.
Môže sa nám podariť zmeniť zákony v prospech života prostredníctvom politického procesu, a to je veľmi dobré. Kultúru smrti sa však nepodarí zvrátiť, ak sa nezmenia srdcia. Nemôžeme dúfať, že účinne zmeníme srdcia druhých, ak sa naše vlastné srdcia úplne neobrátia k Bohu. Ak chceme zmeniť politiku nášho národa a jeho vodcov, musíme najprv z Božej milosti zmeniť seba.
Dávajme si pozor, aby sme v tomto svete neočakávali príliš veľa. Vždy tu bude hriech, zločin, ľudské zlyhania a množstvo apatie, hlúposti, nevedomosti a zloby. Nebo na zemi mať nebudeme. Na svete budete mať súženie (Jn 16, 33). Ježiš to hovorí. To znamená, že musíme prijať náš nedokonalý svet taký, aký je, kým On opäť nepríde. Nie že by sme nemali bojovať za Božie kráľovstvo. To zďaleka nie. Ale chápeme, že žiadny obyčajný smrteľník, vrátane prezidenta Trumpa, nemôže prísť na bielom koni a zabiť všetkých našich drakov. On, rovnako ako všetci ostatní na tejto strane večnosti, je chybujúci smrteľník, žiaden rytier v žiarivej zbroji, ktorý sa rúti vpred, aby nás všetkých zachránil. Takto’to v reálnom svete nefunguje, najmä v oblasti politiky.
Ak prezident Trump v otázkach života zišiel z cesty, určite sa ho môžeme pokúsiť presvedčiť, aby sa polepšil, v neposlednom rade aj tým, že mu predložíme katolícke argumenty v prospech života, ktorý je, mimochodom, v podstate otázkou prirodzeného práva skôr než otázkou viery.
V prospech Trumpa a našich spoluobčanov možno urobiť aj dve ďalšie veci. Po prvé, máme čo robiť. Musíme priniesť katolícky prípad života v jeho celistvosti širšej verejnosti, pričom musíme uplatniť nekompromisný prístup k ohlasovaniu pravdy morálneho zákona.
Po druhé, musíme sa modliť, pretože vieme, že modlitba je základom plodného pôsobenia vo svete. Musíme sa naďalej modliť za náš národ a jeho občanov, za skutočné obrátenie nášho ľudu. Musíme sa modliť za to, aby prezident Trump nepremárnil milosť tohto osudného zlomku sekundy v Butlerovi tým, že bude podporovať vážne urážky Boha. A musíme prosiť Boha o múdrosť a silu pokračovať v našom politickom živote s výdatnou dávkou realizmu, ktorý je podložený živou a nadprirodzenou vierou.
Žalmista nám pripomína: “Nedôverujte kniežatám: V synoch ľudí, v ktorých niet spásy”(Ž 145, 2-3). Naši politickí vodcovia zďaleka nie sú dokonalí, ale mať ich musíme. Vyrovnajme sa s výzvou, ktorá pred nami ako katolíkmi v tomto svete stále stojí, a to pracovať na nastolení skutočne katolíckeho spoločenského poriadku. Dotieravé duše môžu snívať o lepšom svete, ale my sme ako katolícki občania povolaní obnoviť poriadok, ktorý si Boh želá pre naše skutočné dobro. To znamená, že sa musíme usilovať o osobnú svätosť a odvážne svedčiť o našej katolíckej viere na verejnosti. Len tak môžeme očakávať politických vodcov, ktorí budú podporovať všetko, čo je dobré pre spoločnosť. To nie je žiadny iluzórny výsledok, ale skôr vykupiteľská moc evanjelia, ktorá získava duše v inak padlom svete.
‘’Zlé časy, ťažké časy, to sa stále hovorí; ale žime dobre a budú dobré časy. My sme časy: akí sme, také sú časy.”
—Svätý Augustín z Hippo, biskup a doktor Cirkvi (354-430)
Pr. Martin Hansen
12. septembra 2024
Sviatok svätého Mena Panny Márie
Poznámka redakcie’: Páter Martin Hansen je pseudonym, ktorý sa používa z dôvodu ochrany osobných údajov.