Muži na svete majú vo zvyku na konci roka bilancovať svoje účty a zisťovať svoje zisky. Cirkev sa teraz pripravuje na to isté. Čoskoro ju uvidíme, ako slávnostne spočítava svojich vyvolených, robí súpis ich svätých relikvií, navštevuje hroby tých, ktorí spia v Pánovi, a počíta svätyne, staré i nové, ktoré boli zasvätené jej božskému Snúbencovi.
Ale dnešné’účtovanie je slávnostnejšie, zisky sú výraznejšie: svoju bilanciu otvára ziskom, ktorý Panne Márii prináleží z tajomstiev, ktoré tvoria cyklus. Vianoce, kríž, Ježišov triumf, to všetko prináša svätosť nám všetkým; ale predtým a predovšetkým Máriinu svätosť. Diadém, ktorý Cirkev takto ponúka ako prvý ctihodnej panovníčke sveta, sa právom skladá z trojitej koruny týchto posväcujúcich tajomstiev, príčin jej radosti, jej bolesti a jej slávy.
Radostné tajomstvá pripomínajú Zvestovanie, Navštívenie, Ježišovo narodenie, Máriino’očistenie a nájdenie nášho Pána v chráme. Bolestné tajomstvá pred nás stavajú agóniu nášho blahoslaveného Pána, jeho bičovanie a korunovanie tŕním, nesenie kríža a ukrižovanie. Zatiaľ čo v slávnych tajomstvách rozjímame o zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení nášho Spasiteľa, o Letniciach a o nanebovzatí a korunovácii Božej Matky. Taký je Máriin’ruženec; nový a plodný vinič, ktorý začal kvitnúť pri Gabrielovom’pozdravení a ktorého voňavé vence tvoria spojenie medzi zemou a nebom.
V súčasnej podobe ruženec svetu predstavil sv. Dominik v čase bojov s Albigéncami, tej sociálnej vojny, ktorá mala pre Cirkev také neblahé následky. Ruženec bol vtedy užitočnejší ako ozbrojené sily proti satanovej moci; teraz je to’posledný zdroj Cirkvi. Zdá sa, že starodávne formy spoločenskej modlitby sa už ľuďom nepáčia, preto Duch Svätý chcel týmto jednoduchým a pohotovým zhrnutím liturgie udržať v izolovanej zbožnosti týchto nešťastných čias to podstatné z toho života modlitby, viery a kresťanských cností, ktorý predtým medzi národmi udržiavalo verejné slávenie Božieho ofícia.
Pred trinástym storočím už ľudová zbožnosť poznala to, čo sa nazývalo žaltár laikov, čiže stopäťdesiatkrát opakované anjelské pozdravenie; práve rozdelenie týchto Zdravasov do desaťročí, z ktorých každé bolo venované rozjímaniu o určitom tajomstve, tvorilo ruženec. Takýto bol božský prostriedok, jednoduchý ako večná Múdrosť, ktorá ho vymyslela, a ďalekosiahly vo svojich účinkoch; pretože kým viedol putujúceho človeka ku Kráľovnej milosrdenstva, odstraňoval nevedomosť, ktorá je pokrmom herézy, a učil ho znovu nájsť “cesty posvätené Krvou Človeka-Boha a slzami jeho Matky.” (Leo XIII, List. Magnæ Dei Matris, de Rosario Mariali. 8. septembra 1892)
Takto hovorí veľký pápež, ktorý vo všeobecnom smútku týchto dní opäť poukázal na spôsob spásy, ktorý viac ako raz zažili naši otcovia. Lev XIII. vo svojich encyklikách zasvätil tento mesiac tejto pobožnosti, takej drahej nebu; Pannu Máriu v jej litániách poctil novým titulom Kráľovná posvätného ruženca; (Supremi Apostolatus Officio, 1. septembra 1883) a slávnosti tohto dňa dal konečný rozvoj tým, že ju povýšil na sviatok druhej triedy a obohatil ju o riadny ofícium vysvetľujúci jej trvalý cieľ. (Vyhlásenie. 11. septembra 1887, 5. augusta 1888) Okrem toho všetkého je tento sviatok spomienkou na slávne víťazstvá, ktoré robia česť kresťanskému menu.
Soliman I, najväčší zo sultánov, využijúc zmätok, ktorý na Západe spôsobil Luther, naplnil šestnáste storočie svojimi činmi hrôzou. Svojmu synovi, Selim II zanechal vyhliadku, že bude môcť konečne uskutočniť ambíciu svojho rodu: podriadiť Rím a Viedeň, pápeža a cisára moci polmesiaca.
Turecká flotila už ovládla väčšiu časť Stredozemného mora a ohrozovala Taliansko, keď 7.. októbra 1571 vstúpila do akcie, v Lepantskom zálive, s pápežskými galérami podporovanými loďstvami Španielska a Benátok. Bola nedeľa; na celom svete sa ružencové bratstvá venovali svojej príhovornej činnosti. Nadprirodzene osvietený, svätý Pius V sledoval z Vatikánu bitku, ktorú podnikol ním vyvolený vodca, Don Ján Rakúsky, proti tristo plavidlám islamu. Slávny pápež, ktorého životné’dielo sa teraz zavŕšilo, sa nedožil osláv výročia triumfu; ale zvečnil jeho pamiatku každoročnou spomienkou na Pannu Máriu Víťaznú. Jeho nástupca Gregor XIII zmenil tento titul na Pannu Máriu Ružencovú a na nový sviatok určil prvú októbrovú nedeľu, pričom povolil jeho slávenie v tých kostoloch, ktoré mali oltár s touto invokáciou.
O poldruha storočia neskôr sa tento obmedzený ústupok stal všeobecným. Ako Inocent XI. na pamiatku oslobodenia Viedne Sobieskym rozšíril sviatok Najsvätejšieho mena Panny Márie na celú Cirkev, tak v roku 1716 Klement XI zapísal sviatok Ružencového mena do univerzálneho kalendára, ako vďaku za víťazstvo, ktoré získal princ Eugen pri Peterwardeine, 5.teho augusta, pod záštitou Panny Márie Snežnej. Po tomto víťazstve nasledovalo zrušenie obliehania Korfu a o rok neskôr bolo zavŕšené dobytím Belehradu.
MASA
Radosti prežívané pri ostatných sviatkoch Matky Božej sa v tomto sviatku zhromažďujú a obnovujú pre nás, pre anjelov i pre samotnú Pannu Máriu. Tak ako anjeli, aj my spolu s Máriou vzdávajme hold našej spravodlivej radosti Božiemu Synovi, jej Synovi, jej kráľovi a nášmu.
Všetci sa radujme v Pánovi, slávime sviatočný deň na počesť blahoslavenej Panny Márie, z ktorej slávnosti sa radujú anjeli a vzdávajú chválu Božiemu Synovi.
P. Moje srdce vyrieklo dobré slovo: Kráľovi hovorím svoje skutky ℣. Sláva, t.j. Nech nás všetkých.
Tajomstvá Syna a Matky sú naším poučením a našou nádejou. Cirkev sa v kolekte modlí, aby boli aj naším pravidlom života a prísľubom večného šťastia.
KOLEKT
Bože, ktorého jednorodený Syn nám svojím životom, smrťou a zmŕtvychvstaním zabezpečil odmenu večnej spásy; daj, prosíme, aby sme si pripomínaním týchto tajomstiev v najsvätejšom ruženci blahoslavenej Panny Márie napodobňovali to, čo obsahujú, a vlastnili to, čo sľubujú. Skrze toho istého Pána t.j.
Týmto spôsobom sa uskutočňuje spomienka na nastávajúcu nedeľu.
EPISTOLA
Ukážka z knihy Príslovia 8,22-24.32-35
Hospodin ma ovládol na začiatku svojich ciest, skôr než urobil čokoľvek od počiatku. Bol som ustanovený od večnosti a od dávna, skôr ako bola stvorená zem. Hlbiny ešte neboli, a už som bol počatý. Teraz ma teda, deti, počúvajte: Blahoslavení, ktorí zachovávajú moje cesty. Počúvajte poučenie a buďte múdri a neodmietajte ho. Blahoslavený človek, ktorý ma počúva a ktorý denne bdie pri mojich bránach a čaká pri stĺpoch mojich dverí. Kto ma nájde, nájde život a bude mať spásu od Pána.
Tajomstvá našej Panny Márie’sú v očiach Božích’pred všetkými časmi, podobne ako tajomstvá jej božského Syna; podobne ako ony pretrvajú celú večnosť; podobne ako ony vládnu vekom, ktoré krúžia okolo Slova a Márie, pripravujúc pre oboch v dňoch postavy, zvečňujúc ich prítomnosť neustálym oslavovaním najsvätejšej Trojice, v mene ktorej sú pokrstení všetci kresťania.
V súčasnosti si ruženec uctieva celý tento rad tajomstiev; dnešný sviatok je pohľadom späť na cyklus, ktorý sa blíži k svojmu záveru. Z týchto tajomstiev, z tohto pohľadu na ne, musíme vyvodiť záver, ktorý formulovala sama Panna Mária v tomto úryvku z Prísloví, (Príslovia 8, 22-24, 32-35) ktorý na ňu Cirkev aplikuje: “Teraz teda, deti moje, uvažujte o mojich cestách, napodobňujte ma, aby ste našli šťastie.” Blahoslavený, kto bdie pri jej bráne! Modlime sa k nej s ružencom v ruke, uvažujme o nej a zároveň rozjímajme o jej živote a jej veľkosti a bdime, hoci len štvrťhodinu, pri vchode do paláca tejto neporovnateľnej kráľovnej. Čím vernejší budeme, tým istejšia bude naša spása a náš pokrok v pravom živote.
V Graduáli blahoželáme Kráľovnej svätého ruženca k jej dokonalému životu, ku všetkej pravde, spravodlivosti a miernosti, ktoré jej získali lásku najvyššieho kráľa. Vo verši Aleluja ohlasujme vznešenosť jej rodu, ktorej niet rovného na celom svete.
Pre pravdu, miernosť a spravodlivosť: a tvoja pravica ťa povedie obdivuhodne.
℣. Počuj, dcéra, a pozri a naklon si ucho, lebo kráľ veľmi túži po tvojej kráse.
Aleluja, aleluja.
℣. Je to sviatok slávnej Panny Márie z Abrahámovho potomstva; pochádza z kmeňa Júdovho, zo slávneho Dávidovho’rodu. Aleluja.
Evanjelium je rovnaké ako na sviatok Najsvätejšieho mena Márie. “V tom čase bol od Boha poslaný anjel Gabriel do galilejského mesta, zvaného Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi, ktorého meno bolo Jozef, z Dávidovho domu; a panna’sa volala Mária. Keď anjel vošiel, povedal jej: “Zdravas, milosti plná, Pán je s tebou, požehnaná si medzi ženami.” “Požehnaná si medzi ženami,” zopakovala Alžbeta o niekoľko dní neskôr, “a požehnaný je plod tvojho života.”Tieto dva pozdravy, v ktorých sa k anjelovmu’pozdravu pridalo Máriino meno a k Alžbetinmu’Ježišovo meno, tvorili Ave Maria v čase svätého Dominika, šíriteľa ruženca. Modlitba, Svätá Mária, Matka Božia ktorá teraz tak nádherne dopĺňa formulu chvál, dostala sankciu Cirkvi v šestnástom storočí. Vtedy nemohlo byť pre dnešný deň vybrané lepšie evanjelium, pretože podáva pôvodný text ruženca a opisuje prvé z jeho tajomstiev.
Všetky milosti, všetko svetlo, všetok život sa nachádzajú v Panne Márii; ona svojím svätým ružencom, ako spievame v offertóriu, rozmnožila kvety a plody v záhrade Cirkvi. Každá Bohu milá obeta pochádza od Márie, s Ježišom a skrze Ježiša.
Vo mne je všetka milosť cesty a pravdy, vo mne je všetka nádej života a cnosti, rozkvitla som ako ruža zasadená pri vodných potokoch.
Ako nám hovorí Tajomstvo, zbožne rozjímaný ruženec nás pripravuje na obetu oltára, na túto zvrchovanú a vznešenú pamiatku tajomstiev, ktorú vtláča do srdca a mysle kresťana.
ZÁKLAD
Urob nás, prosíme ťa, Pane, vhodnými na obetovanie týchto darov: a prostredníctvom tajomstiev najsvätejšieho ruženca si tak pripomeň život, umučenie a slávu svojho jednorodeného Syna, aby sme sa stali hodnými jeho prisľúbení: Ktorý s tebou žije a kraľuje t.j.
Prefácia ako 8. septembra, pričom sa nahradí in solemnitate, na slávnosť, za in Nativitate, na Narodenie Panny Márie.
Po posvätnej hostine nesmie naša duša zostať neplodná. Vôňa cnostných’kvetov musí balzamovať všetko, čo nás obklopuje, a dokazovať Snúbencovi, že jeho návšteva nebola zbytočná.
V postkomúnii sa Cirkev modlí, aby Panna Mária svojím príhovorom ozvučila účinky tejto obety a tajomstiev, v ktorých zohrala takú veľkú úlohu.
Kvitnite ako ľalia, vydávajte príjemnú vôňu a prinášajte listy v milosti, zaznievajte chválospev a dobrorečte Pánovi v jeho dielach.
POSVÄTENIE
Prosíme ťa, Pane, pomôž nám modlitbami svojej najsvätejšej Matky, ktorej sviatok ruženca slávime: aby sme zakúsili cnosť tajomstiev, o ktorých rozjímame, a tiež dosiahli účinok sviatosti, ktorú sme prijali. Ktorá žiješ a kraľuješ, t.j.
Potom sa pridáva Postkomunio z nedele a na konci omše sa číta evanjelium z tej istej nedele.
VESELCI
Pred niekoľkými dňami si Cirkev od mariánskych servitov vypožičala svoj úrad Sedembolestná; dnes hľadá svoje responzóriá, hymny a antifóny u vznešenej rodiny, ktorá si nárokuje ruženec ako svoje rodové právo. Kresťanský svet má voči synom svätého Dominika nový dlh vďačnosti za to, že ho obohatili o tieto krásne liturgické formulæ. Keďže však Používanie bratov kazateľov uvádza len jednu antifónu pre žalmy vo Večeradle svätých, pre rímsky obrad boli pridané nasledujúce antifóny.
Hymnus, ktorý tak pôvabne a pritom stručne obnovuje trojitý rad tajomstiev, je štvrtý z celého ofícia: prvý slávi pri prvých nešporách radostné tajomstvá, druhý pri matiné bolestné, tretí pri laudách slávne. ”Z týchto tajomstiev nazbierajme ruže a upleťme vence pre Matku krásnej lásky.”
1. ANT. Kto je to, krásny ako holubica, ako ruža zasadená pri vodných potokoch?"
Ps. Dixit Dominus.
2. ANT. Je to mocná Panna, ako Dávidova veža; visí na nej tisíc puklíc, všetka výzbroj udatných mužov.
Ps. Laudate pueri.
3. ANT. Zdravas Mária, milosti plná, Pán s tebou, požehnaná si medzi ženami.
Ps. Lætatus sum.
4. ANT. Pán ťa požehnal svojou mocou, lebo skrze teba priviedol na mizinu našich nepriateľov.
Ps. Nisi Dominus.
5. ANT. Sionské dcéry ju videli ozdobenú kvetmi ruží a vyhlásili ju za najblaženejšiu.
Ps. Lauda Jeruzalem.
CAPITULUM
(Eccli. xxiv. xxxix.)
Vo mne je všetka milosť cesty a pravdy, vo mne je všetka nádej života a cnosti; rozkvitla som ako ruža zasadená pri vodných potokoch.
HYMN
Tebou plesajúcou radosťou, tebou ranenou mečom smútku, tebou opásanou večnou slávou, spievame, o Panenská Matka.
Preplnená radosťou, keď počneš; keď navštíviš svoju sesternicu; keď porodíš svojho Syna, ponúkneš ho Bohu, nájdeš ho v chráme, ó šťastná Matka!
Zdravá, v trpkom zármutku, keď si vo svojom srdci trpela agóniu, bičovanie, tŕne a kríž svojho Syna, ó, prvá z mučeníkov!
Zdravas, ó Kráľovná plná slávy v triumfoch svojho Syna, v ohni Parakléta, v úcte a nádhere svojej kráľovnej.
Pojďte, národy, nazbierajte ruže z týchto tajomstiev a venujte nimi vence pre Matku krásnej lásky.
Slávi ťa, Ježišu narodený z Panny; spolu s Otcom a Duchom svätým po všetky veky. Amen.
℣. Kráľovná najsvätejšieho ruženca, oroduj za nás,
℟. Aby sme sa stali hodnými Kristových prisľúbení.
ANTIFÓN MAGNIFIKÁTU
Požehnaná Matka a nepoškvrnená Panna, slávna Kráľovná sveta, nech zakúsia tvoju pomoc všetci, ktorí slávia tvoju slávnosť najsvätejšieho ruženca.
Modlitba je ako v kolekte vyššie.
Potom sa koná spomienka na nedeľu.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.