V článku uverejnenom v talianskom vydaní vatikánskych novín sa dezignovaný kardinál Timothy Radcliffe, O.P., jeden z dvoch duchovných asistentov synodálneho zasadnutia, opakovane ohradil voči vyjadreniam kardinála Fridolina Ambonga Besungu, OFM Cap, ktorý vedie Sympózium biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru.
Kandidát na kardinála Radcliffe tiež spájal výhrady afrických biskupov’ voči homosexualite s “intenzívnym” tlakom zo strany amerických evanjelikov, Moskvy a moslimov.
Synodálne zasadnutie v októbri 2023’v súhrnnej správe, napísal dezignovaný kardinál Radcliffe, “akoby ustúpilo od prípravného dokumentu o otvorenosti voči LGBT ľuďom. Toto slovo sa v nej ani nespomína. Mnohí to považovali za zlyhanie.”
“Synoda toto nedorozumenie očakávala,” pokračoval. “Keď semená padnú do zeme, zdá sa, že sa toho veľa nestane. Potichu klíčia až do jari.”
Čítajte: Návrh synody by mohol dať ‘doktrinálnu autoritu’ miestnym biskupským’ konferenciám
Keď hovoril o tom, ako vidí Ducha Svätého pôsobiť na synode, Radcliffe napísal, že “Duch Svätý nás pozýva, aby sme ako západniari opustili svoje komfortné zóny.”
“Keď v roku 1989 padol Berlínsky múr, mnohí hovorili, že sme vstúpili do novej éry, do triumfu západnej liberálnej demokracie,” vysvetlil. “Každý národ bol predurčený ‘vyvíjať sa’ smerom k nášmu spôsobu života. Ak by niektoré krajiny, najmä na juhu, s nami nesúhlasili, napríklad v otázke prijímania homosexuálov, skôr či neskôr by sa museli prispôsobiť. Mýlili sme sa. Vstupujeme do multipolárneho sveta.”
Odvolávajúc sa na Fiducia Supplicans – vyhlásenie Dikastéria pre náuku viery’z decembra 2023 o pastoračnom význame požehnania – Radcliffe pokračoval:
Pápež František nás tiež žiada, aby sme otvorili Cirkev všetkým, nech sú kýmkoľvek. Todos, todos, todos (Všetci, všetci, všetci): rozvedení a znovu zosobášení, homosexuáli, transsexuáli.
V niektorých častiach sveta sa však prijatie homosexuálov považuje za škandalózne. Mnohí katolícki biskupi v Afrike to považujú za pokus vnútiť zvyšku sveta dekadentnú západnú ideológiu. Kardinál Fridolin Ambongo z Kinshasy, predseda organizácie, ktorá zastupuje všetkých katolíckych biskupov Afriky, to považuje za symptóm dekadentnej západnej kultúry. Pred niekoľkými týždňami vyhlásil: “Postupne [západniari] zmiznú. Želáme im šťastné zmiznutie.
Ako možno zladiť dva imperatívy Františkovho’ pontifikátu: byť orientovaný navonok, aby priniesol evanjelium až na kraj sveta, do všetkých kultúr, a byť otvorený všetkým ľuďom, nech sú v akomkoľvek stave a nech sú kýmkoľvek? Táto dilema explodovala s Fiducia supplicans, vyhlásením Dikastéria pre náuku viery, ktoré udeľuje kňazom povolenie, najmä vo veľmi špecifických situáciách, žehnať páry v“neregulárnych” vzťahoch, vrátane párov rovnakého pohlavia.
Kardinál Ambongo odcestoval do Ríma, aby africkým biskupom predstavil“rozhodné odmietnutie tohto návrhu. Ešte nikdy predtým sa nestalo, aby všetci biskupi jedného kontinentu odmietli nejaký vatikánsky dokument. Urobili sa všetky pokusy na upokojenie krízy. Pápež vyhlásenie schválil. Kardinál Ambongo potvrdil, že africká výnimočnosť je príkladom synodality. A zdôraznil, že jednota neznamená uniformitu. Evanjelium je v rôznych častiach sveta inkulturované rôzne.
Kandidát na kardinála Radcliffe potom zopakoval svoje vyhlásenie, ktoré predniesol v májovom príhovore, že evanjelium vyzýva Cirkev v Afrike, aby prijala homosexualitu.
“Pravda, evanjelium je vždy inkulturované v rôznych kultúrach, ale zároveň je výzvou pre každú kultúru,” napísal Radcliffe vo Vatikánskych novinách. “Ježiš bol Žid, a predsa spochybnil náboženstvo svojich predkov. Je odmietnutie požehnania homosexuálov v Afrike príkladom inkulturácie alebo odmietnutia byť nonkonformistom? Inkulturácia pre jedného človeka je pre druhého’odmietnutie nekonformného evanjelia.”
Kandidát na kardinála Radcliffe potom spojil výhrady afrických biskupov’ voči homosexualite s “intenzívnym” vonkajším tlakom:
Ďalšou obavou, ktorú vyvoláva Fiducia supplicans je, že pred jej vydaním zrejme neprebehli žiadne konzultácie – ani s biskupmi či inými vatikánskymi úradmi – čo možno nie je práve dobrý príklad synodality. Africkí biskupi sú pod silným tlakom evanjelikov za americké peniaze, ruských pravoslávnych za ruské peniaze a moslimov za peniaze z bohatých krajín Perzského zálivu. S nimi sa malo diskutovať pred zverejnením vyhlásenia, nie po ňom. Nech už si o vyhlásení myslíme čokoľvek, keď čelíme napätiu a chceme ho prekonať, musíme sa všetci zamyslieť a vzájomne sa angažovať na hlbokej úrovni.
Vatikánske noviny umiestnili Radcliffov’článok bez akéhokoľvek vysvetlenia. Na strane 10 svojho denné vydanie, sa článok objavil pod titulkom “Biskupská synoda”; v bočnej lište redakcia novín’článok uviedla týmito slovami:
Otvoriť sa novým a nečakaným priateľstvám, opustiť klerikalizmus a vlastnú’zónu pohodlia a otvoriť sa všetkým kultúram v mene kresťanského univerzalizmu. To sú spôsoby, ktorými Duch Svätý pôsobí na synode, “a každý z nich nás pozýva k istému druhu smrti, aby sme mohli žiť”." Toto sú myšlienky dominikánskeho biblistu a teológa Timothyho Petra Josepha Radcliffa –, ktorého pápež František v nasledujúcom konzistóriu – vymenuje za kardinála; o trojročnom procese synody o synodalite, vyjadrené počas konferencie, ktorá sa konala minulý Veľký piatok v Stonyhurst College vo Veľkej Británii …
Tento upravený text vyšiel v anglickom periodiku The Tablet v apríli 2024 a bol preložený Vita e Pensiero, dvojmesačníkom Katolíckej univerzity Najsvätejšieho srdca, v čísle 4 z júla/augusta v talianskom preklade ktorý redigovala Simona Plessi a ktorý uverejňujeme na našich stránkach.
Pretlačené so súhlasom Katolíckej kultúry.