Shutterstock_2366502481-810x500.jpg

Zabíjanie mladých Američanov smrtiacim fentanylom vyrobeným v čínskych laboratóriách sa musí skončiť

22
Kultúra smrti

V máji 2019 vyhlásila Čína Spojeným štátom “ľudovú vojnu”.

Táto fráza, ktorá pochádza z čias predsedu Maa, znamená, že Komunistická strana Číny sa rozhodla použiť všetky zbrane, ktoré má k dispozícii - okrem otvorenej vojny - na oslabenie a zničenie Spojených štátov.

Tieto zbrane zahŕňali fentanyl, ktorého prekurzory sa vyrábajú v čínskych laboratóriách a potom sa posielajú kartelom v severnom Mexiku. Odtiaľ sa posielajú do ulíc našich veľkých miest, ktoré sa v 21. storočí zmenili na obdobu ópiových brlohov pod holým nebom - alebo na vojnové zóny.

Výsledkom chemickej vojny Číny’proti USA je, že v posledných rokoch prudko vzrástol počet úmrtí v dôsledku užívania drog. Nižšie uvedený obrázok, čerpaný z nedávna štúdia Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb ukazuje, ako sa zvýšil počet prípadov.

Obrázok 1. Miera úmrtí na predávkovanie drogami upravená podľa veku a pohlavia: Spojené štáty, 2002 2022. 

V samotnom roku 2022 zomrelo na predávkovanie drogami 109 000 Američanov, väčšinou vo veku tínedžerov a 20 rokov. A väčšina z týchto úmrtí bola spôsobená fentanylom, najnebezpečnejšou drogou, aká bola kedy vymyslená.

Ak sa opýtate politikov, kto je zodpovedný za tento masaker, dostanete diametrálne odlišné odpovede v závislosti od toho, s kým hovoríte. Demokratickí politici budú poukazovať na mexické drogové kartely, ktoré fentanyl pašujú, hoci otázky o otvorených hraniciach budú odmietať. Budú kritizovať drogových dílerov, ktorí ho distribuujú a predávajú, ale vyhnú sa volaniu po väčšej policajnej kontrole. Predovšetkým budú vyzývať na rozšírenie programov liečby drogových závislostí a navrhovať, aby sa závislým dávali ihly zadarmo a miernejšie, nesmrteľné drogy, ktoré by ich odnaučili užívať smrteľnejšie látky.

Republikáni budú poukazovať na priepustnú hranicu, neschopnosť miest riadených demokratmi zabezpečiť políciu a budú žiadať trest smrti pre drogových dílerov.

Problémom oboch týchto súborov navrhovaných riešení je, že hybnou silou fentanylovej krízy nie sú kartely ani díleri. Ani jednoduché zabezpečenie hraníc problém nevyrieši, hoci pomôže.

Pôvod problému leží na druhej strane Tichého oceánu. Ako nedávno uviedla republikánska senátorka Susan Collinsová z Maine, “Fentanylová kríza sa začína a končí v Číne.”

Hlavný drogový díler, ktorý stojí za smrteľnou epidémiou fentanylu, sídli v Pekingu. Si Ťin-pching a jeho kolegovia z politbyra tvoria najväčší a najsmrteľnejší drogový kartel, aký kedy svet videl.

Bez dodávok chemických prekurzorov fentanylu do Číny’by sa výroba opiátu v laboratóriách riadených kartelom zastavila. A bez ochoty Číny’vyprať miliardové zisky by sa kartely topili v ťažko ukrývanej hotovosti, ich peniaze by neboli ani prenosné, ani investovateľné.

Vedúci predstavitelia komunistickej strany presne vedia, ktoré farmaceutické spoločnosti v Číne vyrábajú a dodávajú chemikálie potrebné na výrobu fentanylu. A podporujú to tým, že dotujú vývoz a pomáhajú prať zisky.

Zkorumpovaní pekinskí predstavitelia zámerne využívajú mexické drogové kartely na vedenie akejsi zástupnej vojny proti Spojeným štátom a ich občanom.

Podobne ako ČKS poskytovala zbrane, muníciu a finančné prostriedky Červeným Khmérom v Kambodži, ktorí počas svojej krátkej, ale krvavej vlády zabili milióny ľudí, tak ČKS poskytuje “muníciu a finančné prostriedky” mexickým kartelom, aby zabíjali mladých Američanov a ničili ich rodiny.

S rastúcimi americkými obeťami rastú aj zisky Číny.

Sám Si Ťin-pching vyhlásil túto “ľudovú”vojnu” proti USA. A je to on, koho treba silou-mocou prinútiť, aby ju ukončil.

V tejto otázke sú rozdiely medzi oboma prezidentskými kandidátmi priepastné.

Kamala Harrisová na svojom 20-minútovom fototermíne na americko-americkej konferenciina hraniciach s Mexikom v Arizone v septembri prisľúbila, že sa zameria na “celý globálny dodávateľský reťazec fentanylu.” Ale krajina, kde sa tento reťazec začína a končí   — Čína —, zostala nespomenutá.

Indeed, Harrisová otvorene povedala, že najväčšou hrozbou pre Ameriku’je … Irán.

Ak ide o jej protikandidáta Tima Walza, je ešte menej pravdepodobné, že bude kritizovať krajinu, s ktorou má dlhodobo znepokojivo úzke vzťahy a kde, ako sám hovorí, “sa naučil veľa o vládnutí.”

Trump, naopak, ukázal, že je ochotný tvrdo postupovať voči Číne a je pripravený raz a navždy skoncovať s’chemickou vojnou Číny proti USA.

Trumpova kampaň uviedla Reuters, že “využije svoju výkonnú moc na zastavenie drogovej epidémie a ochranu Američanov pred nebezpečnými drogami.”

Táto právomoc zahŕňa aj sankčné clá.

Trump chápe, že len keď náklady Pekingu na zabíjanie desiatok tisíc mladých Američanov ročne prevýšia miliardy dolárov, ktoré zarába na obchode s drogami, Čína toto zabíjanie zastaví.

Trump dá drogovému kartelu zvanému Komunistická strana Číny ponuku, ktorú nemôže’odmietnuť.

Steven W. Mosher je prezidentom Population Research Institute a autorom knihy Diabol a komunistická Čína (TAN Books).