Kardinál Walter Brandmüller kritizoval návrh Synody o synodalite, aby biskupské konferencie mali viac právomocí a autonómie, a povedal, že ich ďalšie posilňovanie je “prejavom a príčinou plazivého procesu sekularizácie Cirkvi v dnešnej dobe.”
Ak by sa podarilo oživiť “autentickú formu kolegiálneho biskupského pôsobenia Katolíckej cirkvi’potom by to bol “dôležitý krok k cieľu desekularizácie, a teda duchovnej obrody Cirkvi, najmä v Európe.”
Takto píše kardinál Brandmüller v eseji, ktorú nedávno publikoval vatikanista a veterán Sandro Magister. Poznámky nemeckého kardinála, dlhoročného profesora cirkevných dejín, treba vnímať v kontexte kľúčových diskusií na Synode o synodalite, ktoré sa týkajú moci a úlohy biskupských konferencií v “synodálnom”štýle Cirkvi.
Čítajte: Plné spravodajstvo o synode priamo z Ríma
Prirodzený pôvod miestnej moci
Brandmüller’sa v texte zaoberá “autentickým a pôvodným orgánom kolegiality,” ktorý kardinál predstavuje ako “provinčnú radu.”
Provinciálny koncil, píše Brandmüller, “bolo zhromaždenie biskupov danej cirkevnej provincie za účelom spoločného vykonávania učiteľskej a pastoračnej služby.”
Brandmüller sa domnieva, že vznik “cirkevnej provincie” bol dôsledkom prirodzeného procesu “evanjelizácie”, v rámci ktorého sa z jednej pôvodnej diecézy vytvárali nové diecézy a noví biskupi “boli vysvätení biskupom materskej cirkvi.”
“Teda nie je to ovocie iba byrokraticko-administratívneho aktu, ale skôr organického sviatostno-hierarchického procesu,” poznamenáva.
Brandmüller to opisuje ako “tradíciu v akcii.” “Provinciálna synoda” je miestom, kde sa “konkretizuje tradícia a učenie Cirkvi”, dodáva:
A práve v nej je [zakorenené] jej učenie a pastoračná autorita, ako aj záväznosť synodálnej legislatívy.
Národné konferencie ohrozujú jednotu Cirkvi’
Kardinálove’teologické hodnotenie sa objavilo v nadväznosti na kontroverzný návrh Synody o synodalite počas jej tretieho týždňa zasadnutí.
Čítajte: Návrh synody by mohol dať ‘doktrinálnu právomoc’ miestnym biskupom’; konferenciám
Návrh, ktorý vychádza z pracovného dokumentu alebo Instrumentum Laboris (IL), tvrdí, že želanie II. vatikánskeho koncilu, aby miestne cirkvi podporovali “kolegiálneho ducha”, sa “plne nenaplnilo.”
S týmto cieľom synoda vyjadrila výzvu na “uznanie biskupských konferencií ako cirkevných subjektov obdarených doktrinálnou autoritou, predpokladajúc sociálno-kultúrnu rozmanitosť v rámci mnohotvárnej Cirkvi a uprednostňujúc ocenenie liturgických, disciplinárnych, teologických a duchovných prejavov primeraných rôznym sociálno-kultúrnym kontextom.”
Brandmüller však varuje pred udeľovaním neprimeranej autority biskupským konferenciám – orgánom, ktoré sú odlišné od miestnych provinčných synod. “Biskupská konferencia sa od toho všetkého zásadným spôsobom líši,” hovorí. “Je to skôr zhromaždenie biskupov, ktorých diecézy – vo všeobecnosti – sa nachádzajú na území svetského štátu, národa.”
“Organizačný princíp biskupskej konferencie teda nemá ekleziologický, ale skôr politický charakter,” dodáva Brandmüller.
Kardinál píše, že biskupská konferencia pôvodne bola a mala by byť stále zameraná na “prerokúvanie a rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa života Cirkvi práve v tomto politickom rámci.”
Upozorňuje však, že takéto národné biskupské konferencie riskujú obmedzenie autority miestnych biskupov, ba dokonca celej Cirkvi:
V skutočnosti si vytvorenie národného orgánu vynucuje uvoľnenie, ak nie zrušenie, “communio” univerzálnej Cirkvi, ktoré potom nachádza vyjadrenie v osobitných národných predpisoch. Najzreteľnejšie sa to prejavuje v liturgii; stačí si spomenúť na zavedenie národných jazykov. […]
Brandmüller uvádza ako dôkaz Amoris laetitia’pripustenie rozvedených a “znovu zosobášených” k svätému prijímaniu, vzhľadom na to, že v niektorých oblastiach (Malta a Argentína) sa zaviedlo a v iných nie:
Takisto, ako sa to stalo nedávno, vážny útok na jednotu viery v Cirkvi predstavujú protichodné interpretácie, ktoré rôzne biskupské konferencie poskytli apoštolskej exhortácii pápeža Františka “Amoris laetitia” z 19. marca 2016. […]
Výzva na obmedzenie biskupských konferencií
Tvárou v tvár takýmto problémom dnes Brandmüller odporúča preskúmať kontextový pôvod národných biskupských konferencií, aby sa ich činnosť správne pochopila a obmedzila.
To by malo zahŕňať obmedzenie konferencií “na tie otázky, ktoré sa týkajú ‘ad extra’ vzťahov Cirkvi.”
Naproti tomu “provinčná synoda” sa zaoberá vnútorným životom Cirkvi, píše Brandmüller. Jej priebeh, hovorí, je výkonom miestnych biskupov pod “predsedníctvom metropolitu”, keďže “ich spoločná učiteľská a vodcovská právomoc vyplýva priamo z ich biskupského svätenia. Preto spočíva na sakramentálnych základoch.”
Brandmüller priamo spája rast národných biskupských konferencií s úpadkom “provinčnej synody,” keď hovorí:
Táto synoda alebo provinciálny koncil je vlastne už sám osebe liturgiou, keďže je posvätnou formou výkonu učiteľskej a pastoračnej služby založenou na vysviacke zhromaždených biskupov. V našich časoch však zjavne povedomie o tom do značnej miery zaniklo, takže synoda, provinciálny koncil, už dlhší čas zväčša ustupuje biskupskej konferencii. Táto skutočnosť je výrazom a zároveň príčinou plazivého procesu sekularizácie Cirkvi v našich časoch.
Jeho varovanie, ktoré jasne smeruje k súčasnému fungovaniu synody o synodalite bez toho, aby ju priamo spomenul, predchádza hlasovaniu členov synody’ o rozhodujúcom dokumente, ktorý zavŕši rokovanie koncom tohto týždňa.
Očakáva sa, že dokument, ktorý bude zverejnený v sobotu, bude vychádzať z rokovaní uplynulých štyroch týždňov, sa výsledky predchádzajúcich troch rokov synody.
Úplné spravodajstvo zo synody o synodalite nájdete na stránke tento odkaz tu na LifeSiteNews, a na X účte vatikánskeho korešpondenta LifeSite’
.