Dlho som toto pápežstvo považoval za druh pokánia.
Od jeho obetovania podzemnej cirkvi v Číne až po potlačenie latinskej omše, od pletiek so slobodomurármi až po neúnavné kázanie o klimatických zmenách a našich kolektívnych hriechoch sa občas zdalo, že nie je ničím iným než súborom chybných krokov, pochmúrnou litániou nevynútených chýb.
Ale sú chvíle, keď pápež František hovorí pravdu. (Aj pokazené hodiny majú dvakrát denne pravdu, ako mi nevrlo poznamenal môj priateľ kňaz.)
A František hovoril pravdu na ceste späť do Ríma po dvojtýždňovej ceste do Ázie, keď trval na tom, že všetci americkí katolíci musia v nadchádzajúcich voľbách voliť.
“Človek musí voliť,” zdôraznil.
Až doteraz je to dobré. Každý, kto v týchto voľbách nevolí kvôli vnímaným chybám oboch kandidátov, umožňuje, aby zvíťazilo väčšie zlo.
Odtiaľto to však ide už len dolu vodou. Reportérka CBS News Anna Matranga zformulovala problém, pred ktorým stoja voliči, ako voľbu medzi potratom a deportáciou.
“Čo by ste poradili americkému voličovi, ktorý sa má rozhodnúť medzi kandidátom, ktorý je za potraty, a iným, ktorý chce deportovať milióny migrantov,” sa Matranga spýtala.
Francis odpovedal zdôraznením, že potraty a deportácie sú rovnako zlé, a odmietol si medzi nimi vybrať.
“Obaja sú proti životu,” povedal.“Ten, ktorý vyhadzuje migrantov, aj ten, ktorý zabíja deti. Obe sú proti životu. Nemôžem’sa rozhodnúť; nie som Američan a nepôjdem’tam voliť. Ale nech je to jasné: odopierať migrantom možnosť pracovať a prijímať pohostenie je hriech, ťažký hriech."”
Po tom, ako pápež hovoril o svojej ceste na americkú hranicu — akoby tá ešte stále existovala —, opäť obhajoval neobmedzenú imigráciu slovami: “Migrácia je právo a bolo prítomné už vo Svätom písme a v Starom zákone. Cudzinec, sirota a vdova — na to nezabúdajte.”
Ale Katechizmus Katolíckej cirkvi jasne hovorí, že migrácia nie je bezpodmienečným právom, ale je skôr podmienená schopnosťou krajiny prijať ich (ods. 2241). Je celkom jasné, že mnohé americké komunity už dosiahli bod nasýtenia vzhľadom na približne 20 miliónov ľudí, ktorí sa za vlády Bidenovej a Harrisovej hrnuli cez hranice.
Ten istý odsek Katechizmu obsahuje ešte jasnejšie odmietnutie Františkovho postoja, keď hovorí: “Imigranti sú povinní s vďačnosťou rešpektovať materiálne a duchovné dedičstvo krajiny, ktorá ich prijíma, poslúchať jej zákony a pomáhať pri nesení občianskych bremien.”
Ilegálni cudzinci z definície nerešpektujú americké”zákony. Keby ich rešpektovali, neboli by tu. V otázke potratov bol však Svätý Otec presne na mieste.
“Veda hovorí, že mesiac po počatí sú prítomné všetky orgány ľudskej bytosti, povedal.“Všetko. Interrupcia je zabitie ľudskej bytosti. Či sa vám to slovo páči alebo nie, je to vražda. Cirkev nie je uzavretá, pretože zakazuje potraty; Cirkev zakazuje potraty, pretože zabíjajú. Je to vražda, je to vražda!"”
Vzdor svojej horlivej obhajobe nenarodených detí František stále odmietal vybrať si medzi potratom a deportáciou.
Jeho záver bol jednoduchý: “Človek si musí vybrať menšie zlo. Kto je menšie zlo, či tá pani alebo ten pán, to neviem.”
“Menšie zlo” sa vzťahuje na Cirkev’s staré učenie , že keď sa stretneme s dvomi zlami, vždy si treba vybrať to menšie (De duobus malis, minor est semper eligendum).Myslím si, že prvýkrát to bolo vyjadrené v tomto majstrovskom duchovnom diele, Podobenstvo Krista (III. kniha, 12. kapitola) od Tomáša a Kempisa.
V demokracii často stojíme pred voľbou medzi dvoma kandidátmi, z ktorých ani jeden nie je úplne v súlade s postojom Cirkvi’k základným “nediskutovateľným” otázkam, ako je posvätnosť života, nerozlučiteľnosť manželstva a náboženská sloboda. V takom prípade si “princíp menšieho zla vyžaduje, aby sme odovzdali svoj hlas kandidátovi, ktorý by najviac ublížil.
Dôležité je poznamenať, že odovzdaním hlasu pre chybného kandidáta nevolíme výber zla, ktoré sme povolaní odmietnuť. Skôr ho odmietame v jeho najnebezpečnejšej, najzlomyseľnejšej a najsmrteľnejšej podobe.
František možno nevie, či je potrat väčším zlom ako deportácia, ale americkí biskupi určite áno.
V ich aktualizovanej príručke pre voličov biskupi uvádzajú: “Hrozba potratov zostáva našou prvoradou prioritou, pretože priamo útočí na našich najzraniteľnejších bratov a sestry bez hlasu a len v našej krajine zničí viac ako milión životov ročne.”
V dokonalom svete by sme mali dokonalého kandidáta. Ale žijeme v padlom svete s chybnými kandidátmi.
Takže, ako navrhuje pápež František, rozhodnite sa sami, či je menším zlom Kamala Harrisová, ktorá chce potraty až do pôrodu a ďalej, alebo Donald Trump, ktorý chce deportovať milióny nelegálnych cudzincov.
A voliť, hneď ako budete môcť v štáte, kde žijete. Voľte.
Steven W. Mosher je prezidentom Inštitútu pre výskum populácie.