Kardinál-elekt Timothy Radcliffe verejne potvrdil, že nechcel naznačiť, že “postoje Katolíckej cirkvi v Afrike boli ovplyvnené finančnými úvahami” po verejnej polemike o článku, ktorý napísal v súvislosti s reakciou afrických’fiduciárov na zahraničné peniaze.
Kardinál-elekt Radcliffe, O.P., vo vyhlásení pre tlač z 23. októbra, osobne vyjadril ku kontroverzii, ktorá sa rozprúdila v súvislosti s jeho článkom, ktorý vyšiel 12. októbra vo vatikánskom denníku - L’Osservatore Romano.
Radcliffov článok prvýkrát uverejnil Tablet v apríli a na článok v L’Osservatore Romano upozornil veterán katolíckej žurnalistiky Phil Lawler v katolíckej kultúre 17. októbra.
Dnes sa však Radcliffe snažil dištancovať od interpretácie svojich slov, ktoré v napísanej podobe zrejme spájajú odmietnutie katolíckych biskupov’rovnakého pohlavia v Afrike s vplyvom amerických, ruských a moslimských peňazí.
Kardinál Fridolin Ambongo – predseda Sympózia biskupských konferencií Afriky a Madagaskaru (SECAM) – viedol väčšinu afrických biskupov v odmietnutie Fiducie Suplikánov v januári a v apríli dodal, že dokument bol “pochovaný” v Afrike.
Na včerajší dotaz tohto korešpondenta Ambongo odpovedal, že Radcliffe popiera, že by bol autorom článku, a že Radcliffe je “šokovaný, že takéto veci mohli byť napísané a pripísané jemu.”
NEW: Pýtal som sa kardinála Ambonga na komentáre otca Radcliffa’
. Ambongo povedal, že Radcliffe “článok čítal len včera (21. októbra) & je šokovaný, že takéto veci mohli byť napísané & pripísané jemu.”Naznačuje, že Radcliffe článok nenapísal, hoci je na ňom uvedené jeho meno https://t.co/zBzdHgrMMb pic.twitter.com/NhodoueV5m
— Michael Haynes (@MLJHaynes) 22. október 2024
Radcliffe dnes vo vlastnom vyhlásení podal vysvetlenie, pričom nepoprel, že je autorom článku, ale potvrdil, že Lawler’pri “čítaní” článku “nesprávne interpretoval, čo som napísal.”
Celé vyhlásenie Radcliffa’je uvedené nižšie:
V reakcii na správy, ktoré nasledovali po odpovedi kardinála Ambonga’na otázku na tlačovej konferencii 22. októbra, chce zvolený kardinál Timothy Radcliffe OP objasniť nasledujúce body.
Vyjadrenie Radcliffa’zrejme nepriamo pripúšťa, že autorom pôvodného článku bol skutočne on, ale význam, ktorý z neho mnohí vyvodili, nie je ten, ktorý zamýšľal.
Podstatné pasáže z Radcliffovho’článku, ktoré uvádzame nižšie, naznačujú, že Lawlerovo’čítanie – označené Radcliffom za “nesprávnu interpretáciu” – sa javí ako presné chápanie textu.
Pôvodný článok znie:
Ako možno zosúladiť dva imperatívy Františkovho’ pontifikátu: byť orientovaný navonok, aby sme evanjelium zaniesli do končín sveta, do všetkých kultúr, a byť otvorený všetkým ľuďom, nech sú v akomkoľvek stave a nech sú kýmkoľvek? Táto dilema explodovala s Fiducia Supplicans, vyhlásením Dikastéria pre náuku viery, ktoré udeľuje kňazom povolenie, najmä vo veľmi špecifických situáciách, žehnať páry v “neregulárnych” vzťahoch, vrátane párov rovnakého pohlavia. Kardinál Ambongo odišiel do Ríma, aby prezentoval rozhodné odmietnutie tohto návrhu zo strany afrických biskupov. Ešte nikdy predtým sa nestalo, aby všetci biskupi jedného kontinentu odmietli vatikánsky dokument. Urobili sa všetky pokusy na zmiernenie krízy.
Pápež vyhlásenie schválil. Kardinál Ambongo potvrdil, že africká výnimočnosť je príkladom synodality. A zdôraznil, že jednota neznamená uniformitu. Evanjelium sa v rôznych častiach sveta inkulturovalo rôzne.
V tejto súvislosti však vyvstávajú zložitejšie otázky. Je pravda, že evanjelium je vždy inkulturované v rôznych kultúrach, ale zároveň je výzvou pre každú kultúru. Ježiš bol Žid, a predsa spochybnil náboženstvo svojich predkov. Je odmietnutie požehnania homosexuálov v Afrike príkladom inkulturácie alebo odmietnutia nonkonformity? Inkulturácia je pre jedného človeka odmietnutím nonkonformného evanjelia, pre iného’odmietnutím nonkonformného evanjelia.
Ďalšou obavou, ktorú vzbudzuje Fiducia Suplikánov, je, že pred jej vydaním zrejme neprebehli žiadne konzultácie - dokonca ani s biskupmi či inými vatikánskymi úradmi; možno to nie je práve dobrý príklad synodality. Africkí biskupi sú pod silným tlakom evanjelikov, ktorí majú americké peniaze, ruských pravoslávnych, ktorí majú ruské peniaze, a moslimov, ktorí majú peniaze z bohatých krajín Perzského zálivu. S nimi sa malo diskutovať pred zverejnením vyhlásenia, nie po ňom. Nech už si o vyhlásení myslíme čokoľvek, v čase, keď čelíme napätiu a chceme ho prekonať, musíme sa všetci zamyslieť a zapojiť sa navzájom na hlbokej úrovni.
Radcliffe je známy svojou obhajobou LGBT záležitostí, je dlhoročným celebrantom “LGBT omší”, ktoré sa konajú v Londýne, ako aj zástancom prijímania mužov s homosexuálnymi sklonmi do kňazstva.
Pri prispievaní k roku 2013 Anglikánska správa o ľudskej sexuálnej etike, Radcliffe slávne argumentoval, že homosexualitu treba chápať vo svetle Kristovho daru seba samého v Eucharistii. Uviedol, že “nie každé manželstvo je plodné,” a že “určite práve v láskavých a uzdravujúcich slovách, ktoré si navzájom ponúkame, máme všetci podiel na plodnosti tohto najintímnejšieho okamihu.”
Ako toto všetko súvisí s otázkou homosexuálnej sexuality? Nemôžeme začať otázkou, či je povolená alebo zakázaná! Musíme sa pýtať, čo znamená a do akej miery je eucharistická. Určite môže byť veľkorysá, zraniteľná, nežná, vzájomná a nenásilná. Preto si myslím, že v mnohých ohľadoch môže vyjadrovať Kristovo sebadarovanie. Môžeme tiež vidieť, ako môže vyjadrovať vzájomnú vernosť, zmluvný vzťah, v ktorom sa dvaja ľudia k sebe navždy pripútajú.
Počas zasadnutí Synody o synodalite v rokoch 2023 a 2024 pôsobil ako jeden z duchovných poradcov na týchto zasadnutiach.
Úplné spravodajstvo o Synode o synodalite nájdete na tento odkaz tu na LifeSiteNews, a na X účet vatikánskeho korešpondenta LifeSite’