Apoštol Pavol poučuje koloských kresťanov, aby si ako Boží vyvolenci, svätí a milovaní, obliekli úprimný súcit, láskavosť, pokoru, miernosť a trpezlivosť, aby ste sa navzájom znášali a odpúšťali si, ak má niekto voči druhému nejakú zášť; ako vám Pán odpustil, tak to musíte robiť aj vy. A nad to všetko si oblečte lásku.” (Kol 3,12-17)
Grécke slovo, ktoré sa v novom americkom preklade tohto úryvku uvádza ako “obliecť si”, naznačuje akt obliekania sa. Niektoré preklady v skutočnosti používajú výraz “obliecť sa.” Tieto cnosti si obliekame ako plášť svätosti, keď rastieme v Kristovom charaktere.
Vtedy sa rozhodneme žiť inak. Skutočne sa stávame “účastníkmi Božej prirodzenosti” (2 Pt 1, 4), keď sa zúčastňujeme na nepretržitom diele milosti. Duch Svätý pôsobí na naše neustále obrátenie a premenu na nové stvorenie v Kristovi. (2 Kor 5,17) V Kázni na vrchu nás Ježiš vyzýva, aby sme žili inak. Ježiš hovorí: “Vám, ktorí ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, modlite sa za tých, čo s vami zle zaobchádzajú. Buďte milosrdní, ako je aj váš Otec milosrdný." (Lk 6, 27-38)
V takýchto čítaniach vidíme výzvu k svätosti a cnosti. Sami to nedokážeme, ale u Boha nie je nič nemožné. Svätý Pavol vyjadril tento proces, keď napísal Galaťanom “Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus a život, ktorý teraz žijem, žijem z viery v Božieho Syna.” (Gal 2, 20)
Toto nie je ideál; má sa stať skutočnosťou v živote každého kresťana – bez ohľadu na náš životný stav alebo konkrétne povolanie v rámci jediného povolania učeníka. Máme spolupracovať s Božou milosťou a čoraz viac sa odovzdávať Duchu Svätému, aby sme sa stali novými.
Duch Svätý uskutočňuje v každom z nás premieňajúce dielo a robí nás čoraz podobnejšími Pánovi Ježišovi Kristovi – ak spolupracujeme s milosťou. To znamená rozvíjať nový spôsob života, ktorý je zakorenený v modlitbe a spoločenstve s Bohom, živený ponorením sa do jeho slova a účasťou na posvätných tajomstvách, sviatostiach, a vyjadrovaný láskou.
Nový zákon a spisy prvých cirkevných otcov zdôrazňujú toto povolanie k blaženosti alebo šťastiu. Cesta k šťastiu prechádza cez kríž a zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. On pre nás urobil to, čo by sme sami pre seba nikdy nemohli urobiť. Prostredníctvom Ducha Svätého sme oslobodení od toho, čo svätý Pavol nazýva zákonom hriechu a smrti. (Rim 8,2)
Nie sme oslobodení len od, sme oslobodení pre – nový spôsob života kresťana, Kristovho nasledovníka. Takého, ktorý sprítomňuje zmŕtvychvstalého Ježiša Krista vo veciach každodenného života, pre seba i pre druhých. Proces obrátenia v živote Ježišovho nasledovníka zahŕňa uplatnenie ľudskej slobody prostredníctvom schopnosti ľudskej voľby.
Keď si vyberieme Pána, keď rastieme v živote Ducha Svätého, začíname prežívať skutočné šťastie, také, ktoré nezaniká v boji ani nezhasína v ťažkostiach. Obnovuje sa v nás jeho obraz a my začíname rásť do jeho podoby.
Takáto pevná morálna vízia nás vyzýva k rastu v cnostiach. Teologické čnosti viery, nádeje a lásky sa do nás vlievajú prostredníctvom krstu. Závesné alebo kardinálne čnosti sa vo vlastnom zmysle nadobúdajú prostredníctvom životného štýlu živej viery a účasti na sviatostnom živote Cirkvi.
Táto vízia dynamického kresťanského života zahŕňa aj rozvoj toho, čo sa po latinsky nazývalo habitus, z čoho odvodzujeme slovo habit. Nazvime ich zvyky svätosti. Sú to schopnosti konať s dokonalosťou, ktoré sa v kresťanskom veriacom formujú vďaka našej spolupráci s milosťou.
Duch Svätý nás obdarúva duchovnými darmi a uschopňuje nás vstúpiť do životného štýlu obrátenia, v ktorom môžeme pestovať ovocie Ducha, “lásku, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť a sebaovládanie.” (Gal 5,22)
V každej ľudskej osobe je ako semienko zasadené povolanie k šťastiu. Blaženosť alebo šťastie nachádza svoje dokonalé vyjadrenie v učení Ježiša Krista v Kázni na vrchu. Bolo prežité a preukázané v jeho posvätnom človečenstve, ktoré je vzorom pre všetkých ľudí.
Má sa opakovať v živote každého muža a každej ženy, ktorí sú pokrstení v jeho Cirkvi a učia sa obliekať do cností a žiť v blaženosti, počnúc teraz.