Oficiálny text a záverečný dokument viacročnej synody o synodalite bol zverejnený: oproti minulému roku je tichší v otázkach tzv. “horúcich tlačidiel”, ale namiesto toho vyzýva na reformu celej Cirkvi v súlade so “synodalitou” - slovom, ktoré sa opisuje ako zameranie na ekumenizmus, počúvanie a obnovu.
Dokument je rozdelený do piatich častí a 155 odsekov a bude vydaný pre celú Cirkev. Na záver záverečného zasadnutia synody v sobotu večer František oznámil, že po skončení synody nebude publikovať apoštolskú exhortáciu. “Stačí, že sme’schválili” záverečný dokument, povedal a dodal, že ho okamžite zverejní.
NOVINKA: #PápežFrantišek vyhlásil, že po skončení synody o synodalite nezverejní apoštolskú exhortáciu. Namiesto toho vydá len záverečný dokument podujatia, ktorý budú mať všetci k dispozícii. Text sa verejne objaví dnes večer. pic.twitter.com/YDJksgLBRK - Michael Haynes 🇻🇦 (@MLJHaynes) 26. októbra 2024
Podľa Františkovho’vlastného 2018 Apoštolská konštitúcia Episcopalis communio, akonáhle je záverečný dokument synody “výslovne schválený rímskym pápežom, záverečný dokument participuje na riadnom magistériu Petrovho nástupcu.”
Záverečný dokument synody’zostáva plný otvorených otázok, návrhov na budúce kroky a náčrtov návrhov na ďalšie “rozlišovanie.” Takto vzniká zvláštny stav neuveriteľne dlhého procesu, ktorého výsledkom je pomerne málo konkrétnych výsledkov – aspoň na papieri. Aktivisti LGBT kampaní budú pravdepodobne sklamaní, že nemajú konkrétnejšie výsledky, hoci niektoré ústupky sú uvedené v bode 50, ako je uvedené nižšie.
Ale ako povedal kardinál Jean-Claude Hollerich v sobotu večer novinárom, synoda je o ceste. “Kráčali sme spolu a teraz musíme kráčať spolu v budúcnosti,” povedal o práci samotného zhromaždenia.
Nie všetky otázky však zostali nezodpovedané. Definitívne sú tu výzvy na “povinné” opatrenia, ktoré sa majú v Cirkvi zaviesť, ako napríklad zavedenie rôznych úrovní rád v rozhodovacej hierarchii.
Dodatočne je zasadená zdanlivá časovaná bomba v súvislosti s pápežskou autoritou, pričom text rozhoduje o tom, že pápežská autorita nemôže zrušiť spoločný konsenzus rozmanitých poradných orgánov.
Synoda bola počas posledných rokov vždy o dvoch veciach: o ekumenizme a o načúvaní – to druhé sa v konečnom dôsledku prejavuje v zmene štrukturálneho života a riadenia Cirkvi’. Práve tieto, najmä ešte raz tá druhá, sú najsilnejšími bodmi vyplývajúcimi zo záverečného dokumentu Synody’
Na jednej strane sa v ňom hovorí prekvapujúco málo na udalosť, ktorá trvala tri roky. Na druhej strane sa však návrhy a výzvy na záväzné kroky čítajú ako plán podstatne odlišnej Cirkvi, – ako sa v dokumente uvádza – ktorá sa orientuje na “semeno” Druhého vatikánskeho koncilu, keď synoda “pokračuje v čerpaní energie tohto semena a rozvíjaní jeho potenciálu.”
“Zakorenená v Tradícii Cirkvi, celá synodálna cesta sa uskutočnila vo svetle koncilového magistéria,” uvádza sa v dokumente.
Úloha žien
O každom odseku sa hlasovalo osobitne, pričom všetky boli schválené. Najväčšie námietky boli voči odseku 60 (258 za/97 proti), ktorý sa zaoberá niektorými otázkami týkajúcimi sa úlohy žien v Cirkvi a obsahuje konštatovanie, že “otázka prístupu žien’k diakonickej službe zostáva otvorená.” (bod 60: 258 za/97 proti)
Potvrdil, že “ženy naďalej narážajú na prekážky pri dosahovaní plnšieho uznania ich chariziem, povolania a úloh vo všetkých rôznych oblastiach života Cirkvi’.”
Takýto scenár, dodal dokument, “je na škodu služby spoločnému poslaniu Cirkvi’”
Následne synoda:
… žiada o plné uplatnenie všetkých možností, ktoré už sú stanovené v kánonickom práve v súvislosti s úlohou žien, najmä na tých miestach, kde zostávajú nedostatočne preskúmané. Neexistuje dôvod ani prekážka, ktorá by mala brániť ženám vo vykonávaní vedúcich úloh v Cirkvi: to, čo pochádza od Ducha Svätého, nemožno zastaviť.
Otvorenou zostáva aj otázka prístupu žien’k diakonickej službe. V tomto rozlišovaní je potrebné pokračovať. Zhromaždenie tiež žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť jazyku a obrazom používaným v kázaní, vyučovaní, katechéze a pri vypracúvaní oficiálnych cirkevných dokumentov, pričom by sa dal väčší priestor príspevkom svätých žien, teológov a mystikov.
Budúcnosť synodality
Dokument hneď na začiatku konštatuje, že hoci sa oficiálne zasadnutia Synody o synodalite skončili, proces sa neskončil: “Synodálny proces sa nekončí ukončením aktuálneho zhromaždenia Synody biskupov, ale zahŕňa aj realizačnú fázu.” (bod 9: 338 za/17 proti)
Poznamenáva, že členovia synody “čelili únave, odporu voči zmenám a pokušeniu nechať prevládnuť vlastné predstavy nad počúvaním evanjelia a praxou rozlišovania.” (6: 344/11)
Synoda, píšu členovia, “vyžaduje pokánie a obrátenie … Preto chceme byť milosrdnou Cirkvou, schopnou podeliť sa s každým o odpustenie a zmierenie, ktoré prichádzajú od Boha: čistú milosť, ktorej nie sme pánmi, ale len svedkami.” (6: 344/11)
Pozoruhodné je, že synodálny text vyzýva k pokračovaniu synodálneho štýlu cirkevného života na všetkých úrovniach, od miestnych cirkví až po pápežstvo. “Synodalita zahŕňa stretnutia na všetkých úrovniach Cirkvi na vzájomné počúvanie, dialóg a spoločné rozlišovanie,” dodáva sa ďalej v texte. (28: 340/15)
Text dosvedčuje, že synodalita oživila službu a život Cirkvi’: “znovuobjaviť koreň rozmanitosti chariziem, povolaní a služieb.” (21: 354/1)
Keď sa “praktizuje s pokorou, synodálny štýl umožňuje Cirkvi byť prorockým hlasom v dnešnom’ svete,” dosvedčuje dokument. (47: 350/5)
Takisto postavil súvislosť medzi liturgiou a synodalitou, keď povedal, že obe sú počúvaním: liturgia ako počúvanie Boha a synodalita ako počúvanie Boha prostredníctvom jeho ľudu. “Prehĺbenie spojenia medzi liturgiou a synodalitou pomôže všetkým kresťanským spoločenstvám v rozmanitosti ich kultúr a tradícií prijať sláviace štýly, ktoré zviditeľnia tvár synodálnej Cirkvi,” uvádza sa v texte. (26: 312/43) Na otázku k tomuto bodu počas sobotňajšieho brífingu synody Hollerich uviedol, že sa neplánuje žiadna liturgická “revolúcia.”
“Neplánuje sa nahradiť kňazov laikmi alebo laičkami, len to urobiť trochu participatívnejšie,” povedal.
V texte sa tiež spomínalo, že “žiaľ, iní [účastníci synody] naďalej zažívajú bolesť z pocitu vylúčenia alebo odsudzovania kvôli svojej manželskej situácii, identite alebo sexualite,” zrejme narážal na otázky LGBT a rozvedených a “znovu zosobášených.” (50: 333/22)
Ekumenizmus
V texte sa tiež zdôrazňuje úzke prepojenie medzi synodalitou a ekumenizmom: “okrem toho, že krst tvorí základ synodality, je aj základom ekumenizmu.” (23: 336/19) “Ekumenizmus je predovšetkým záležitosťou duchovnej obnovy,” tvrdí dokument, pričom chváli “ekumenizmus krvi.” (23: 336/19)
V vzácnej definícii synodality sa v texte uvádza, že “synodalita je spoločné kráčanie kresťanov s Kristom a smerom k Božiemu’kráľovstvu v jednote s celým ľudstvom.” (28: 340/15)
Vyzdvihnutá bola jednota kresťanov (40: 348/7), ako aj náboženský dialóg (42: 334/21) a schopnosť “plurality náboženstiev a kultúr, rozmanitosti duchovných a teologických tradícií, rôznorodosti darov Ducha a úloh spoločenstva, ako aj rôznorodosti veku, pohlavia a sociálnej príslušnosti v Cirkvi” ako “pozvanie pre každého človeka, aby sa postavil vlastným nevedomým predsudkom, odolal pokušeniu byť v centre a otvoril sa prijatiu iných perspektív.” (42: 334/21)
“Jedným z najvýznamnejších plodov Synody 2021-2024 bola intenzita ekumenického zápalu,” uvádza sa v texte. (137: 346/9)
Papátstvo, povinné koncily a rozhodovanie
V priebehu synody sa veľa debatovalo o návrhu, aby biskupské’konferencie mali doktrinálnu autoritu. Zazneli aj výzvy, aby sa rady na rôznych úrovniach národnej cirkvi stali povinnými, čím by sa presadil “synodálny” štýl decentralizovaného výkonu moci.”
Vzhľadom na to sa v dokumente uvádza, že pápežská”moc nemôže “ignorovať smer, ktorý vzniká na základe riadneho rozlišovania v rámci konzultačného procesu, najmä ak ho uskutočňujú participatívne orgány.” (92: 316/39) V tejto pasáži sa pridáva výzva na revíziu kánonického práva, aby sa odstránila formulácia “poradné hlasovanie” s cieľom nariadiť štýl rozhodovania, ktorý je spoločný pre pápeža a poradné orgány.
V záverečnom texte, v ktorom sa uvádzajú rôzne rozhodovacie orgány, s ktorými počíta kánonické právo, sa uvádza, že na to, aby Cirkev bola “synodálna”, musia byť takéto orgány “povinné.” To by pravdepodobne znamenalo nútené zavedenie oveľa sekulárnejšieho štýlu inštitucionálnej vlády. (104: 329/26)
Rodina, služby
Pri zdôraznení dôležitej úlohy rodiny, detí a manželského stavu vydali členovia synody text, v ktorom sa uvádza: “Zhromaždenie opäť vyjadrilo svoju blízkosť a podporu všetkým, ktorí prijímajú samotu ako voľbu urobenú vo vernosti Tradícii a Magistériu Cirkvi”o manželstve a sexuálnej etike, ktorú uznávajú ako zdroj života.” (64: 348/7)
Veľmi sa diskutovalo aj o možnosti nových služieb v Cirkvi po synode, najmä v súvislosti s otázkou nových úloh pre ženy. Tá bola v záverečnom dokumente ešte viac rozvinutá, keďže sa v ňom objavila výzva na “rozlišovanie” o tom, ktoré “charizmy … by mali nadobudnúť služobnú podobu, a tak byť vybavené adekvátnymi kritériami, nástrojmi a postupmi,” keďže “nie všetky charizmy musia byť konfigurované ako služby, ani všetci pokrstení sa nemusia stať služobníkmi, ani všetky služby nemusia byť ustanovené.” (66: 351/4)
“Misijná synodálna Cirkev by podporovala viac foriem laických služieb, teda služieb, ktoré si nevyžadujú sviatosť svätenia, a to nielen v liturgickej oblasti,” dodáva sa v texte. (66: 351/4)
Pripomínajúc bod z nedávnej tlačovej besedy synody, zaznela výzva synody, aby mali laici “väčší hlas pri voľbe biskupov.” (70: 33/25)
Vyzvali ďalej k “aktívnejšiemu rozdeleniu úloh a zodpovednosti a k odvážnejšiemu rozlišovaniu toho, čo správne patrí do vysvätenej služby,” s ohľadom na vzťah medzi biskupmi, kňazmi a diakonmi. (74: 343/12)
Osobitne sa spomínajú neinštituované služby – ako napríklad katechéta komunity – a “mimoriadni” služobníci – ako napríklad eucharistie. S odvolaním sa na to, že niektorí laickí veriaci už vedú liturgie v neprítomnosti kňaza a udeľujú krst, dokument zopakoval výzvu, ktorú vyslovili ľudia v amazonskom regióne, na vytvorenie cirkevných štruktúr vedených laikmi a na vytvorenie nových služieb: