Mám na stole reprodukciu portrétu svätého Tomáša Akvinského, ktorý namaľoval Giotto, súčasný maliar anjelského lekára, ktorý je známy svojimi početnými majstrovskými dielami. To ma inšpiruje k vysvetleniu môjho osobného vzťahu k spisom svätého Tomáša, ktoré predsedali mojej intelektuálnej formácii, počnúc prvým kontaktom so Sumou teológie. Keď som bol školák, bol to otec Julio Meinvielle, ktorý ma zasvätil do poznania Summy prostredníctvom čítaní, ktoré ponúkal v nedeľu ráno vo svojej kaplnke Dcér Božského Spasiteľa, ktorá bola na rohu ulíc Independencia a Salta v Buenos Aires. Cestoval som električkou z Mataderosu, aby som tam bol o 10.00.
Potom, ako seminarista študujúci filozofiu, som začal štúdium, ktoré zohľadňovalo aristotelovský základ tomistického myslenia. V tejto fáze musím priznať svoje kontakty s otcom Rafaelom Tellom. Potom som začal čítať komentáre k etike a politike Stagirita. Tieto snahy posilnili aj moju latinčinu, ktorá bola vždy prostriedkom prístupu k tejto literatúre. Neskôr som sa pustil do komentárov svätého Tomáša’ k evanjeliám a listom svätého Pavla. Z tohto pohľadu komentáre k Jánovi a Matúšovi otvárajú chápanie trojičnej teológie. V tomto štádiu môjho intelektuálneho vývoja som, samozrejme, k svojmu tomistickému základu pridal aj niektoré poznatky moderných autorov, najmä Kanta, Hegela a Bergsona.
Historickému štúdiu stredovekej filozofie som sa naučil z metodológie otca Eduarda Briancesca, odborníka na svätého Anzelma. Zúčastnil som sa seminára o Anselmovej morálnej teológii (“Pravda, sloboda vôle a pád diabla”), ktorý skúmal princípy morálnej teológie a jej filozofické základy. Svätý Tomáš často cituje svätého Anzelma. Metóda spočíva v neúnavnom vypočúvaní textu tak, aby sa prejavila jeho štruktúra nad rámec obsahu jednotlivých otázok.
PREČÍTAJTE SI: Filozofie nemôžu’vyriešiť problémy človeka. Dokáže to len pravá filozofia
Aký je prínos štúdia svätého Tomáša? Nič menšie ako kresťanská formácia a chuť po prirodzenej a nadprirodzenej múdrosti. Poukazujem predovšetkým na základný prvok: poriadok mysle, svetlo celého života. Nezdržiavam sa významom a analogickým používaním pojmu ordo; práve tento pojem dáva plný zmysel ľudskej skutočnosti. Pretože Boh je predovšetkým poriadok vo svojom trojičnom rozmere, v tajomstve spásonosného Vtelenia. Poriadok sa rovná pravde a zmyslu, intelektuálnemu chápaniu a jeho analógii v zmyslovom poznaní a základom života, dielu božského stvorenia. Tieto prvky majú netušený význam tvárou v tvár fragmentárnej, a teda povrchnej kultúre. Trpezlivé štúdium tomistickej teológie a jej filozofických základov sa môže opierať o obnovu Akvinského metafyziky v prácach Cornelia Fabra’o pojme participácie. Boh je ipsum esse per se subsistens – samo osebe jestvujúce bytie – a jeho stvorenie je participáciou bytia, prirodzenosti a milosti.
Katolícke univerzity by si mali uvedomiť význam tomizmu a zaradiť čítanie Summy do svojich teologických kurzov namiesto toho, aby strácali čas čítaním súčasných autorov, ktorých cieľ je v zajatí sekulárnej kultúry.
Dôležitosť tomistickej formácie sa ukazuje v konfrontácii so súčasnými kultúrnymi problémami na Západe – s dlhým procesom sekularizácie od Lutherových’návrhov až po rozvoj ideológie Francúzskej revolúcie. Tak sme dospeli k vymiznutiu a neprítomnosti Boha v osobnom a spoločenskom živote. Náboženská prostitúcia Západu sa prejavuje predovšetkým v porovnaní s islamským svetom, v ktorom je náboženský rozmer faktorom identity. V tejto súvislosti vzniká možná potreba kultúrneho boja. Nie je potrebné, aby to bolo explicitné; stačí vedomie, že islamizmus si nie je vedomý procesu, ktorý zažíva Západ. V skutočnosti ho nezaujíma, že západní lídri sa riadia sekularizmom. Islam sa naďalej prezentuje ako budúcnosť sveta.
Táto perspektíva predstavuje výzvu pre Katolícku cirkev, aj keď sa pod vedením súčasného najvyššieho pápeža angažuje v medzináboženskom dialógu, čo je pre islam trivialita, keďže naďalej ašpiruje na to, aby bol fakticky budúcnosťou ľudstva. Treba poznamenať, že islam sa neobmedzuje na náboženskú oblasť, ale je kultúrou, ktorá zahŕňa spôsob myslenia a odhodlanie konať. V tomto zmysle aj katolicizmus presahuje náboženskú oblasť do celku kultúry. Katolicizmus by sa mal znovu ujať podpory tomistického myslenia, najmä pojmov poriadok, pravda a zmysel – prvkov vlastných prirodzenej múdrosti, ktorá je základom neskoršieho zjavenia.