Joseph Ratzinger’2013 rezignácia viedla k situácii, ktorá nemá v dejinách Cirkvi obdobu. Prakticky celé nasledujúce desaťročie vo Vatikáne nosili podpísanú bielu pápežskú sutanu dvaja muži, dvaja muži udeľovali veriacim apoštolské požehnanie a dvaja muži boli formálne oslovovaní “Jeho Svätosť”
Samozrejme to inšpiruje k otázke, či môžu byť dvaja “pápeži” súčasne. V skutočnosti, ako podrobne uvádzam vo svojej knihe Tretie fatimské tajomstvo a synodálna Cirkev, malý, ale rastúci počet odborníkov sa teraz domnieva, že Benediktovo’zrieknutie sa bolo neplatné.
V Poslednom testamente: “In His Own Words, Benedikt dostal od Petra Seewalda otázku, či “spomalenie schopnosti vykonávať činnosť [bolo] dostatočným dôvodom na zostúpenie z Petrovho stolca.”
Benedikt poskytol záhadnú odpoveď: “Samozrejme, že je možné vysloviť takéto obvinenie, ale bolo by to funkčné nedorozumenie. Petrov nasledovník nie je viazaný len na funkciu; úrad vstupuje do samotnej vašej bytosti. V tomto ohľade nie je plnenie funkcie jediným kritériom.”[1]
Dodal: “…otec neprestáva byť otcom, ale je zbavený konkrétnej zodpovednosti. Zostáva otcom v hlbokom, vnútornom zmysle, v konkrétnom vzťahu, ktorý má zodpovednosť, ale nie s každodennými úlohami ako takými…Ak odstúpi, zostáva vo vnútornom zmysle v zodpovednosti, ktorú prevzal, ale nie vo funkcii.”
Vyzerá to tak, že Benedikt veril, že keď sa v roku 2005 stal pápežom, prijal sviatostný munus—nie iba právny úrad—ale munus učiť, posväcovať a riadiť, ako učí Druhý vatikánsky koncil, že každý biskup ho dostáva, keď je sviatostne vysvätený. Biskup nestráca tieto munery ak sa stane emeritným biskupom. A pre Ratzingera ani pápež, keď sa stane “emeritným pápežom.”
PREHLIADNITE SI: Je pápež František naozaj pápežom? LifeSiteNews odpovedá
Podľa kardinála Petra Erdo:
…ako na [Druhom vatikánskom] koncile, aj v novom Kódexe [kánonického práva] ‘munus’…nezriedka aj…[má] osobitný, teologický význam troch munera [darov] Krista (kán. 204 § 1) a Cirkvi…pasáže, v ktorých zákonodarca hovorí o “munus” Petra (kán. 331) alebo rímskeho pápeža (kán. 332 § 2, 333 §§ 1-2, 334), sú spojené s týmto zmyslom [daru]. [2]
Benedikt vo svojom Declaratio z 11. februára spomenul petrovský munus, ale nikdy sa ho nezriekol.
Na rozdiel od Ratzingera a Erda však predovńetkým kardinál Billot vysvetľuje, ņe riadna pápeņská rezignácia znamená, ņe nezostáva ņiadny dar ani munus—niečo z “pápeņstva”:
nie je absolútne žiadna pochybnosť o tom, že pápežská moc v Petrovej línii môže prísť k koncu …tak ako táto osoba začala byť legitímna najprv vtedy, keď prijala svoju voľbu za najvyššieho pontifika, tak ňou prestáva byť, len čo odstúpením zničí účinok volby v sebe samom…jasne vyplýva zo samotného faktu abdikácie , že je bez pontifikátu. [3]
Podľa profesora Carla Fantappihoè rozpor v názoroch medzi Seewaldom a Ratzingerom vyplýva z dvoch konkurenčných koncepcií pápežstva: Proti prevládajúcej právnickej úvahe kanonistov, ktorí do centra pápežskej postavy postavili jurisdikčnú moc ako pôvod všetkých ostatných v Cirkvi, koncilní teológovia [ako Ratzinger] postavili primárnosť sviatostného rozmeru episkopátu, od ktorého sa odvíjajú ostatné špecifické funkcie rímskeho biskupa.”[4]
Po stáročia sa pápežstvo chápalo ako úrad s najvyššou právnou mocou nad Cirkvou. Napriek tomu sa z najvážnejších dôvodov mohol tohto úradu vzdať. Konciloví teológovia však tvrdia, že keďže pápež je napokon biskupom Ríma, jeho úrad nie je len právny, ale aj sviatostný. A sviatostnú moc nemožno zrušiť. Názor, ktorý Fantappiètvrdí, že ak sa aplikuje “na Petrovu službu…robí z primátu akúsi osobnú charizmu, čo vedie k nezrovnalostiam alebo nedorozumeniam, ako je napríklad koexistencia dvoch [skutočných] pápežov, aj keď jeden vládnuci a jeden emeritný.”
Záleží na tom, či Seewald a kanonická tradícia majú alebo nemajú správnu predstavu o pápežskom úrade, alebo či ju majú Benedikt a noví teológovia. Podľa 126. kánonu Kódexu kánonického práva: “Úkon, ktorý bol vydaný z nevedomosti alebo z omylu o niečom, čo tvorí jeho podstatu…je neplatný.” Ak sa Benedikt domnieval, že sa môže vzdať administratívnych povinností, ale napriek tomu zostať pápežom, potom podľa kanonistov bola jeho rezignácia neplatná. Tak by bolo neplatné aj konkláve, ktoré zvolilo Františka, ako o tom píšem v pripravovanom seriáli: Konkláve/Antipope.
Čítajte:Významný katolícky teológ: František už nemusí byť považovaný za legitímneho kvôli heréze
KONIEC
Doktor Edmund J. Mazza je bývalý riadny profesor histórie na Azusa Pacific University v Los Angeles. Počas 14 rokov vyučoval dejiny staroveku, stredoveku a renesancie a reformácie. Mazza je autorom knihy Scholastika a Židia:
Socialisti: Sólyos, Conversion and Medieval Origins of Tolerancevydalo vydavateľstvo Angelico Press.