V očiach mnohých sa dnes Katolícka cirkev javí ako rozbitá vo svojom ľudskom prvku. Našťastie Duch Hoy viedol pápežov pred Druhým vatikánskym koncilom, aby vydávali encykliky, ktoré boli funkčným ekvivalentom doktrinálnych a duchovných príručiek pre Katolícku cirkev, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť zlo, ktoré dnes postihuje mystické telo Kristovo, a čeliť mu. Mnohí z nás poznajú niektoré z najdôležitejších encyklík spred Druhého vatikánskeho koncilu:
V každej z nich pápeži nabádali biskupov, aby sa postavili proti určitým omylom ohrozujúcim katolícku vieru. Každý jeden omyl, ktorý dnes vidíme z Ríma, bol v týchto encyklikách odsúdený: pápeži nám povedali, že teologické omyly, ktoré vidíme dnes, prinesú katastrofálnu krízu, ktorú vidíme dnes. Ak teda chceme riešiť krízu, ktorú vidíme dnes, mali by sme sa obrátiť na svätú katolícku múdrosť pápežov spred Druhého vatikánskeho koncilu, ktorí sa jej snažili zabrániť.
Z hľadiska jednoduchosti a aktuálnosti ponúka blahoslavený Pius IX’Qui Pluribus pravdepodobne najcennejší a najprístupnejší “návod” na to, čo nás čaká v roku 2024. Môžeme v ňom vidieť, že Duch Svätý viedol pápežov, aby nám zanechali veľa z toho, čo potrebujeme na pochopenie a riešenie krízy, ktorá dnes sužuje Cirkev a svet.
Boh je autorom katolíckej viery
Ako napísal Pius IX, katolícke náboženstvo nám bolo dané Bohom, a nie ľuďmi, a nedá sa vylepšiť ľudským rozumom:
Naše sväté náboženstvo nevymyslel ľudský rozum, ale bolo najmilosrdnejšie zjavené Bohom; preto možno celkom ľahko pochopiť, že samotné náboženstvo získava všetku svoju moc z autority Boha, ktorý zjavenie uskutočnil, a že k nemu nikdy nemožno dospieť ani ho zdokonaliť ľudským rozumom. Aby sme sa nedali oklamať a nezablúdili v takej dôležitej veci, ľudský rozum by mal skutočnosť Božieho zjavenia naozaj dôkladne preskúmať. Keď by to človek urobil, bol by definitívne presvedčený, že Boh prehovoril, a preto by mu preukázal rozumnú poslušnosť, ako veľmi múdro učí apoštol. Veď kto by mohol nevedieť, že všetka viera by sa mala venovať Božím slovám a že je v úplnom súlade so samotným rozumom, keď prijíma a dôrazne podporuje učenie, o ktorom rozhodol, že ho zjavil Boh, ktorý nemôže oklamať ani byť oklamaný?"
Z toho vieme, že každá ľudská snaha zdokonaliť alebo upraviť vieru je vo svojej podstate scestná. Navyše, keďže Boh nemôže oklamať ani byť oklamaný, je absolútne absurdné predstavovať si, že to, čo bolo pravdivé pred Druhým vatikánskym koncilom, by dnes bolo nepravdivé; alebo že to, čo bolo pred Druhým vatikánskym koncilom odsúdené ako nepravdivé, by dnes bolo pravdivé.
Prospech Katolíckej cirkvi
Pius IX. písal o obrovských dobrodeniach, ktoré Boh poskytuje ľudstvu prostredníctvom Katolíckej cirkvi:
Táto viera, ktorá učí pre život a smeruje k spáse, ktorá vyháňa všetky neresti a je plodnou matkou a pestúnkou čností, bola ustanovená narodením, životom, smrťou, zmŕtvychvstaním, múdrosťou, zázrakmi a proroctvami Ježiša Krista, jej božského pôvodcu a zdokonaľovateľa!. . . Zverejnila Kristove spásonosné zákony a každým dňom naberala na sile, aj keď bola najkrutejšie prenasledovaná, a pod jedinou zástavou kríža si razila cestu po celom svete, po súši i po mori, od východu slnka až po jeho západ! Klamstvo modiel bolo zvrhnuté a hmla bludov rozptýlená. Porážkou všemožných nepriateľov táto viera osvietila božským poznaním všetky národy, rasy a národy, bez ohľadu na to, aké boli barbarské a divoké alebo ako sa líšili povahou, mravmi, zákonmi a spôsobom života. Priviedla ich pod sladké jarmo samotného Krista tým, že všetkým ľuďom zvestovala pokoj a dobrú zvesť!
Boh mohol tieto dobrodenia zabezpečiť aj bez použitia ľudských nástrojov a určite aj bez použitia organizovaného náboženstva, ale rozhodol sa založiť Cirkev. Ako napísal Pius IX, Boh chce prostredníctvom Cirkvi zabezpečiť najdôležitejšie veci v živote: cestu spásy; poučenie, ako sa vyhýbať hriechu a praktizovať cnosti; osvietenie všetkých ľudí božským poznaním a pokoj. Keďže Boh dal ľudstvu Cirkev, aby poskytovala tieto dobrodenia, môžeme si byť istí, že neexistuje alternatívny zdroj dobra pre tých, ktorí odmietajú autentické učenie Cirkvi’
Ako chrániť Cirkev
Viac ako sto rokov pred koncilom pápeži dôsledne hovorili pastierom, čo musia robiť, aby chránili Cirkev. Podobne ako ostatní pápeži, aj Pius IX. adresoval svoje posolstvo priamo biskupom:
Ako biskupi ste zástupcami, a teda napodobňovateľmi Krista. Svojím harmonickým snažením ste sa stali úprimným vzorom pre svoje stádo a osviežujete svoj klérus a veriaci ľud nádherou svojej svätosti. Vo svojom súcitnom milosrdenstve hľadáte a svojou láskou zachytávate blúdiace a hynúce ovce, ako to robil pastier v evanjeliu. Otcovsky si ich kladieš na plecia a vedieš ich späť do ovčinca. Nikdy nešetríš ani starosťami, ani plánmi, ani námahou pri nábožnom plnení svojich pastierskych povinností a pri obrane všetkých Našich milovaných oviec, ktoré boli, vykúpené Kristom, zverené do Tvojej starostlivosti pred besnením, napádaním a nástrahami dravých vlkov. Držíte ich ďalej od jedovatých pasienkov a hnať ich na bezpečnú pôdu a všetkými možnými spôsobmi ich vediete skutkom, slovom a príkladom do prístavu večnej spásy.
Takže pápež a biskupi majú prvoradú povinnosť chrániť stádo pred dravými vlkmi. Pius IX. tiež usmernil biskupov, akým spôsobom musia chrániť stádo:
My teda, nevyspytateľne Bohom posadení na túto katedru pravdy, dychtivo vzývame v Pánovi vašu vynikajúcu zbožnosť, ctihodní bratia. Naliehavo vás vyzývame, aby ste sa starostlivo a horlivo usilovali neustále varovať a napomínať veriacich zverených do vašej starostlivosti, aby sa držali týchto prvých zásad. Nabádajte ich, aby sa nikdy nenechali oklamať a zviesť do omylu ľuďmi, ktorí sa stali ohavnými vo svojich snahách. Títo ľudia sa pokúšajú zničiť vieru pod zámienkou ľudského pokroku, bezbožným spôsobom ju podriaďujú rozumu a menia význam Božích slov. Takíto ľudia sa neštítia ani najväčších urážok samotného Boha, ktorý sa stará o dobro a spásu ľudí prostredníctvom svojho nebeského náboženstva.
Biskupi musia starostlivo a horlivo varovať a napomínať veriacich, aby sa držali viery a vyhýbali sa omylom. Možno máme dnes na svete len niekoľko biskupov, ktorí sú ochotní to robiť, ale poznáme ich mená (často preto, že ich odsúdili draví vlci v Ríme) a počujeme ich hlasy.
Riziká pre Cirkev
Pius IX. vtedy (a aj dnes) identifikoval riziká, ktorým Cirkev čelí:
Každý z vás si všimol, ctihodní bratia, že proti celej katolíckej pospolitosti sa rozpútala veľmi krutá a hrozivá vojna, ktorú rozpútali ľudia spojení v bezprávnom spojenectve. Títo muži nezachovávajú zdravé učenie, ale odvracajú sluch od pravdy. Horlivo sa snažia zo svojej temnoty vyprodukovať všelijaké zázračné viery a potom ich zo všetkých síl zveličovať, zverejňovať a šíriť medzi obyčajnými ľuďmi. Skutočne sa chvejeme a trpíme trpkou bolesťou, keď uvažujeme o všetkých ich obskúrnych omyloch a mnohých škodlivých metódach, úkladoch a výmysloch. Títo ľudia používajú tieto prostriedky na šírenie svojej nenávisti voči pravde a svetlu. Sú skúsení a zruční v klamstve, ktoré využívajú na to, aby uviedli do pohybu svoje plány na uhasenie horlivosti ľudí’ pre zbožnosť, spravodlivosť a cnosť, na skazenie mravov, na uvrhnutie všetkých Božích a ľudských zákonov do zmätku a na oslabenie, ba možno aj na zvrhnutie katolíckeho náboženstva a občianskej spoločnosti.
Aj keď Pius IX. varoval konkrétne pred “tajnými sektami” (ako sú slobodomurári), môžeme vidieť, že za všetkými takýmito útokmi na Cirkev stojí v konečnom dôsledku satan. Avšak zatiaľ čo v roku 1846 boli títo nepriatelia vo všeobecnosti mimo Cirkvi, teraz prenikli do Cirkvi do takej miery, že sa zdá, že majú voľnú ruku a môžu páchať to isté zlo, ktoré vyššie opísal Pius IX.
Satan a jeho prisluhovači používajú na dosiahnutie svojich zlých cieľov rôzne nástroje — ako napríklad liberalizmus, modernizmus a teraz synodalitu — ale ciele zostávajú rovnaké: urážať Boha a škodiť Cirkvi. Na to, čo dnes vidíme od Františka a jeho synodálnych spolupracovníkov, by sme skutočne mohli ľahko aplikovať nasledujúce slová:
Takisto zvrátená je šokujúca teória, že je jedno, ku ktorému náboženstvu človek patrí, teória, ktorá je vo veľkom rozpore dokonca aj s rozumom. Pomocou tejto teórie títo ľstiví ľudia odstraňujú všetky rozdiely medzi cnosťou a neresťou, pravdou a omylom, čestným a podlým konaním. Predstierajú, že ľudia môžu získať večnú spásu praktizovaním akéhokoľvek náboženstva, akoby niekedy mohlo existovať nejaké delenie medzi spravodlivosťou a neprávosťou, nejaká spolupráca medzi svetlom a tmou alebo nejaká dohoda medzi Kristom a Beliom.
Riziko pre Cirkev nespočíva v tom, že by títo nepriatelia skutočne zmenili cirkevné učenie, pretože pravdy, ktoré Boh poskytol svojej Cirkvi, nemôže satan alebo jeho prisluhovači ani v najmenšom zmeniť. Ako však teraz vidíme, je celkom možné, že sa nepriateľom Cirkvi’podarí oklamať ľudí, aby si mysleli, že Cirkev zmenila svoje učenie. Práve preto Pius IX. nabádal biskupov, aby zostali ostražití.
Tragické je, že príliš veľa biskupov opustilo nielen svoje stáda, ale aj vieru. Teraz vidíme špinavé výsledky:
V dôsledku tejto špinavej zmesi omylov, ktorá sa vkráda zo všetkých strán, a v dôsledku bezuzdnej licencie myslieť, hovoriť a písať vidíme nasledovné: mravy sa zhoršili, najsvätejšie Kristovo náboženstvo sa pohŕda, majestát božskej bohoslužby sa odmieta, moc tejto apoštolskej stolice sa drancuje, autorita Cirkvi sa napáda a znižuje na najnižšie otroctvo, práva biskupov sa pošliapavajú, sviatosť manželstva sa porušuje, vláda každej vlády sa násilne otriasa a mnoho iných strát pre kresťanskú i občiansku pospolitosť. Ctihodní bratia, Sme nútení plakať a zdieľať váš nárek nad tým, že je to tak.
Toto vidíme dnes a, ako napísal Pius IX, je to priamy dôsledok omylov, ktoré podkopali vieru tých katolíkov, ktorí by mali šíriť Božiu’pravdu a dobrotu vo svete.
Ako napraviť Cirkev
Aj keď je pravda, že jedine Boh môže “napraviť Cirkev” dnes, zvyčajne používa ľudské nástroje, aby pomohol naplniť svoju vôľu. Ako napísal Pius IX, Boh chce, aby katolíci (a najmä biskupi) horlivo spolupracovali s jeho milosťou pri obrane katolíckej viery v čase krízy:
Teda v tejto veľkej kríze pre náboženstvo, pretože nám veľmi záleží na spáse celého Pánovho’stáda a v rámci plnenia povinnosti našej apoštolskej služby, určite nenecháme žiadne opatrenie nevyskúšané v našom energickom úsilí o zabezpečenie dobra celej kresťanskej rodiny. Vskutku, osobitne vzývame v Pánovi vašu vlastnú vynikajúcu zbožnosť, cnosť a rozvážnosť, ctihodní bratia. S nimi a spoliehajúc sa na nebeskú pomoc môžete neohrozene brániť vec Boha a jeho svätej Cirkvi, ako sa patrí na vaše postavenie a úrad, pre ktorý ste označení. Musíte bojovať energicky, pretože veľmi dobre viete, aké veľké rany utrpela nepoškvrnená Snúbenica Ježiša Krista a aký energický je ničivý útok jej nepriateľov. Musíte sa tiež s biskupskou silou starať o katolícku vieru a brániť ju a starať sa o to, aby vám zverené stádo stálo až do konca pevne a nepohnute vo viere. Lebo ak si človek nezachová vieru celú a nepoškodenú, bezpochyby navždy zahynie.
Musíme bojovať svätosťou, ktorá môže vychádzať len z dodržiavania pravej katolíckej viery. Pius IX. napísal, že naša spása závisí od zachovania viery “celej a nepoškodenej.”Aby sme lepšie uchránili vieru pred útokmi, ktoré by ju v očiach nepozorných ľudí skreslili, musia pastieri odhaľovať lži nepriateľov Cirkvi’
‘Je to skutok veľkej zbožnosti odhaľovať zatajovanie bezbožníkov a porážať tam samotného diabla, ktorého sú otrokmi.’Preto ťa prosíme, aby si použil všetky prostriedky na odhalenie mnohých druhov úkladov, pretvárky, omylov, klamstiev a úskokov, ktoré používajú naši nepriatelia, svojmu vernému ľudu. To ich starostlivo odvráti od nákazlivých kníh. Taktiež ich neprestajne nabádaj, aby utekali pred sektami a spoločnosťami bezbožníkov ako pred hadom a úpenlivo sa vyhýbali všetkému, čo je v rozpore s celistvosťou viery, náboženstva a morálky. Preto nikdy neprestávajte hlásať evanjelium, aby kresťanský ľud rástol v poznaní Boha tým, že sa bude denne lepšie orientovať v najsvätejších predpisoch kresťanského zákona; v dôsledku toho sa môže odvrátiť od zlého, konať dobro a kráčať po Pánových cestách.
Pozoruhodné je, že biskup Joseph Strickland bol “zrušený” Rímom za to, že pokojne a dobročinne vykonal to, čo Pius IX. nazval “činom veľkej zbožnosti”, keď odhalil lži ohrozujúce mystické telo Kristovo. Vzhľadom na našu súčasnú krízu by to malo byť jediné znamenie, ktoré ostatní biskupi potrebujú, aby sa presvedčili, že aj oni musia vidieť, že blahoslavený Pius IX. sa k nim prihováral rovnako ako k žijúcim biskupom v roku 1846.
Aj keď robíme všetko, čo je v našich silách, aby sme spolupracovali s Božou’milosťou, stále musíme dôverovať Božej’prozreteľnosti, aby sme sa nenechali odradiť:
Premýšľame o najvážnejších povinnostiach najvyššieho apoštolátu najmä v období veľkej nestability, jednoducho by sme upadli do veľkého smútku, keby sme nevkladali všetku svoju nádej do Boha, ktorý je naším Spasiteľom. On totiž nikdy neopúšťa tých, ktorí v neho dúfajú. Znovu a znovu, aby ukázal, čo dokáže jeho moc, používa slabé nástroje na riadenie svojej Cirkvi; takto si všetci ľudia môžu čoraz viac uvedomovať, že je to sám Boh, kto riadi a chráni Cirkev svojou úžasnou prozreteľnosťou.
A tak ako ostatní pápeži, aj Pius IX. nám povedal, že sa musíme obrátiť na Pannu Máriu, najsladšiu matku nás všetkých:
Aby nám Pán ľahšie odpovedal, vzývajme ako orodovníčku tú, ktorá je vždy s ním, najsvätejšiu Pannu Máriu, Nepoškvrnenú Matku Božiu. Ona je najsladšou matkou nás všetkých; je našou prostredníčkou, obhajkyňou, najpevnejšou nádejou a najväčším zdrojom dôvery. Navyše, jej patronát u Boha je najsilnejší a najúčinnejší.
Pius IX. nemal tú výhodu, že by poznal posolstvá Panny Márie z Fatimy, ale môžeme si byť istí, že by súhlasil so všetkým, čo Panna Mária oznámila svetu prostredníctvom troch fatimských detí.
Boh nás neopustil v strašnej kríze, ktorá postihla Cirkev, ale zdá sa, že celkom možno očakáva, že využijeme hojné dary, ktoré nám dal. Sme v tejto ťažkej situácii, pretože naši pastieri opustili sväté vedenie, ktoré Boh poskytol prostredníctvom pápežov pred Druhým vatikánskym koncilom. S každým novým vývojom z Ríma je zrejmejšie, že ich slová boli pravdivé, pretože zlo, ktoré sa snažili odvrátiť, je čoraz dusivejšie. To by nás malo všetkých upozorniť na veľkú potrebu vrátiť sa k tomuto vedeniu teraz, ak sa snažíme spolupracovať s Božou milosťou v boji proti nepriateľom odhodlaným zničiť Cirkev. Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás!