Najvyšší súd štátu Indiana zamietol žiadosť o presunutie žaloby týkajúcej sa náboženskej slobody proti zákonu o interrupciách a uviedol, že prípad musí pokračovať na úrovni súdu.
Medzičasom zostane v platnosti súdny príkaz proti zákonu pre skupinu žien, ktoré v súčasnosti nie sú tehotné.
Skupina žien, ktorú zastupuje ľavicová organizácia ACLU, podala žalobu z dôvodu náboženskej slobody, pričom tvrdí, že ich náboženské presvedčenie si údajne môže v niektorých situáciách vyžadovať, aby zabili nevinné nenarodené dieťa v maternici. Senátny zákon č. 1 by však tieto potraty zakázal.
Najvyšší súd štátu už predtým vo všeobecnosti zákon potvrdil, ale táto skupina žien, z ktorých žiadna nie je v súčasnosti tehotná, je zo zákona vyňatá. Rozhodnutie znamená, že prípad bude pokračovať na nižšej úrovni.
Vetšinové stanovisko zhrňuje prípad:
Sťažovateľmi je niekoľko jednotlivcov a organizácia s názvom Hoosier Jews for Choice a vysvetľujú, že majú rôzne náboženské presvedčenia, ktoré by ich nútili ukončiť tehotenstvo za rôznych okolností, keď by zákon Indiany všeobecne zakazoval interrupciu. Záznam odráža, že nikto z nich nie je tehotný, takže zatiaľ nie sú konfrontovaní s okolnosťami, ktorých sa obávajú. A možno sa s týmito okolnosťami nikdy nestretnú, aj keby otehotneli, pretože k tehotenstvu by mohlo dôjsť za okolností, za ktorých ich viera interrupciu nevyžaduje. V súčasnosti sa však tehotenstvu vyhýbajú, kým si nebudú isté, že štát nebude zasahovať do ukončenia tehotenstva v súlade s ich náboženským presvedčením.
Zákon Indiany v súčasnosti zakazuje interrupciu vo väčšine prípadov, hoci existujú výnimky pre prípad znásilnenia, incestu, takzvanej “smrteľnej anomálie plodu” a z údajných “zdravotných” dôvodov.
Väčšinu väčšinového stanoviska tvoria technické formulácie a analýza toho, kedy možno vydať súdny zákaz. Odlišné stanovisko, ku ktorému sa pripojili dvaja z piatich sudcov, však naznačuje slabé miesta v tvrdeniach žalobcov.
“Podľa môjho názoru si tri otázky vyžadujú preskúmanie teraz,” napísal sudca Geoffrey Slaughter spolu so sudcom Markom Massom.
Tieto otázky zahŕňajú “otázku, či jednotlivé žalobkyne’ tvrdené ujmy dostatočne dozreli—na spor, ktorý je možné riešiť, keďže ženy teraz nie sú tehotné a možno nikdy nebudú chcieť podstúpiť interrupciu.”
Pýtal sa tiež, či “Hoosier Jews for Choice,” “organizácia, ktorá neutrpela žiadnu ujmu, môže podať žalobu vo vlastnom mene v mene svojich členov, ktorí tvrdia, že utrpeli ujmu.”
Nakoniec sa chce vyjadriť k tomu, či súd “správne vyložil a aplikoval” štátny”zákon o obnove náboženskej slobody.
Zákony o obnove náboženskej slobody na štátnej aj federálnej úrovni zvyčajne hovoria, že štát musí preukázať “presvedčivý vládny záujem”, keď je obvinený z porušovania niečej”náboženskej slobody.
Vládni úradníci musia tiež preukázať, že použili “najmenej obmedzujúce prostriedky” možné.
Sťažovatelia tvrdia, že “majú úprimné náboženské presvedčenie, ktoré ich vedie k tomu, aby podstúpili interrupciu za okolností, ktoré zakazuje zákon S.E.A. 1 a ktorým hrozí, že v budúcnosti budú potrebovať interrupciu v súlade s týmito presvedčeniami, hoci interrupcia by inak bola zakázaná S.E.A. 1.”
Zástancovia života však zdôrazňujú, že prirodzená ľudská dôstojnosť dieťaťa’a právo na život nepochádzajú z okolnosti jeho počatia. Priamy potrat nie je z lekárskeho hľadiska nikdy nevyhnutný, čo potvrdili aj lekárski odborníci.
Pohanská žalobkyňa v tomto prípade tvrdila, že jej úzkosť z toho, že nemôže zabiť vlastné nenarodené dieťa “má za následok zníženie fyzickej intimity [s]… jej manželom” a to “je ďalšou formou zasahovania do jej náboženského presvedčenia”, pretože jej to sťažuje cítiť sa “plne spojená so svojím manželom a s ním,” ako predtým informoval LifeSiteNews.
Indiana’zákon bol vo všeobecnosti úspešný, aspoň na papieri, pri znižovaní počtu interrupcií v štáte. Ako prednedávnom informoval portál LifeSiteNews, počet nahlásených potratov klesol za posledný rok, odkedy zákon plne vstúpil do platnosti, približne o 98 percent.
Dieťa môže byť podľa legislatívy potratené do 10. týždňa v Indiane prípade, že bolo počaté pri znásilnení alebo inceste, ako aj pre údajné “podstatné a nezvratné fyzické poškodenie” zdravia matky’. Zákon tiež umožňuje usmrtenie nenarodených detí, ak dieťa údajne “trpí nenapraviteľným zdravotným stavom, ktorý je nezlučiteľný s trvalým životom mimo maternice do 20. týždňa.”