Pápež František dnes ustanovil 40 mužov a žien do služby lektora, čo je štvrtýkrát od jeho kontroverzných zmien v kánonickom práve v roku 2021.
Počas omše v Bazilike svätého Petra 26. januára pápež František oficiálne ustanovil 23 žien a 17 mužov za lektorov, odovzdal im výtlačok Biblie a poveril ich ohlasovaním viery mladým i starým:
Ako lektori a nositelia Božieho’slova budete pomáhať v tomto poslaní, a tak prevezmete osobitný úrad v kresťanskom spoločenstve; dostanete zodpovednosť v službe viery, ktorá má korene v Božom slove, Budete ohlasovať toto slovo v liturgickom zhromaždení, poučovať deti a dospelých vo viere a pripravovať ich na dôstojné prijatie sviatostí.
Obrad je nedávno vzniknutou udalosťou a koná sa vo svetle dvoch liturgických spisov pápeža’v roku 2021. Ide o jeho motu proprio “Spiritus Domini” –, ktorým zmenil kánonické právo a otvoril mužské úlohy lektora a akolytu ženám – a apoštolský list “Antiquum ministerium,” v ktorom sa ďalej opieral o texty z Druhého vatikánskeho koncilu a ustanovil laickú službu katechétov pre mužov i ženy.
Štyridsať mužov a žien pochádzalo z Európy, Južnej Ameriky a Filipín a je to zďaleka najväčšia skupina, ktorá prijala túto službu za štyri roky, čo František vykonáva tento obrad.
Pred Druhým vatikánskym koncilom Katolícka cirkev formovala seminaristov pre kňazstvo radom menších a väčších rádov.
V roku 1972 však vo svojom motu proprio “Ministeria quaedam,” pápež Pavol VI. obmedzil “minorské rády” tonzúry, portáša, lektora, exorcistu a akolytu, ako aj hlavný rád subdiakona, pričom namiesto toho vyzdvihol “všeobecné kňazstvo veriacich.”Pavol VI. tiež zmenil menšie rády z “ordinácií” na “inštitúcie.”
Menšie rády Lektora a Akolytu sa stále praktizujú v seminároch ponúkajúcich pokoncilovú liturgiu, ale označujú sa skôr ako “ministéria” než menšie rády, kvôli Ministeria quaedam.
Od textu Pavla VI’liturgické úkony, ktoré tradične vykonávali seminaristi s príslušnými “menšími rádmi”, vykonávajú v liturgii Novus Ordo laici a laičky.
František svojím textom Spiritus Domini z roku 2021 kodifikoval to, čo sa v liturgii Novus Ordo stalo rozšírenou praxou a povýšil ju na formálnu službu.
Čítajte: Pápež František’začlenenie ‘ženských služieb’ pokračuje v jeho vzore ruptúry
K novému motu proprio pápež František napísal list, adresovaný vtedajšiemu prefektovi Kongregácie pre náuku viery (CDF) kardinálovi Luisovi Ladariovi Ferrerovi SJ. Pápež v liste tvrdil, že dnes je “ešte naliehavejšie znovuobjaviť spoluzodpovednosť všetkých pokrstených v Cirkvi, a najmä poslanie laikov.”
Vychádzajúc z amazonskej synody v Spiritus Domini František vyzval “potrebu premýšľať o ‘nových cestách cirkevnej služby.’Nielen pre amazonskú Cirkev, ale pre celú Cirkev v rozmanitých situáciách.”
Sústreďujúc svoju pozornosť na inštitúciu služobníc František opäť citoval z Amazonskej synody a povedal, že “je naliehavo potrebné, aby sa podporovali a udeľovali služby mužom a ženám[.] … Je to Cirkev pokrstených mužov a žien, ktorú musíme upevniť podporovaním služby a predovšetkým vedomím krstnej dôstojnosti.”
Liturgickí vedci sa však postavili proti Františkovmu’ kroku. Jedným z nich je Dr. Peter Kwasniewski – tomista a liturgický učenec – ktorý už dlho varoval pred Františkom’ otvorenie cirkevných poriadkov ženám a laikom.
Autorka knižne odpovedá na otázku žien ako služobníčok – Ministrov Kristových: Recovering the Roles of Clergy and Laity in an Age of Confusion – Kwasniewski obhajoval tradičné katolícke učenie o vyhradení liturgických služieb len pre mužov.
Spiritus Domini, napísal, bol “tektonickým posunom v teológii aj v praxi,” predtým dodal:
Motu proprio Spiritus Domini sa teda dopúšťa dvojitého kategorického omylu, keď spája dôstojnosť pokrstených s dôstojnosťou aktívnej liturgickej služby.
K Kwasniewskému sa pridal aj biskup Atanasius Schneider z Astany, ktorý obšírne písal o liturgických dejinách a význame výlučne mužských úloh pri oltári.
Čítajme: Bp. Schneider ukazuje, prečo je zavedenie žien ako lektorov, akolytiek obrovským problémom
Komentujúc úlohu žien v liturgii Schneider napísal:
“Liturgická služba žien v eucharistickej liturgii, ako lektoriek, akolytiek a služobníc pri oltári, bola v teologickom uvažovaní celej starozákonnej a novozákonnej tradície, ako aj dvetisícročnej východnej a západnej tradície Cirkvi úplne vylúčená (pozri citovanú Martimortovu štúdiu).”
Na miesto toho postavil “spoločné kňazstvo” – aspekt, ktorý uvádzajú nedávni pápeži pri rozširovaní liturgických úloh na laikov – ako vykonávané modlitbou z lode kostola: Na druhej strane, spoločné kňazstvo predstavujú osoby, ktoré sú počas liturgie zhromaždené v lodi kostola a predstavujú Máriu, ‘služobnicu Pána, ’ ktorá prijíma slovo a robí ho plodným vo svete.”
Súborný materiál od Davida McLooneho.