Irackého protiislamského aktivistu, ktorý verejne pálil Korán, zastrelili počas živého vysielania.
Tridsaťosemročný Salwan Momika bol údajne zabitý v stredu večer v byte vo švédskom meste Sodertlje. Aktivista bol známy tým, že verejne pálil Korán, náboženský text islamu, čo rozzúrilo moslimov na celom svete a viedlo k rozsiahlym protestom.
Momika čelil vo Švédsku odsúdeniu za “podnecovanie etnickej nenávisti” a štokholmský súd mal v tejto veci rozhodnúť vo štvrtok. Podľa denníka Daily Mail bol spolu so svojím spoluprotestujúcim Salwanom Najemom obvinený zo znesvätenia a spálenia Koránu a z “urážlivých poznámok o moslimoch”.
Súd odložil rozhodnutie na 3. februára kvôli Momikovej”smrti.
Polícia uviedla, že Momiku našli so strelnými zraneniami a že ho previezli do nemocnice, kde nakoniec potvrdili jeho smrť.
Atentát bol podľa médií zachytený na videu, keďže Momika bol krátko pred streľbou na živom vysielaní na TikToku.
Švédsky prokurátor Rasmus Ohman uviedol, že v súvislosti so smrťou Momiku’bolo zatknutých päť ľudí.
Salwan Najem povedal, “Som ďalší,” na X po tom, ako sa objavila správa o smrti jeho spoločníka’naznačujúc, že aj on bude terčom atentátu.
“Zabila vražda Salwana Momiku slobodu prejavu a ľudské práva vo Švédsku a Európe?”Najem napísal v inom príspevku.
Momika, utečenec z Iraku, si získal celosvetovú pozornosť, keď v júni 2023 verejne zapálil Korán a pošliapal knihu pred významnou mešitou v Štokholme. Niekoľko moslimských krajín tento čin odsúdilo a Švédsko za to, že mužovi umožnilo jeho vykonanie. Hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí označil tento čin za “neúctivý a zraňujúci” a uviedol, že “čo môže byť legálne, určite nemusí byť vhodné.”
Pálenie Koránu vyvolalo veľké protesty po celom islamskom svete. Skupina irackých demonštrantov v júli 2023 zaútočila na švédske veľvyslanectvo v Bagdade a budovu podpálila. Iracký premiér následne vyhostil švédskeho veľvyslanca z krajiny a pozastavil pracovné povolenie pre švédsku telekomunikačnú spoločnosť Ericsson v Iraku.
Momika sa narodil v katolíckej asýrskej rodine v severnej irackej provincii Ninive’. Po presťahovaní do Nemecka v roku 2017 však oznámil svoje odpadlíctvo a povedal, že je ateista. V roku 2018 požiadal vo Švédsku o azyl a získal štatút utečenca. V roku 2021 dostal povolenie na dočasný pobyt, ale žiadosť o trvalý pobyt mu bola zamietnutá pre nezrovnalosti v žiadosti týkajúce sa jeho pôsobenia v polovojenskej skupine, ktorá v rokoch 2014 až 2017 bojovala proti Islamskému štátu.
V roku 2024 požiadal o azyl v Nórsku, ale krátko na to bol deportovaný do Švédska, kde mu potom bolo udelené dočasné povolenie na jeden rok, pretože mu hrozilo, že bude vo svojej domovskej krajine Iraku mučený a zabitý.