Poznámka redaktora: Tento článok je štvrtou časťou štvordielnej štúdie o chápaní katolíckej náuky o stvorení v porovnaní s moderným vedeckým tvrdením o evolúcii ľudstva. Časti 1, 2 a 3 nájdete TU, TU a TU.
Aký je stav po kritike pápeža Pia XI’Darwinovej evolučnej tézy? Blíži sa sté výročie Scopesovho “opičieho” procesu a masmédiá sa už pripravujú na oslavu tohto “víťazstva” modernej vedy nad “fundamentalistickým” kresťanstvom.
Je celkom pozoruhodné zamyslieť sa nad skutočnosťou, že vládnuci pápež v čase Scopesovho procesu úspešne obhajoval tradičné učenie o stvorení, dôkladne vyvracal tvrdenia evolucionistov a stál si za svojím dielom práve v čase, keď väčšina katolíckych intelektuálov v Spojených štátoch a Európe buď prijímala teistickú evolúciu, alebo v najlepšom prípade polovičato obhajovala tradičné učenie o stvorení.
V roku 1925 zákonodarný zbor štátu Tennessee prijal Butlerov zákon, ktorý zakazoval vyučovanie evolúcie človeka na tamojších verejných školách. Keď odporcovia zákona presvedčili učiteľa telesnej výchovy, aby porušil zákon tým, že bude vyučovať z učebnice, v ktorej sa vyučovala evolúcia človeka, jeden z popredných protestantských populistických politických vodcov William Jennings Bryan súhlasil so stíhaním a obrátil sa na katolíckych aj protestantských vodcov, aby ho podporili.
Po smrti pápeža sv. Pia X. sa fakticky skončilo presadzovanie rozhodnutia Kongregácie pre index’z roku 1878, že evolúciu nemožno zosúladiť s kresťanskou doktrínou – ako aj priama interpretácia rozhodnutí Pápežskej biblickej komisie.
Jen mesiac pred Scopesovým procesom jezuitský páter Francis LeBuffe na stránkach časopisu Commonweal argumentoval, že odpovede PBC z roku 1909 zakazujú katolíkom zaoberať sa hypotézou evolúcie ľudského tela z nižších foriem života. Zdá sa však, že ani on, ani nikto z menšiny podobne zmýšľajúcich konzervatívnych katolíckych teológov v USA nebol ochotný odpovedať na Bryanovu’výzvu na podporu jeho obhajoby práva štátu Tennessee’zakázať vyučovanie evolúcie človeka na verejných školách.
Účinné umlčanie katolíckej kritiky masmediálneho’presadzovania vyučovania evolúcie ako faktu na všetkých štátnych školách pomohlo pripraviť pôdu pre jedno z najväčších zneužití prírodných vied v dejinách sveta, keďže prakticky každý argument na podporu evolučnej hypotézy, ktorý zostavil Darrowov’obhajovací tím, je dnes uznaný ako úplne falošný, a to dokonca aj vedeckým establišmentom veriacim v evolúciu.
Americká asociácia pre rozvoj vedy už v roku 1922 prijala rezolúciu, že “dôkazy v prospech evolúcie človeka sú dostatočné na to, aby presvedčili každého významného vedca na svete.” Darrow pred súdnym procesom predvolal niektorých z najvýznamnejších “významných vedcov” v Spojených štátoch, aby bol pripravený predložiť zdrvujúce dôkazy v prospech hypotézy evolúcie človeka. Hoci tieto výpovede neboli počas súdneho procesu nikdy predložené ako dôkaz, aj tak je veľmi poučné ich preskúmať, aby sme videli, aké chabé boli v skutočnosti dôkazy, o ktorých ako o presvedčivých hovoril “každý významný vedec”.
PREČÍTAJTE SI: Stvorenie, evolúcia a ‘smrť mozgu’: Duša je formou tela
Na tomto mieste sa nebudeme zaoberať všetkými údajnými dôkazmi o evolúcii vo výpovediach, ktoré zozbieral Clarence Darrow, ale stojí za zmienku, že Darrow priniesol na súdny proces sadrový odliatok lebky Piltdownského človeka. Odo dňa, keď v roku 1912 jej objavitelia oznámili, že našli definitívny chýbajúci článok medzi opicami a ľuďmi, začali New York Times šíriť “prijatý príbeh” o Piltdownskom človeku skromným titulkom: “”Darwinova teória je dokázaná” – nie “podporená,” “podložená,” alebo dokonca “potvrdená” – ale “dokázaná”!
V roku 1931, New York Times podčiarkli takmer všeobecné prijatie tohto “dôkazu” Darwinovej”teórie článkom o jednom z najznámejších paleontológov svojej doby, Henrym Fairfieldovi Osbornovi (1857-1935), ktorý zo svojich pozícií na Kolumbijskej univerzite a v Americkom prírodovednom múzeu vyhlásil, že človek sa vyvinul v Európe, konkrétne v Anglicku!
Od roku 1934 do roku 1952 dve tretiny všetkých učebníc biológie v Spojených štátoch oslavovali “Piltdownského človeka” ako fosílny dôkaz evolúcie človeka” z jednobunkového organizmu cez stovky miliónov rokov “boja o existenciu”.
Páter John Augustine Ryan a katolícka reakcia na Scopesov proces
Právnou reakciou evolucionistov” na Butlerov zákon zakazujúci vyučovanie evolúcie človeka sa zaoberala Americká únia občianskych slobôd (ACLU). Keď sa zistilo, že učiteľ bol ochotný porušiť zákon, a William Jennings Bryan sa ponúkol, že bude prípad stíhať, ACLU dostala ponuku od superhviezdneho advokáta Clarenca Darrowa, aby sa postaral o obhajobu. Morálny teológ otec John Augustine Ryan bol v tom čase jediným katolíckym členom správnej rady ACLU a prezidentovi ACLU Rogerovi Baldwinovi povedal: “Nemôžem’namietať proti tomu, aby ste sa pustili do takéhoto prípadu. Je mi’jedno, odkiaľ pochádza telo, pokiaľ je duša uznaná za Božie stvorenie.”
Stojí za to sa na chvíľu zamyslieť nad týmto výrokom “vychádzajúcej hviezdy” medzi katolíckymi intelektuálmi v USA. spred takmer 100 rokov – výrok, ktorý nachádza odozvu v prácach drvivej väčšiny dnešných katolíckych intelektuálov.
Na jednej strane sa názor otca Ryana”stal medzi katolíckymi mysliteľmi takým bežným, že je ťažké pochopiť potenciál škody, ktorý jeho výrok obsahuje. Na druhej strane, seriózne zamyslenie sa nad negatívnymi dôsledkami jeho výroku by malo každého informovaného katolíka priviesť k niektorým hlboko znepokojujúcim úvahám. Páter Ryan’by mal svojím vyhlásením skutočne vyvolať prízrak akéhosi vzmáhajúceho sa neognosticizmu v katolíckych intelektuálnych kruhoch, presne toho druhu, ktorý sa Magistérium snažilo raz a navždy vykoreniť Firmiterovým dekrétom Štvrtého lateránskeho koncilu proti heréze albigénsko-kataristických heretikov.
Albigénski heretici popierali zvláštne stvorenie rôznych druhov rastlín, zvierat a dokonca aj ľudského tela, čím racionalizovali sexuálnu nemorálnosť na základe toho, že nezáleží na tom, čo ľudia robia so svojimi telami, pretože duša je jedinou časťou človeka, ktorú priamo stvoril Boh. Podobne ako mnohí dnešní teistickí evolucionisti, aj páter Ryan a ďalšie vychádzajúce hviezdy na intelektuálnom nebi začiatku 20. storočia sa zamerali na sociálnu spravodlivosť, pričom stiahli svoju podporu základom sociálnej spravodlivosti v tradičnom chápaní prirodzeného práva.
Stvorenie muža ako muža a ženy ako ženy so stabilnou ľudskou prirodzenosťou stanovilo normy ľudskej sexuálnej morálky pre všetky časy a miesta. Všeobecná akceptácia ľudskej evolúcie katolíckymi intelektuálmi, ako bol páter Ryan, tento základ zničila a nakoniec viedla k akceptácii homosexuality, antikoncepcie, transgenderizmu a iných zvráteností, pretože ľudské telo muža a ženy v jeho pôvodnej podobe sa už nevnímalo ako osobitne stvorené pre dušu ako “forma tela” – ako to definoval Ekumenický koncil vo Vienne v roku 1312 –, ale ako prechodné fyzické obydlie, ktoré sa formovalo prostredníctvom materiálnych procesov počas dlhých vekov.
Vyvíjajúca sa ľudská prirodzenosť je definovaná rovnako jej údajnými evolučnými predkami a blízkymi príbuznými – ako sú šimpanzy a bonobi – ako aj stavom jej fyzickej organizácie v ktoromkoľvek konkrétnom bode jej evolučnej histórie. Ešte horšie je, že pokiaľ si katolícki intelektuáli zachovali nejakú úctu k prirodzenému zákonu, viedla perspektíva pátra Ryana’k tomu, že sa za normu začala považovať padlá ľudská prirodzenosť, a nie pôvodná ľudská prirodzenosť, ktorú na začiatku osobitne stvoril Boh.
Pseudovedecké cunami a Galileiho kliatba
Katolícki intelektuáli sa nielenže báli spojenia s protestantskými fundamentalistami. Zastrašovali ich aj sekulárni intelektuáli ako Edwin Conklin z Princetonskej univerzity, ktorý čitateľom New York Times krátko pred Scopesovým procesom pripomenul úlohu Katolíckej cirkvi pri brzdení vedeckého pokroku v Galileiho afére.
Dodnes je mýtus o úlohe Katolíckej cirkvi v údajnom brzdení vedeckého pokroku prostredníctvom jej prenasledovania Galilea natoľko rozšírený, že stačí zmienka o Galileovi, aby sa umlčala väčšina katolíkov, ktorí sa odvážia spochybniť konsenzuálny názor na akúkoľvek tému týkajúcu sa pôvodu človeka a vesmíru. To, že to tak bolo už pred 100 rokmi, je zrejmé z toho, s akou ľahkosťou sa pseudovedecké tvrdenia vydávali za tvrdé dôkazy evolučnej hypotézy počas Scopesovho procesu, pričom zo strany katolíckych intelektuálov neodznelo takmer ani slovo protestu.
ČÍTAJ: Ako Adam a Eva vydláždili cestu modernej metle rozvodov
Priepasť, ktorá v roku 1925 oddeľovala katolícku vieru pápeža Pia XI. od modernistického konsenzu, ktorý postupne potláčal prejavy tejto viery v Spojených štátoch a Európe, sa len ďalej zväčšovala. A predsa je vyvrátenie evolučnej hypotézy pápeža Pia XI’dnes rovnako pravdivé ako v čase, keď ho napísal. Nielenže princípy, na ktoré sa odvolával, boli dôkladne ospravedlnené; empirické dôkazy sa nahromadili v rozpore s predpovedami evolucionistov a v súlade s doslovnou historickou pravdou knihy Genesis, ktorú budúci pápež Pius XI. tak obratne obhajoval.
Vzhľadom na pápežovo’vyznávanie pravej katolíckej náuky o stvorení sa zdá byť vhodné, že si ho nebeská kráľovná vybrala, aby v roku 1929 prijal jej žiadosť o posvätenie Ruska, aby zabránil šíreniu evolucionizmu a ďalších “ruských omylov” po celom svete. Vskutku sa zdá, že do okruhu pápežových poradcov už musel preniknúť istý silný modernistický vplyv, ktorý mu zabránil konať rozhodne podľa svojho deklarovaného presvedčenia v reakcii na vojnu Cristero v Mexiku, Scopesov proces v Spojených štátoch a žiadosti Panny Márie z Fatimy.
Ako inak by dnes vyzeral svet, keby pápež Pius XI. mohol slobodne konať podľa pravdy, ktorej vždy veril a ktorú v týchto troch záležitostiach tak dobre obhajoval!
Časti 1, 2 a 3 seriálu o štúdiu pápeža Pia XI’o stvorení nájdete TAM, TAM a TU.
Prevzaté so súhlasom Kolbeho centra pre štúdium stvorenia.