Kardinál Jozef Zen odpovedal na kánonické otázky týkajúce sa autority pápeža a biskupskej synody a odmietol argumenty, ktoré tvrdili, že pápež môže synodu o synodalite považovať za diecéznu synodu, na ktorej môže slobodne uplatňovať svoju osobnú vôľu.
Princíp subsidiarity “je v podstate princípom prirodzeného práva a vo veľkej organizácii, akou je Cirkev, je o to viac potrebné tento princíp rešpektovať,” napísal kardinál.
Zen sa vo viacjazyčnom komentári, ktorý zverejnil na svojom osobnom blogu, vyjadril k vzťahom medzi pápežom a biskupmi v Katolíckej cirkvi v súvislosti so synodou o synodalite spolu s účasťou laikov na hlasovaní.
Publikovaný ako vyvrátenie vyjadrení osoby, ktorú Zen verejne označil za “začínajúceho kánonického právnika”, kardinál”v texte čerpal z kánonického práva a textu Druhého vatikánskeho koncilu”Lumen Gentium. Prichádza v čase, keď sa diskusia o synode o synodalite len zintenzívňuje, keďže kardináli vedú verejnú diskusiu medzi sebou o právomoci synody zaviesť zmeny v praxi a učení Cirkvi.
Vzťah pápeža’s episkopátom
Pôvodný komentár aj text odpovede Zen’vychádzajú z otázok týkajúcich sa nedávno ukončenej Synody o synodalite a pápežovej moci s ňou súvisiacej. Na synode sa k pápežovi pripojili biskupi z celého sveta a po prvýkrát aj laici pri zostavovaní textu, ktorý pápež po jeho dokončení oficiálne “schválil”. Tento dokument obsahoval mnohé kontroverzné aspekty, vrátane tvrdenia, že otázka prístupu žien k sväteniu’zostáva otvorená, pričom neomylné katolícke učenie je také, že k takejto eventualite nikdy nemôže dôjsť.
Podľa Zena “začínajúci kanonický právnik” argumentoval – v súvislosti s autoritou pápeža’pri využívaní synody na presadzovanie určitých myšlienok – že “Cirkev je ako diecéza pápeža. Princíp subsidiarity v tejto veci neplatí.”Nemenovaný kánonický právnik’argumentoval zrejme v podstate tým, že pápež môže synodu využiť na to, čo si želá.
Zen’v priamom štýle vyslovil názor, že “aj kardinál [Gianfranco] Ghirlanda, SJ, by sa neodvážil uznať tohto začínajúceho kánonistu za svojho študenta.”Ghirlanda, obľúbený kánonista pápeža Františka, sa zmieta v kontroverziách v súvislosti so správami, že by mohol zmeniť pravidlá, ktorými sa riadi pápežské konkláve, a s jeho tvrdením, že “všetko, čo pápeži kedy povedali alebo urobili v dejinách Cirkvi, je dogma alebo zákon de jure divino [božským právom].”
PREČÍTAJTE SI: Cdl. Müller: Pápežský poradca’teória o pápežovej’‘neobmedzenej’ moci ‘odporuje celej katolíckej tradícii’
Podľa Lumen Gentium, Zen zdôraznil, že Cirkev učí, že “pastiersky úrad alebo zvyčajná a každodenná starostlivosť o svoje ovečky je im [diecéznym biskupom] úplne zverená; ani ich nemožno považovať za vikárov rímskych pontifikov, pretože vykonávajú autoritu, ktorá im prináleží, a celkom správne sa nazývajú ‘preláti,’ hlavy ľudu, ktorý spravujú.”
Princíp subsidiarity – napísal Zen – “je v podstate princípom prirodzeného práva a vo veľkej organizácii, akou je Cirkev, je o to viac potrebné tento princíp rešpektovať.”
Priama pápežská angažovanosť v diecéze by sa podľa neho mala uskutočniť za rozumne posúdených okolností, napríklad keď sa zistí, že biskup je “neschopný.”
Hongkonský kardinál tiež varoval pred vnímaním pápeža ako nejakým spôsobom neomylného v každom jednom vyhlásení a poznamenal, že aj ex cathedra vyhlásenia – t. j. tie, ktoré pápež urobil odvolaním sa na svoju pápežskú autoritu konkrétnymi slovami – o Nepoškvrnenom počatí a Nanebovzatí Panny Márie, si stále vyžadujú dôkladné konzultácie s biskupmi a teológmi. Požiadavky na ex cathedra neomylný výrok sú osobitné a prísne.
Hoci v texte neboli uvedené žiadne konkrétne príklady, napadajú mi niektoré príležitosti z nedávnych cirkevných dejín, ktoré sú obzvlášť relevantné pre načrtnutie pápežsko-biskupského vzťahu v Zen’.
Najvýraznejšia je zrejme udalosť summary removal biskupa Josepha Stricklanda z jeho diecézy v Tyleri v Texase v novembri 2023 po tom, ako mu pápež nariadil odstúpiť, čo bolo všeobecne vnímané ako veľmi kontroverzný krok vzhľadom na Stricklandovu’popularitu medzi americkými katolíkmi. Strickland neskôr uviedol, že má podozrenie, že hlavnými dôvodmi jeho odvolania boli jeho odmietanie zaviesť obmedzenia tradičnej omše a jeho otvorená obhajoba katolíckeho učenia.
Našli sa však aj iné príklady. Oficiálnym schválením záverečného textu Synody o synodalite’v októbri minulého roka tak pápež František – na základe vlastného 2018 Apoštolská konštitúcia Episcopalis communio – prijal dokument do “riadneho magistéria Petrovho nástupcu”, avšak v dokumente sa uvádza, že “otázka prístupu žien’k diakonskej službe zostáva otvorená”, čo je v rozpore s jasnými a nemennými učenie proti tejto možnosti.
Jednostranným krokom František zrejme postavil Magistérium do rozporu so sebou samým a vniesol do učenia Cirkvi’protichodné tvrdenia.
Pre toho, kto zastáva názor, že pápež je akýmsi polobohom – ako sa zdá, že Zen naznačuje, že “začínajúci kanonista” to robí –, by takéto konanie nebolo problematické. Pre katolíkov s tradičným chápaním pápežstva však zostáva obzvlášť problematické.
Lajní hlasujúci na synode
Jednou z najhorúcejších otázok týkajúcich sa synody o synodalite bola účasť laických hlasujúcich na zasadnutiach v Ríme v rokoch 2023 a 2024. K tomuto zvolaniu došlo vďaka priamej intervencii pápeža Františka, ako to oznámil prostredníctvom tlačovej správy v apríli 2023.
ČÍTAJTE: Pápež František osobne vyberie laikov, ženy budú tvoriť až 25 % hlasov na synode
Zmena sa dotkla Františka’ Apoštolskej konštitúcie Episcopalis Communio, ktorá stanovuje riadenie a fungovanie Biskupskej synody. Oznamujúc túto zmenu, generálny sekretariát synody uvádzal, že synoda bude prebiehať v súlade s “apoštolskou konštitúciou Episcopali Communio s niektorými úpravami a novinkami, týkajúcimi sa zloženia zhromaždenia a typu účastníkov, ktoré sú opodstatnené v kontexte synodálneho procesu, avšak bez toho, aby sa zmenil biskupský charakter zhromaždenia.”
Zen’“začínajúci kanonický právnik” obhajoval účasť laikov opozíciou, že pápež je “biskupom jedinej diecézy na svete” a ako taká je synoda – ktorá je pre celosvetovú Cirkev – v skutočnosti “diecéznou synodou.”
Pre Zen takéto osvedčenie nerieši otázku, že laickí voliči v Synode biskupov porušujú Kánon 346. “Kódex kánonického práva v žiadnom prípade nepodnecuje ‘kreativitu,’” povedal Zen, “vyžaduje prísne dodržiavanie.”
Napokon, na prítomnosť laických voličov opakovane upozorňovali ako na nesmierne problematickú takí preláti ako kardináli Raymond Burke a Gerhard Müller, ako aj biskup Athanasius Schneider. Schneider v komentári k tejto otázke v roku 2023 vyjadril pochybnosť, že takúto zmenu samotného charakteru synody je možné uskutočniť len tlačovou správou, a to spôsobom, akým to urobil Vatikán.
“Zásadné normy týkajúce sa štruktúry a postupov biskupskej synody, vrátane hlasovacieho práva, musí riadne promulgovať rímsky pápež alebo orgán Svätej stolice, ktorý na tento účel dostal osobitný pápežský mandát,” písal. “Vo vyhlásení sekretariátu synody sa neuvádza konkrétny pápežský mandát. “Skutočnosť, že tieto základné normy boli zmenené prostredníctvom tlačového vyhlásenia generálneho sekretariátu biskupskej synody, vytvára dojem kanonickej svojvôle.”
Zen nie je cudzia analýza synody o synodalite, pravidelne píše o jej potenciálnych nebezpečenstvách a nedávno podotkol, že by mohla “zvrhnúť” zavedenú hierarchiu Cirkvi pre štýl demokracie, čo by podkopalo učenie viery a morálky.
Jeho najnovší vpád do debaty okolo nedávnej synody ukazuje, že hoci verní zástancovia synody’zostávajú pevne pripútaní k jej ideológii, tak aj hongkonský kardinál’je zápal pre katolícku pravdu neochvejný.