Anglikánska klerička “koncelebrovala” nedávno katolícku omšu v Brazílii pri príležitosti inštalácie nového arcibiskupa Chapecó.
Arcibiskup Odelir José Magri bol 9. februára inštalovaný ako nový ordinár nedávno vytvoreného arcibiskupstva Chapecó v Brazílii. K Magrimu, ktorého na tento post vymenoval pápež František v novembri, sa na slávnosti pripojilo viacero katolíckych biskupov a kňazov, ale aj Vivian Schwanke De Oliveira - klerička Anglikánskej biskupskej cirkvi Brazílie (IEAB)’diecézy Sul Ocidental.
De Oliveiru možno vidieť na viditeľnom mieste počas celého obradu a Magri ju počas ceremónie menovite spomenul, keď nový arcibiskup ocenil ekumenický charakter podujatia. Nebola jedinou nekatolíckou prítomnosťou vo svätyni, objavila sa, aby “koncelebrovala,” ale pripojila sa k nej aj ďalšia farárka, ktorú ACI Prensa identifikovala ako príslušníčku evanjelickej denominácie s názvom Cirkev znovuzrodená v Kristovi.
Magriho’privítanie ekumenického štýlu jeho inštalácie sa stretlo s potleskom zhromaždenia, rovnako ako mnohé predstavenia počas jeho homílie.
Naposledy počas omše sa De Oliveira postavila do radu s katolíckymi duchovnými, aby prijala sväté prijímanie z cibórií okolo oltára, zatiaľ čo veriaci prijímali sväté prijímanie od viacerých koncelebrujúcich kňazov.
Videozáznam v priamom prenose sa preruší práve vo chvíli, keď sa De Oliveira a druhá duchovná zrejme chystajú skonzumovať konsekrovanú hostiu.
Učasť nekatolíckych duchovných na omši takýmto spôsobom sa javí ako jasné porušenie katolíckeho kánonického práva. Kánony 907 a 908 výslovne zakazujú laikovi prednášať modlitby Eucharistie, ako aj zakazujú katolíckym kňazom koncelebrovať s nekatolíckymi služobníkmi:
Pri eucharistickom slávení diakoni a laici nesmú prednášať modlitby, najmä eucharistickú modlitbu, ani vykonávať úkony, ktoré prislúchajú celebrujúcemu kňazovi.
Katolíckym kňazom sa zakazuje koncelebrovať Eucharistiu s kňazmi alebo služobníkmi cirkví alebo cirkevných spoločenstiev, ktoré nemajú plné spoločenstvo s Katolíckou cirkvou.
Zjavné prijatie svätého prijímania de Oliveirovou’aktom, ktorý by pravdepodobne povzbudilo arcibiskupovo’srdečné prijatie počas homílie, by navyše porušilo cirkevné’kanonické právo. Kán. 844 stanovuje, že “katolícki služobníci udeľujú sviatosti zákonným spôsobom iba katolíckym členom kresťanských veriacich, ktorí ich rovnako zákonným spôsobom prijímajú iba od katolíckych služobníkov.”
Tento kánon pripúšťa určité zriedkavé prípady, keď katolíci môžu prijímať určité sviatosti od nekatolíckych duchovných, ktorých sviatosti – a teda príkazy – sú platné. Žiadnu z nich však okolnosti De Oliveiru’nespĺňajú.
Keď sa na De Oliveiru’opýtali, arcidiecéza Chapecóvydala odpoveď, v ktorej uviedla, že o udalosti už informovala pápežského nuncia v Brazílii a označila ju za “ojedinelý prípad neúmyselného porušenia liturgických noriem.” V liste sa píše:
V súvislosti s tým, čo sa stalo počas slávnostnej inštalácie arcidiecézy Chapecóa mojej inaugurácie za arcibiskupa metropolitu, vám oznamujeme, že sme už informovali apoštolskú nunciatúru v Brazílii o okolnostiach tohto ojedinelého incidentu neúmyselného porušenia liturgických noriem.
Obnovujeme svoj záväzok voči doktrinálnej ortodoxii a liturgickej ortopraxii a budeme sa snažiť vyhnúť sa budúcim chybám.
Prosíme o Božie požehnanie pre našu partikulárnu cirkev, aby sme pokračovali zjednotení v evanjelizačnom poslaní.
V posledných desaťročiach kladie Katolícka cirkev veľký dôraz na ekumenizmus, a to najmä zo strany pápeža Františka, ktorý z neho urobil jednu z hlavných čŕt svojho takmer 12-ročného pontifikátu.
Veľa ráz sa pripojil k ekumenickým lídrom na náboženských obradoch, niekedy s nimi na konci takýchto podujatí udelil spoločné požehnanie, vrátane tohtoročného januára.
Na rozdiel od súčasného prevládajúceho štýlu ekumenizmu vatikánsky dekrét z roku 1949 dekrét od Svätého ofícia poučil biskupov poverených presadzovaním pravého ekumenizmu, aby priťahovali duše do Cirkvi a aby vždy učili plnosť cirkevnej priority.
Uvádzalo sa v ňom: “V nijakom prípade nie je dovolené mlčaním alebo dvojzmyselným zahalením prechádzať cez katolícku pravdu o podstate a spôsobe ospravedlnenia, o ústave Cirkvi, o prvenstve jurisdikcie rímskeho pápeža a o jedinom pravom zjednotení návratom odštiepencov do jedinej pravej Kristovej Cirkvi.”
Katolícka cirkev poznamenáva, že je možné, aby tí, ktorí zostávajú mimo Cirkvi “bez vlastnej vážnej viny” a ktorí si nejakým spôsobom neuvedomujú, že Cirkev je pravá Cirkev, boli ešte spasení “využitím milostí, ktoré im Boh dáva.”Spásu v týchto prípadoch “nepremožiteľnej nevedomosti” však nemožno nájsť prostredníctvom iných cirkví, ale prostredníctvom Katolíckej cirkvi ako kanála milosti, ako učil svätý Tomáš Akvinský.