V prvej encyklike svojho pontifikátu E Supreme Apostolatus svätý Pius X. zdôraznil naliehavú potrebu obnoviť všetko v Kristovi. Ako to videl v roku 1903, svet trpel chorobou apostázy, ktorá spôsobila “katastrofálny stav ľudskej spoločnosti.” Dnes, keď sme svedkami oveľa katastrofálnejšieho stavu ľudskej spoločnosti ako on, môžeme sa odôvodnene zamyslieť nad tým, či lieky, ktoré navrhoval, zostávajú rovnaké. Ak áno, potom sa márne usilujeme nájsť pokoj, zdravý rozum a dobro inak, ako nasledovaním jeho programu obnovy všetkého v Kristovi.
Svet, ako ho videl svätý Pius X., v porovnaní so súčasnosťou
Svätý Pius X. v roku 1903 napísal o “strašnej a hlboko zakorenenej chorobe” postihujúcej svet:
Nadovšetko nás desil katastrofálny stav ľudskej spoločnosti v súčasnosti. Veď kto by nevidel, že spoločnosť v súčasnosti viac než v ktoromkoľvek minulom veku trpí strašnou a hlboko zakorenenou chorobou, ktorá sa každým dňom rozvíja a prehlbuje jej vnútro a ťahá ju do záhuby? Chápete, ctihodní bratia, čo je to choroba — odpadnutie od Boha, ktorému v skutočnosti nič nie je viac príbuzné ako záhuba, podľa slov proroka: ‘Lebo hľa, tí, čo sa od teba vzďaľujú, zahynú’ (Ž 72, 27).
Pápež zjavne pochopil všetky dôsledky slov zo Žalmu 72: tí, čo sa vzďaľujú od Boha, zahynú. Čím viac sa spoločnosť odvráti od Boha, tým horšie bude na svete.
Komentujúc tento úryvok vo svojom diele Agusta proti herézam, arcibiskup Marcel Lefebvre považoval úroveň apostázy na začiatku 80. rokov 20. storočia za nesmierne horšiu:
Takto pre sv. Pia X. je veľkou chorobou jeho doby opustenie Boha, apostáza. Opustenie Boha! O čo viac by sme o tom mohli hovoriť dnes! Keby svätý Pius X. žil dnes, myslím si, že by bol ešte viac vydesený ako vo svojej dobe. Vtedy ešte existovali semináre, veľa kňazov, veľa rehoľníkov a veľa duší oživených živou vierou. Kostoly boli stále plné. (s. 2)
Čo by povedal svätý Pius X. a arcibiskup Lefebvre o rozsahu apostázy v roku 2025? Hoci na rôznych miestach nepochybne existujú náznaky nádeje, faktom zostáva, že približne miliarda ľudí, ktorí sa identifikujú ako katolíci, sa zjavne relatívne uspokojila s takým zlom z Ríma, ako je Pachamama, Fiducia Supplicans a Synoda o synodalite. Zdá sa takmer isté, že v dejinách ľudstva ešte nikdy nebolo také obdobie, v ktorom by sa toľko duší odvrátilo od Boha a zároveň sa hlásilo k jeho nasledovaniu. Keďže je to tak, niet divu, že svet sa zdá byť na pokraji skazy.
Obnovenie všetkého v Kristovi
Ako pravý katolík, ktorému Boh zveril veľkú autoritu, sv. Pius X. sa neuspokojil s nečinnosťou, keď čelil strašným neduhom svojej doby:
Videli sme teda, že na základe služby pontifikátu, ktorá nám mala byť zverená, sa musíme ponáhľať s hľadaním nápravy tohto veľkého zla, považujúc za adresovaný nám tento Boží príkaz: Hľa, dnes som ťa ustanovil nad národmi a nad kráľovstvami, aby si vykorenil, vyvrátil, spustošil, zničil, postavil a zasadil. i., 10).
Vzhľadom na to, že veľké neduhy doby boli spôsobené odpadnutím od viery, liekom bolo urobiť čo najviac, aby sa duše vrátili k Bohu:
Vyhlasujeme, že v najvyššom pontifikáte nemáme iný program ako ten, ‘obnoviť všetko v Kristovi’ (Efez. i, 10), aby ‘Kristus bol všetko a vo všetkom’ (Kol 3, 2). . . . Záujmy Božie budú Naším záujmom a pre ne sme rozhodnutí vynaložiť všetky Svoje sily a svoj život. Preto, ak by Nás niekto požiadal o symbol ako vyjadrenie Našej vôle, dáme tento a žiadny iný: ‘Obnoviť všetko v Kristovi’
Riešením nebolo podporovať celkovú “duchovnosť,” organizovať medzináboženské modlitebné stretnutia, počúvať sa navzájom alebo naučiť sa lepšie oceniť všetky tie úžasné veci, ktoré máme spoločné s našimi nepriateľmi. Nie, jediným riešením bolo obnoviť všetky veci v Kristovi.
Svätý Pius X. pokračoval tvrdením, že Katolícka cirkev je cestou, ako dosiahnuť Krista:
No, cestu ku Kristovi nie je ťažké nájsť: je ňou Cirkev. Správne Chryzostom prízvukuje: ‘Cirkev je tvoja nádej, Cirkev je tvoja spása, Cirkev je tvoje útočisko.’ (Hom. de capto Euthropio, č. 6.) Práve pre ňu ju Kristus založil, získal ju za cenu svojej krvi a urobil ju depozitárom svojho učenia a svojich zákonov a zároveň ju obdaroval nevyčerpateľnou pokladnicou milostí na posvätenie a spásu ľudí. Vidíte teda, ctihodní bratia, povinnosť, ktorá bola uložená tak Nám, ako aj vám, vrátiť do disciplíny Cirkvi ľudskú spoločnosť, ktorá sa teraz odcudzila Kristovej múdrosti; Cirkev ju potom podriadi Kristovi a Kristus Bohu.
Tieto slová poukazujú na zlobu falošného ekumenizmu, ktorý sa snaží zviesť duše, aby uverili, že aj nekatolícke náboženstvá sú reálnymi cestami k dosiahnutiu Krista. Tí, ktorí propagujú (alebo dokonca tolerujú) falošný ekumenizmus, sa stavajú nielen proti svätému Piovi X., ale aj proti všetkým svätým a napokon aj proti nášmu Pánovi. Ak chceme skutočne obnoviť všetko v Kristovi, musíme sa rázne postaviť proti falošnému ekumenizmu.
Priatelia vedú svätokrádežnú vojnu
Ako sv. Pius X. chápal, obnoviť všetko v Kristovi znamená čeliť svätokrádežnej vojne, ktorá sa vedie proti Bohu a jeho Pravde:
Pri vykonávaní tejto slávnej úlohy nás veľmi oživuje istota, že budeme mať všetkých vás, ctihodní bratia, za štedrých spolupracovníkov. Keby sme o tom pochybovali, museli by sme vás neprávom považovať za nevedomých alebo ľahostajných voči tej svätokrádežnej vojne, ktorá sa teraz takmer všade rozdúchava a podnecuje proti Bohu. Lebo v skutočnosti ‘Národy sa rozbúrili a národy si vymysleli márne veci’ (Ž 2., 1.) proti svojmu Stvoriteľovi, tak časté je volanie Božích nepriateľov: ‘Odíďte od nás’ (Jób. xxi., 14). A ako sa dalo očakávať, u väčšiny ľudí nachádzame vyhasnutú akúkoľvek úctu k večnému Bohu a v prejavoch verejného i súkromného života sa neberie ohľad na najvyššiu vôľu — ba naopak, používa sa každé úsilie a každý úskok, aby sa úplne zničila spomienka a poznanie Boha. . . Taká je v skutočnosti drzosť a hnev, ktoré sa všade používajú pri prenasledovaní náboženstva, pri boji proti dogmám viery, pri bezostyšnej snahe vykoreniť a zničiť všetky vzťahy medzi človekom a Božstvom!"
Títo nepriatelia Boha, ktorí podporovali rozšírené odpadnutie od viery, by vo svojom úsilí “zničiť všetky vzťahy medzi človekom a Božstvom” ochotne nepoľavili, ale svätý Pius X. mal stále svojich biskupov, ktorí bojovali po jeho boku. Dnes sa zdá, že nepriatelia Boha dosiahli väčšinu svojich cieľov, vrátane takmer úplného zničenia všetkej opozície zo strany skutočne katolíckej hierarchie. Niektorí z najškodlivejších nepriateľov Boha sa dnes skutočne nazývajú “Vaša Eminencia,” a “Vaša Svätosť.”
Boh víťazí, ale my musíme bojovať (na strane Boha’
Vzdali by sa svätý Pius X. alebo arcibiskup Lefebvre, keby žili dnes? Rozhodne nie:
Verejne nikto so zdravým rozumom nemôže pochybovať o otázke tohto zápasu medzi človekom a Najvyšším. Človek, zneužívajúc svoju slobodu, môže porušiť právo a majestát Stvoriteľa vesmíru; ale víťazstvo bude vždy na strane Boha — nie, porážka je na dosah vo chvíli, keď človek v ilúzii svojho triumfu povstane s najväčšou drzosťou. O tom nás vo svätých knihách uisťuje sám Boh. Nevedomý si akoby svojej sily a veľkosti, ‘prehliadne hriechy ľudí’ (Múdr. xi., 24), ale rýchlo, po týchto zdanlivých ústupoch, ‘prebudí sa ako mocný muž, ktorý sa opojil vínom’ (Ž 1xxvii., 65), ‘rozbije hlavy svojich nepriateľov’ (Ž 1xxvii, 22), aby všetci poznali, ‘že Boh je kráľom celej zeme’ (Ib. 1xvi, 8), ‘aby pohania poznali, že sú ľudia’ (Ib. ix., 20).
Svätý Pius X. vedel, že príde čas, keď Boží’nepriatelia uveria, že zvíťazili. Paradoxne, práve v tej chvíli sa blíži Božie’víťazstvo: “víťazstvo bude vždy u Boha — nie, porážka je na dosah vo chvíli, keď človek v ilúzii svojho triumfu povstane s najväčšou odvahou.” Keď to vieme, máme všetky dôvody na dôveru, aj keď sa zdá, že naše šance na víťazstvo zanikajú.
Aj keď vieme, že Boh zvíťazí, musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme bojovali za “urýchlenie Božieho diela”:
Všetké toto, ctihodní bratia, veríme a očakávame s neochvejnou vierou. To nám však nebráni v tom, aby sme sa podľa miery, ktorá je každému daná, aj my usilovali urýchliť Božie dielo — a to nielen tým, že sa budeme vytrvalo modliť: ‘Vstaň, Pane, nech sa človek neposilní’ (Ib. ix, 19), ale, čo je ešte dôležitejšie, potvrdzovaním slovom i skutkom a na dennom svetle zvrchovanej vlády Boha’nad človekom a všetkými vecami, aby sme si plne uvedomovali a rešpektovali jeho právo rozkazovať a jeho autoritu. Toto nám ukladá nielen prirodzená povinnosť, ale aj náš spoločný záujem.
Musíme sa vytrvalo modliť, ako napísal svätý Pius X., ale je potrebné viac. Musíme potvrdiť “slovom i skutkom a na dennom svetle najvyššiu vládu Boha’nad človekom a nad všetkými vecami, aby sa plne realizovalo a rešpektovalo jeho právo rozkazovať a jeho autorita.”
Vatikán II a dnešné’bojisko
Sv. Pius X. videl, že katolícky boj musí byť zameraný na prekonanie “obrovskej a odpornej bezbožnosti”:
Ak sa však má naplniť naša túžba dosiahnuť to, musíme použiť všetky prostriedky a vynaložiť všetku energiu, aby úplne zmizla obrovská a odporná bezbožnosť, taká charakteristická pre našu dobu — zámena človeka za Boha.
Komentujúc tieto slová vo svojom diele Proti herézam arcibiskup Lefebvre napísal:
Ako sa dá nemyslieť na novoty Druhého vatikánskeho koncilu? To, čo je na nich najvýraznejšie, je miesto človeka vo vzťahu k Bohu. Je to prakticky náboženstvo človeka. V novej omši napríklad vystupuje človek, je to demokratická omša; zatiaľ čo omša tradície, ktorú nazývame omšou všetkých čias, je hierarchická; Boh, Kristus, Cirkev v osobe biskupa alebo kňaza, potom veriaci. (s. 9)
Až nad rámec tejto zámeny človeka za Boha vidíme, že II. vatikánsky koncil’presadzovanie náboženskej slobody a falošného ekumenizmu zásadne odporuje programu svätého Pia X’obnoviť všetko v Kristovi.
Dnes sa úprimní katolíci nezhodujú v tom, čo treba urobiť na nápravu veľkého zla, ktoré vidíme v Cirkvi a spoločnosti, aj keď sa všetci zhodujú v tom, že potrebujeme skutočne katolíckeho pápeža. Pri čítaní E Supreme Apostolatus by však malo byť zrejmé, kde by v tejto diskusii stál svätý Pius X.: musíme odmietnuť novoty Druhého vatikánskeho koncilu, pretože odvrátili duše od Katolíckej cirkvi, čo znamená, že sa odvrátili od Boha. Táto rozšírená apostáza najviac prispela k veľkému zlu, ktoré vidíme na celom svete.
A tak sa musíme pýtať: majú pravdu tí, ktorí obhajujú II. vatikánsky koncil, alebo mal pravdu svätý Pius X.? Už vyše šesťdesiat rokov najvplyvnejší katolíci v Cirkvi trvajú na tom, že každý, kto spochybňuje koncil, sa mýli, ba koketuje s herézou a schizmou. Kam nás však táto obrana novôt II. vatikánskeho koncilu priviedla? Odpoveď je dnes už nepopierateľná: odviedla nespočetné množstvo duší od Boha.
Chvála Bohu, nepotrebujeme povolenie od Františka ani od nikoho iného, aby sme nasledovali to, čo učil svätý Pius X. Jeho myšlienky boli správne v roku 1903 a sú správne — a ešte podstatnejšie — aj dnes. Ak chceme bojovať proti zlu vo svete, musíme bojovať za nefalšovanú katolícku vieru, ktorú učil svätý Pius X. Všetko ostatné je v konečnom dôsledku kontraproduktívne a uráža Boha. Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, oroduj za nás!