Stanica v Ríme sa nachádza v kostole svätého Xystusa na Appiovej ceste. V súčasnosti nesie meno svätý Xystus Starý, aby sa odlišoval od iného kostola, ktorý je zasvätený tomu istému svätému pápežovi a mučeníkovi.
KOLEKTÍV
Daj, Pane, prosíme ťa, aby sme sa polepšili týmto zdravým pôstom, zdržali sa všetkých zhubných nerestí, a tak ľahko dosiahli tvoju milosť skrze Krista, nášho Pána. Amen.
EPISTOLA
Ukážka z knihy Exodus 20,12-24
Toto hovorí Pán Boh: Cti svojho otca a svoju matku, aby si bol dlho živý na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh. Nezabiješ. Nezosmilníš. Nebudeš kradnúť. Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu. Nebudeš túžiť po dome svojho blížneho, ani po jeho manželke, ani po jeho sluhovi, ani po jeho slúžke, ani po jeho volovi, ani po jeho oslovi, ani po ničom, čo je jeho.
A všetok ľud videl hlasy a plamene, zvuk poľnice a dymiaci vrch, a zdesení a zasiahnutí strachom stáli zďaleka a hovorili Mojžišovi: Hovor k nám a my budeme počúvať; nech k nám Hospodin nehovorí, aby sme nezomreli.
A Mojžiš povedal ľudu:
Bôh prišiel, aby vás vyskúšal a aby vo vás bola bázeň pred ním a aby ste nehrešili. A ľud stál zďaleka.
Mojžiš však pristúpil k tmavému oblaku, v ktorom bol Boh. A Pán povedal Mojžišovi: Takto to povieš synom Izraela: "Vezmite si ho k srdcu a povedzte mu, že je v ňom: Videli ste, že som k vám hovoril z neba. Nebudete si robiť bohov zo striebra ani si nebudete robiť bohov zo zlata. Urobíte mi oltár z hliny a budete na ňom obetovať svoje zápalné a pokojné obety, svoje ovce a voly na každom mieste, kde bude pamiatka môjho mena.
Cirkev nám dnes pripomína Božie prikázania, ktoré sa týkajú našich povinností voči blížnemu, počnúc tým, ktoré nariaďuje úctu k rodičom. Teraz, keď sa veriaci chystajú na veľké dielo obrátenia a nápravy svojho života, je dobré, aby si pripomenuli, že ich povinnosti voči blížnym predpisuje sám Boh.
Teda bol to Boh, ktorého sme urazili, keď sme zhrešili voči blížnemu.
Boh nám najprv hovorí, čo má právo prijať z našich rúk on sám: Prikazuje nám, aby sme sa mu klaňali a slúžili mu; zakazuje uctievať modly; nariaďuje zachovávať sobotu a predpisuje obety a obrady: zároveň nám však prikazuje milovať blížnych ako seba samých a ubezpečuje nás, že bude ich pomstiteľom, keď im ublížime, ak nenapravíme škodu.
Jehovov hlas na Sinaji nie je menej rozkazovačný, keď nám oznamuje, aké sú naše povinnosti voči blížnemu, ako keď nám hovorí o našich povinnostiach voči Stvoriteľovi. Takto osvietení, pokiaľ ide o pôvod našich povinností, budeme mať jasnejší pohľad na stav nášho svedomia a na odčinenie, ktoré od nás vyžaduje božská spravodlivosť.
Ale ak Starý zákon, ktorý bol napísaný na kamenných doskách, takto nalieha na nás, aby sme dodržiavali príkaz lásky k blížnemu, o čo viac nebude Nový zákon — ktorý bol podpísaný Ježišovou krvou, keď zomieral na kríži za svojich nevďačných bratov — naliehať na to, aby sme dodržiavali bratskú lásku?
Tieto sú dva zákony, podľa ktorých budeme súdení; preto pozorne zachovávajme, čo nám v tejto veci prikazujú, aby sme tak dokázali, že sme kresťania podľa týchto slov nášho Spasiteľa: Podľa toho všetci spoznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku jedni k druhým. (Lukáš 13,35)
GOSPEL
Sekvencia svätého evanjelia podľa Matúš 15,1-20
V tom čase: Zákonníci a farizeji prišli z Jeruzalema k Ježišovi a povedali mu: Prečo tvoji učeníci prestupujú tradíciu starých? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb.
On im však odpovedal: "Čože? Prečo aj vy prestupujete Božie prikázanie pre svoju tradíciu? Veď Boh povedal: “Cti svojho otca a matku:” a “Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech zomrie smrťou.” Vy však hovoríte: “Cti svojho otca a matku! Kto povie svojmu otcovi alebo matke: "Dar, ktorý pochádza odo mňa, ti prinesie úžitok", a nectí svojho otca alebo matku, a vy ste pre svoju tradíciu zrušili Božie prikázanie.
Hypokriti, dobre o vás prorokoval Izaiáš, keď povedal: “Tento ľud ma ctí svojimi perami, ale ich srdce je ďaleko odo mňa. A márne ma uctievajú, keď učia ľudské náuky a prikázania.” A keď zvolal k sebe zástupy, povedal im: "Urobte to! Počúvajte a pochopte. Nie to, čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale čo vychádza z úst, to poškvrňuje človeka.
Potom prišli jeho učeníci a povedali mu:
"Čo je to? Viete, že farizeji, keď počuli toto slovo, pohoršili sa? On však odpovedal: "Farizeji sa pýtajú, čo je to za hriech: Každý strom, ktorý môj nebeský Otec nezasadil, bude vykorenený. Nechajte ich na pokoji; sú slepí a vodcovia slepých. A ak slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy.
A Peter mu odpovedal: Vylúšti nám toto podobenstvo. Ale on povedal: "To je to, čo som povedal." A on povedal: "To je to, čo som povedal: A ty si tiež ešte bez rozumu? Či nechápete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyvrhuje sa do priepasti? Ale to, čo vychádza z úst, vychádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, falošné svedectvá, rúhania. To sú veci, ktoré poškvrňujú človeka. Ale jesť s neumytými rukami človeka nepoškvrňuje.
Zákon ktorý dal Boh Mojžišovi, nariaďoval veľké množstvo vonkajších zvykov a obradov; a tí, čo boli medzi Židmi verní, ich horlivo a starostlivo plnili. Sám Ježiš, hoci bol božským Zákonodarcom, ich čo najpokornejšie dodržiaval. Farizeji však k týmto božským zákonom a obradom pridali svoje vlastné poverčivé tradície a urobili, že náboženstvo spočívalo v dodržiavaní týchto vymyslených výmyslov.
Náš Spasiteľ tu hovorí ľuďom, aby sa nenechali vnucovať takýmto učením, a poučuje ich o tom, aký je skutočný význam vonkajších praktík Zákona. Farizeji predpisovali veľké množstvo omývaní alebo umývaní, ktoré sa mali dodržiavať počas dňa. Chceli, aby tí, ktorí jedia bez toho, aby si umyli ruky (a vlastne celé telo, niekedy počas dňa), boli poškvrnení, a aby jedlo, ktoré takto požívajú, bolo nečisté, a to z toho dôvodu, ako hovorili, že oni sami sa poškvrnili tým, že sa priblížili alebo dotkli predmetov, ktoré boli určené ich vrtochmi.
Podľa Božieho zákona boli tieto predmety úplne nevinné; ale podľa zákona farizejov bolo takmer všetko nákazlivé a jediným únikom bolo nekonečné umývanie! Ježiš chce, aby Židia zhodili toto ponižujúce a svojvoľné jarmo, a vyčíta farizejom, že poškodili a zneplatnili Mojžišov zákon.
Povedal im, že neexistuje tvor, ktorý by bol vo svojej podstate a zo svojej prirodzenosti nečistý; a že svedomie človeka nemôže byť poškvrnené len tým, že konzumuje určité druhy jedál. Zlé myšlienky a zlé skutky, toto, hovorí náš Spasiteľ, sú veci, ktoré poškvrňujú človeka.
Niektorí heretici si tieto slová vykladali tak, že ide o implicitné odsúdenie vonkajších praktík, ktoré nariadila Cirkev, a najmä abstinencie. Na takýchto rozumkárov a učiteľov môžeme právom aplikovať to, čo náš Spasiteľ povedal farizejom: Slepí sú a vodcovia slepých.
Z toho že hriechy, do ktorých človek upadá používaním hmotných vecí, sú hriechmi len z dôvodu zloby vôle, ktorá je duchovná nevyplýva, že teda človek môže bez akéhokoľvek hriechu používať hmotné veci, keď Boh alebo jeho Cirkev ich používanie zakazuje. Boh zakázal našim prvým rodičom pod hrozbou smrti jesť ovocie istého stromu; oni ho jedli a dôsledkom ich jedenia bol hriech. Bolo ovocie nečisté zo svojej vlastnej prirodzenosti? Nie; bolo Božím stvorením rovnako ako ostatné plody v Edene; ale naši prví rodičia zhrešili, keď ho zjedli, pretože to, čo urobili, bolo skutkom neposlušnosti.
Až keď Boh dal svoj Zákon na vrchu Sinaj, zakázal Hebrejom jesť mäso určitých zvierat; ak ho jedli, boli vinní z hriechu nie preto, že by tento druh jedla bol vo svojej podstate zlý alebo prekliaty, ale preto, že tí, ktorí ho jedli, neposlúchli Pána. Podobnú povahu majú aj cirkevné prikázania týkajúce sa pôstu a zdržanlivosti.
Je to preto, aby sme si zabezpečili požehnanie kresťanského pokánia – inými slovami, Cirkev nám v našom duchovnom záujme prikazuje zdržiavať sa a postiť v určitých obdobiach. Ak porušíme jej zákon, nepoškvrní nás jedlo, ktoré prijímame, ale odpor voči posvätnej moci, o ktorej nám náš Spasiteľ vo včerajšom evanjeliu’povedal, že ju máme poslúchať pod ťažkým trestom, ktorý vyjadril týmito slovami: Kto nechce počúvať Cirkev, bude považovaný za pohana a mýtnika.
Skloňte svoje hlavy pred Bohom.
Daj, prosíme ťa, všemohúci Bože, aby sme my, ktorí prosíme o priazeň tvojej ochrany, oslobodení od všetkého zla, mohli ti slúžiť s bezpečnou mysľou. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Vezmime si pre dnešok jednu zo slávnostných Prosieb obetovaných Bohu Gotickou cirkvou v Španielsku počas pôstu.
Prosieb
(Breviar. Mozarab. In Dominica Quadragesimæ)
℣. Tebe, Vykupiteľu celého ľudstva! Ó, zvrchovaný Kráľu! dvíhame svoje uslzené oči. Milostivo vypočuj, Kriste, modlitby svojich prívržencov.
℟. A zmiluj sa.
℣. Ty, ktorý si pravica Otca, Uholný kameň, Cesta spásy, Brána nebies, zmy škvrny našich hriechov.
℟. A zmiluj sa.
℣. Prosíme tvoj Majestát, Bože! Skloň svoje božské ucho k našim vzdychom a milosrdne odpusť naše zločiny.
℟. A zmiluj sa.
℣. Vyznávame ti zločiny, ktorých sme sa dopustili, so skrúšeným srdcom ti oznamujeme, čo skrýva naše svedomie. Ty, Vykupiteľ, vo svojej milosti odpusť.
℟. A zmiluj sa.
℣. Bol si vedený ako zajatec, hoci si bol nevinný; bol si vedený a neodporoval si. Bol si odsúdený falošnými svedkami za bezbožníkov. Ó, Ježišu! Zachráň nás, ktorých si vykúpil.
℟. A zmiluj sa.
Tento text je prevzatý z knihy Liturgický rok, ktorej autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Stránke Ecu-Men za to, že toto klasické dielo je ľahko dostupné online.