- Boh odpúšťa kajúcim, aj keď sú hriešni, ako Ninive.
- Pôst a pokánie sú dôležité pre zmiernenie Božieho hnevu.
- Falošná duchovnosť podceňuje hodnotu vonkajších skutkov pokánia.
- Ježiš ponúka milosť a vodu života všetkým, ktorí sa k nemu obrátia.
Stanica v Ríme sa nachádza v kostole svätého Chryzogona, jedného z najslávnejších mučeníkov rímskej cirkvi. Jeho meno je vložené do omšového kánonu.
KOLEKTÍV
Posväť, Pane, prosíme ťa, naše pôsty a milostivo nám udeľ odpustenie všetkých našich hriechov. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
Epištoly
Ukážka z Jánovho proroka 3,1-10
V tých dňoch: K Jonášovi sa po druhý raz stalo Pánovo slovo: Vstaň a choď do Ninive, toho veľkého mesta, a hlásaj v ňom kázeň, ktorú ti prikazujem. Jonáš vstal a išiel do Ninive podľa Pánovho slova. Ninive bolo veľké mesto vzdialené tri dni cesty. Jonáš začal vchádzať do mesta na jeden deň cesty a zvolal a povedal: Ešte štyridsať dní a Ninive bude zničené. Ninivčania uverili v Boha, vyhlásili pôst a obliekli si vrecoviny od najväčšieho po najmenšieho. A slovo prišlo k ninivskému kráľovi: vstal zo svojho trónu, odhodil od seba plášť, obliekol sa do vrecoviny a sedel v popole. A dal to vyhlásiť a zverejniť v Ninive z úst kráľa a jeho kniežat, že Nech neochutnajú nič ani ľudia, ani zvieratá, ani voly, ani ovce, nech sa nenapájajú a nepijú vodu. Muži a najlepšie zvieratá nech sa zahalia vrecovinou a nech z celej sily volajú k Pánovi a nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od neprávosti, ktorá je v jeho rukách. Kto môže povedať, či sa Boh obráti a odpustí: a odvráti sa od svojho prudkého hnevu, a nezahynieme? A Boh videl ich skutky, že sa odvrátili od svojej zlej cesty, a Pán, náš Boh, sa zmiloval nad svojím ľudom.
Zámerom Cirkvi’v dnešnom poučení’je povzbudiť nás k vážnosti a vytrvalosti v pokání.
Máme tu modloslužobné mesto, povýšenecké a zhýralé hlavné mesto, ktorého zločiny si zaslúžili hnev nebies. Boh mu hrozí svojou pomstou: ješte štyridsať dní a Ninive i jeho obyvatelia budú zničení. Ako sa stalo, že táto hrozba nebola uskutočnená? Čo spôsobilo, že Ninive bolo ušetrené?"
Jeho ľud sa vrátil k Bohu, ktorého opustil; prosil o milosť; pokoril sa a postil sa; a Cirkev uzatvára prorokovo’rozprávanie týmito vlastnými dojímavými slovami: “A Pán, náš Boh, sa zmiloval nad svojím ľudom.”
Byli to pohania, ale stali sa Jeho ľudom pretože na prorokovo kázanie robili pokánie. Boh uzavrel zmluvu s jediným národom – so Židmi; pohanov však neodmietol, ak sa zriekli svojich falošných bohov, vyznali jeho sväté meno a chceli mu slúžiť.
Učíme sa tu o účinnosti telesného umŕtvovania; keď sa spojí s duchovným pokáním, teda s pokáním srdca, má moc zmierniť Boží’hnev. Ako vysoko by sme si teda nemali ceniť sväté cvičenia pokánia, ktoré nám Cirkev ukladá v tomto svätom období! Naučme sa tiež báť tej falošnej duchovnosti, ktorá nám hovorí, že vonkajšie umŕtvovanie má malú hodnotu: takéto učenie je výsledkom racionalizmu a zbabelosti.
Tento úryvok z proroka Jonáša je určený aj katechumenom, ktorých krst je tak blízko. Učí ich dôverovať tomuto milosrdnému Bohu kresťanov, ktorého hrozby sú také strašné, ale ktorý sa napriek tomu, odvracia od svojich hrozieb, aby odpustil kajúcemu hriešnikovi. Títo katechumeni, ktorí dovtedy žili v Ninive pohanstva, tu boli poučení, že Boh ešte predtým, ako poslal svojho Syna na svet, pozval všetkých ľudí, aby sa stali jeho ľudom.
Vidiac nesmierne prekážky, ktoré museli prekonať ich pohanskí predkovia, aby prijali a vytrvali v ponúknutej milosti, dobrorečili Bohu, svojmu Spasiteľovi, že svojím Vtelením, Obetou, Sviatosťami a Cirkvou uľahčil spásu nám, ktorí žijeme podľa Nového zákona. Je pravda, že On bol zdrojom spásy pre všetky predchádzajúce generácie: ale s akým neporovnateľným bohatstvom je zdrojom našich?"
Verejní kajúcnici mali v tomto liste aj svoje pokyny. Aké povzbudenie pre nich, aby dúfali v odpustenie! Boh preukázal milosrdenstvo Ninive, hriešnemu, ako bolo, a odsúdil ho na záhubu: Prijal by teda ich pokánie a ľútosť, zastavil by svoju spravodlivosť a preukázal by im milosrdenstvo a odpustenie.
Evanjelium
Sekvencia svätého evanjelia podľa Ján 7,32-39
V tom čase: Vládcovia a farizeji poslali služobníkov, aby zadržali Ježiša. Ježiš im teda povedal: Ešte chvíľu som s vami a potom pôjdem k tomu, ktorý ma poslal. Budete ma hľadať, a nenájdete ma; a kde som ja, tam nemôžete prísť. Židia si teda medzi sebou povedali: Kam pôjde, aby sme ho nenašli? Či pôjde k rozptýleným medzi pohanmi a bude učiť pohanov? Čo je to za reč, ktorú povedal: Budete ma hľadať, a nenájdete ma, a kde som ja, tam nemôžete prísť? V posledný a veľký deň sviatku sa Ježiš postavil, zvolal a povedal: Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije. Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo: “Z jeho brucha potečú rieky živej vody.” Toto povedal o Duchu, ktorého majú prijať tí, čo v neho uverili.
Ježišovi nepriatelia ho chceli ukameňovať, ako nám bolo povedané vo včerajšom’evanjeliu; dnes sa usilujú urobiť z neho väzňa a posielajú vojakov, aby ho zajali. Tentoraz sa Ježiš neskrýva; ale aké hrozné sú slová, ktoré hovorí: “Idem k tomu, ktorý ma poslal; budete ma hľadať, a nenájdete ma!”
Hriešnik teda, ktorý dlho zneužíval Božiu milosť, môže byť za svoju nevďačnosť a pohŕdanie potrestaný týmto spravodlivým, ale strašným spôsobom – že nebude môcť nájsť Ježiša, ktorým pohŕdal: bude hľadať, a nenájde. Antiochus, keď sa ponížil pod Božou rukou, sa modlil, ale milosť nedostal. (2 Machabejci 9:13)
Po Ježišovej smrti a zmŕtvychvstaní, kým Cirkev zapúšťala svoje korene vo svete, Židia, ktorí ukrižovali Spravodlivého, hľadali v každom z mnohých podvodníkov, ktorí vtedy povstali v Judsku, a podnecovali povstania, čo viedlo k zničeniu Jeruzalema. Obkľúčení zo všetkých strán rímskymi légiami, s chrámom a palácmi, ktoré sa stali korisťou plameňov, vysielali svoje volanie k nebu a prosili Boha svojich otcov, aby poslal, ako prisľúbil, Vysloboditeľa!
Nikdy im nenapadlo, že tento Vysloboditeľ sa ukázal ich otcom, mnohým aj im samým; že ho usmrtili a že apoštoli už niesli jeho meno až na kraj zeme. Hľadali Ho až do toho dňa, keď padlo mesto samovrahov, a pod jeho troskami pochovali tých, ktorých meč ušetril. Keby sa ich niekto opýtal, čo to vlastne očakávajú, odpovedali by, že očakávajú svojho Mesiáša! On prišiel a odišiel. “Budete ma hľadať, a nenájdete ma!”
Nech na tieto hrozné Ježišove slová myslia aj tí, ktorí majú v úmysle zanedbať milosti, ktoré sa im ponúkajú počas tejto Veľkej noci. Modlime sa, prihovárajme sa za nich, aby neupadli do tej strašnej hrozby pokánia, ktoré hľadá milosť, keď už je neskoro nájsť čokoľvek, okrem neúprosnej Spravodlivosti.
Ale, aké útešné myšlienky nám podsúvajú záverečné slová nášho evanjelia! Verné duše a vy, čo ste sa kajali, počúvajte, čo hovorí váš Ježiš, lebo práve k vám hovorí: “Ak je niekto smädný, nech príde ku mne a nech sa napije.”
Pamätajte si modlitbu Samaritánky: “Daj mi, Pane, napiť sa tejto vody!"” Táto voda je božská milosť: poďte a napite sa z prameňov vášho Spasiteľa, ako vám to káže prorok Izaiáš. (Izaiáš 12,3) Táto voda dáva čistotu poškvrnenej duši, silu slabým a lásku tým, čo nemajú zápal. Ba náš Spasiteľ nás ubezpečuje, že ten, kto v_neho verí, sa sám stane ako prameň živej vody, lebo naňho zostúpi Duch Svätý a táto duša bude vylievať na iných z_plnosti, ktorú sama prijala.
S_akou radosťou nesmel katechumen počúvať tieto slová, ktoré mu sľubovali, že jeho smäd bude čoskoro uhasený pri svätej krstiteľnici! Ježiš sa stal pre svet, ktorý prišiel zachrániť, všetkým: Svetlom aby nás viedol, chlebom aby nás živil, viničom aby potešil naše srdcia svojimi plodmi, a napokon Vodou živej vody aby uhasil náš smäd.
Pokloňte svoje hlavy k Bohu.
Daj, Pane, prosíme ťa, svojmu ľudu zdravie tela i mysle, aby sústavne konajúc dobré skutky, boli vždy v bezpečí pod tvojou ochranou. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.
V tento deň, keď nám Cirkev ponúka na rozjímanie históriu kázania proroka Jonáša Ninive, pripájame nový úryvok z Prudentiovho hymnu o pôste. Je to úryvok, v ktorom rozpráva o živote tohto proroka a o pokání zlého mesta.
Chcel by som teraz v svätom pôste’chvále z knihy pravdy povedať, ako Boh, náš Otec, so svojou nenávidenou láskou potlačil oheň a hrom svojho hnevu a ušetril mesto odsúdené na zánik.
V dávnych časoch prekvitalo mesto, ktorého mocná sila ho dohnala do krajnej povýšenosti. Zločinecká požívačnosť a nemravná skazenosť zničili mravy jej obyvateľov a tak ich zversky zničili, že opustili uctievanie nebeského Boha.
Nakoniec unavená trpezlivosť Božej dlhoročnej trpezlivosti ustúpila spravodlivosti, ktorá pohla jeho rukou, aby pripravila jeho šípové blesky, búrkové mračná, burácajúce víchrice a hromy, ktoré otriasajú nebeskou klenbou.
Však im dáva čas na pokánie, v ktorom majú skrotiť a zlomiť zlobu svojej žiadostivosti a zaužívaných bláznovstiev. Milosrdenstvo, ktoré čaká na modlitbu, zadržiava úder hnevu; krátke meškanie odkladá deň záhuby.
Tichý Pomstiteľ posiela zvestovateľa blížiaceho sa nešťastia: je to prorok Jonas. Ten však, dobre vediac, že hroziaci Sudca je náchylný skôr zachraňovať než udierať a trestať, kradmo uteká do Tharsisu.
Na plavbu bola pripravená vznešená loď, na ktorej zaujme svoje miesto. Kotvu zvážil, plavidlo od brehu odkladá. Orádza hlbiny, keď hľa! búrka. Takto ohrozená posádka chce poznať príčinu, a hádžuc žreb, padne na utečenca, Proroka.
Zo všetkých sa previnil iba on. Jeho vina je jasná, žreb to vyriekol. Vrhá ho dolu hlavou a pochováva do hlbín; a keď padá, obrovská čeľusť veľryby pochytí Proroka a pochová ho zaživa v hrobke svojho priestranného lona.
Tam Jonáš leží tri noci bez úhony; keď uplynuli, chorá príšera ho vytiahla zo svojho lona práve tam, kde sa šumiace vlny rozbíjajú o breh a bielia slané skaly penou. Prorok vyjde von, — prekvapený, ale v bezpečí.
Nútený sa obráti k Ninive. Pokarhá ju, pokarhá, obviní zo všetkých jej nehanebných zločinov a povie: “Hnev veľkého Pomstiteľa na teba dopadne a tvoje mesto sa rýchlo stane korisťou ohňa. Ver proroctvu, ktoré hovorím.”
Potom sa vydá na vrchol vyvýšeného kopca, odkiaľ uvidí zhustené oblaky dymu stúpajúce zo zničenej hromady a pozrie na hromadu nepochovaných mŕtvych. Zrazu na tom mieste vyrastie brečtan, ktorého uzlovité konáre poskytujú tieň.
Ale sotva smútiace mesto pocítilo ranu svojho prichádzajúceho smútku, zmocní sa ho smrteľný strach. Jej ľud a senát, jej mladí a starí, mladíci bledí od paniky a ženy hlasno nariekajúce, sa v skupinách rozutekali pozdĺž priestranných hradieb.
Je rozhodnuté: Kristov hnev sa pôstom utíši. Odteraz sa budú odmietať jesť. Matróny odložia svoje ozdoby, oblečú sa do špinavých šiat a namiesto vencov z perál a hodvábu si vlasy posypú popolom.
Patrici si obliekajú rúcha pochmúrneho odtieňa; ľud s plačom si berie za šaty vlasové košele; rozcuchané panny sa odievajú do koží zvierat a tváre si zakrývajú čiernymi závojmi. Aj deti si ustielajú v prachu zeme.
Sám kráľ si z pliec strháva kozácky purpurový plášť a za diadém, ktorý mu zdobí čelo smaragdami a drahokamami, si sype na hlavu pochmúrny popol.
Nikto nemyslí na nápoj ani na mäso. Spomedzi mladíkov sa ani jeden nechcel dotknúť pripraveného jedla. Nie, nemluvňatá sa držia od matkiných’ pŕs a v kolískach, mokré od sĺz, ležia tieto malé f astry.
Aj pastier starostlivo ohradzuje svoje stádo, aby ho, ponechané napospas potulkám, orosená tráva alebo rozvlnený prameň nezlákali k porušeniu všeobecného pôstu; teraz však ich stony, zúfalé, rozliehajú sa ich väzenskou jaskyňou.
Tak sa Boh upokojuje, jeho hnev sa nakrátko obmedzuje a hroziace zlo ustupuje ponúknutej láske: lebo milosrdenstvo sa skláňa k odpusteniu hriechov ľudí, ak sa len pokorne modlia ; a keď plačú, stáva sa ich priateľom.
Zatvorme tento deň týmito strofami na počesť Svätého kríža. Prevzali sme ich z Triodionu gréckej cirkvi.
Hymnus
(Feria VI. mediæ Septimanæ.)
Očistení pôstom si na chválu a slávu všemohúceho Boha uctíme ten najsvätejší kríž, na ktorom Kristus s rozpaženými rukami premohol moc nášho nepriateľa.
Spásny Kríž, ktorý nás posväcuje, je teraz vystavený pred našimi očami. Priblížme sa k nemu, očistiac svoje telo a dušu.
Očisti ma, milosrdný Spasiteľ, ohňom svojich prikázaní a daj, aby som rozjímal o tvojom spasiteľnom umučení a s láskou sa mu klaňal, majúc Kríž na svoju ochranu a obranu.
Očistiac svoje srdce vodou pôstu, s vierou objímme drevo kríža, na ktorom bol Kristus ukrižovaný a dal nám vodu nesmrteľnosti.
Majúc tvoj Kríž ako našu plachtu, už sme preplávali polovicu spásnej plavby nášho pôstu. Veď nás po nej, ó, Ježišu, náš Spasiteľ, do prístavu svojho umučenia.
Mojžiš na vrchu bol tvojou podobou, svätý Kríž, (keď sa modlil s rozpaženými rukami) k zničeniu Amalekitov. Daj, aby sme my, ktorí ťa na sebe podpisujeme a s láskou na teba hľadíme a uctievame ťa, tvojou mocou zahnali na útek našich duchovných nepriateľov.
Tento text je prevzatý z Liturgického roka, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.