Pravá láska k bratom znamená byť pripravený "položiť za nich život", ako to urobil Ježiš za nás.

V&nbspRíme sa stanica nachádza v&nbspkostole svätého Marcella, pápeža a mučeníka. Tento kostol bol kedysi domom svätej pani Luciny, ktorá ho darovala pápežovi, aby ho zasvätil Bohu.

KOLEKTÍV

Osvieť, Bože milosrdenstva, srdcia svojho ľudu prostredníctvom tohto svätého pôstu; a keďže celá naša zbožnosť je dôsledkom tvojej štedrosti, milostivo vypočuj prosby, ktoré prednášame. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

EPISTOLA

Ukážka z knihy Levitikus 19,1-19

V tých dňoch: Pán prehovoril k Mojžišovi a povedal: "Amen: Hovor k celému zhromaždeniu Izraelitov a povedz im: "Hovorte k celému zhromaždeniu Izraelitov a povedzte im: Ja som Pán, váš Boh. Nebudete kradnúť. Nebudeš klamať a nikto nebude klamať svojho blížneho. Nebudeš falošne prisahať na moje meno ani znesväcovať meno svojho Boha. Ja som Pán. Nebudeš ohovárať svojho blížneho ani ho utláčať násilím. Mzda toho, kto bol u teba najatý, nezostane u teba až do rána. O mŕtvom nebudeš hovoriť zle a slepému nebudeš klásť pohoršenie, ale budeš sa báť Pána, svojho Boha, lebo ja som Pán. Nebudeš robiť to, čo je nespravodlivé, ani nespravodlivo súdiť. Neúcta k osobe chudobného ani úcta k tvári mocného. Svojho blížneho súď podľa spravodlivosti. Nebudeš ohováračom ani našepkávačom medzi ľuďmi. Nepostavíš sa proti krvi svojho blížneho. Ja som Pán. Nebudeš nenávidieť svojho brata v srdci, ale otvorene ho pokarhať, aby si cez neho neniesol hriech. Nehľadaj pomstu a nedbaj na ujmu svojich občanov. Milovať budeš svojho priateľa ako seba samého. Ja som Pán. Zachovávajte moje zákony, lebo ja som Pán, váš Boh.

Tento úryvok z knihy Levitikus, v ktorom sú tak jasne a úplne definované naše povinnosti voči blížnemu, nám dnes čítame preto, aby sme videli, ako si plníme tieto dôležité povinnosti, a aby sme napravili všetky nedostatky, ktoré v sebe objavíme.

Je to Boh, kto tu hovorí, je to Boh, kto prikazuje. Všimnite si tú vetu: Ja som Pán: opakuje ju niekoľkokrát, aby nám ukázal, že ak ublížime svojmu blížnemu, On, sám Boh, sa stane pomstiteľom. Aké zvláštne sa takéto učenie nemuselo zdať katechumenom, ktorí boli vychovaní v sebeckých a bezcitných zásadách pohanstva! Tu sa im hovorí, že všetci ľudia sú bratia a že Boh je spoločným Otcom všetkých, a prikazuje všetkým, aby sa navzájom milovali s úprimnou láskou a bez rozdielu národa alebo triedy.

My kresťania sa rozhodnime, že toto prikázanie budeme plniť do bodky: toto sú dni na dobré predsavzatia. Pamätajme, že prikázania, ktoré sme čítali, boli dané izraelskému ľudu mnoho vekov pred hlásaním zákona lásky. Ak teda Boh vyžadoval od Židov srdečnú lásku k blížnym, keď bol Boží zákon napísaný len na kamenných doskách; čo nebude vyžadovať od kresťanov, ktorí teraz môžu čítať tento zákon v srdci Človeka-Boha, ktorý zostúpil z neba a stal sa naším Bratom, aby sme mohli ľahšie a sladšie plniť prikázanie lásky?

Ľudská prirodzenosť zjednotená v Jeho osobe s Božskou, je odteraz posvätná; stala sa predmetom lásky nebeského Otca’. Práve z bratskej lásky k tejto našej prirodzenosti Ježiš podstúpil smrť a svojím príkladom nás učil, aby sme mali takú lásku k bratom že ak je to potrebné, sme povinní za nich položiť život. (Ján 3,16) Učí nás to milovaný učeník, ktorý to mal od svojho božského Majstra.

GOSPEL

Sekvencia svätého evanjelia podľa Jána 10,22-38

Vtedy: Bol sviatok Posvätenia v Jeruzaleme a bola zima. Ježiš chodil v chráme, v Šalamúnovej predsieni, a tak sa okolo neho zhromaždili Židia a hovorili mu: Ako dlho budeš držať naše duše v napätí? Ak si ty Kristus, povedz nám to otvorene. Ježiš im odpovedal: Ja vám hovorím, a vy neveríte. Skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, svedčia o mne. Vy však neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony ma nasledujú a ja im dávam večný život a nezahynú naveky a nikto ich nevyrve z mojej ruky. To, čo mi dal môj Otec, je väčšie ako všetko a nikto to nemôže vytrhnúť z ruky môjho Otca. Ja a Otec sme jedno. Židia potom vzali kamene, aby ho ukameňovali. Ježiš im odpovedal: Pre ktoré z tých skutkov ma kameňujete? Židia mu odpovedali: Za dobré skutky ťa nekameňujeme, ale za rúhanie a za to, že ty, hoci si človek, robíš zo seba Boha. Ježiš im odpovedal: Či nie je vo vašom zákone napísané: "Čo je to za hriech? Povedal som, že ste bohovia? Ak on nazval bohmi tých, ktorým bolo povedané Božie slovo, a Písmo nemožno porušiť, či hovoríte o tom, ktorého Otec posvätil a poslal na svet? Rúhaš sa, lebo som povedal, že som Boží Syn? Ak nekonám skutky svojho Otca, neverte mi. Ale ak ja konám, hoci mi nechcete veriť, verte skutkom, aby ste poznali a uverili, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.

Po sviatku stánkov prišiel sviatok posvätenia a Ježiš zostal v Jeruzaleme. Nenávisť, ktorú k nemu prechovávali jeho nepriatelia, je väčšia ako kedykoľvek predtým. Chodia  okolo neho, aby ho donútili povedať, že je Kristus, a potom ho obviňujú, že si nárokuje poslanie, ktoré mu nepatrí. Ježiš sa neodhodlá odpovedať na ich otázku, ale povie im, že videli Jeho skutky a tie dostatočne svedčia o tom, že je Kristus, Boží Syn.

Človek tu môže spoznať svojho Boha len a len vierou. Boh sa zjavuje svojimi božskými skutkami: človek ich vidí a je povinný veriť pravde, o ktorej svedčia. Tým, že takto verí, získava istotu toho, čomu verí, a zároveň zásluhu svojej viery. Pyšný Žid sa proti tomu búri: rád by diktoval Bohu, ako má konať, a nevidí, že takáto domnienka je bezbožná a absurdná.

Ale ak Ježiš otvorene vyhlási pravdu, pohorší týchto zlých ľudí! Nech je to tak: pravda sa musí hlásať. Náš Pán má okrem nich aj iných, s ktorými sa môže poradiť; sú tu ľudia s dobrými úmyslami a tí uveria tomu, čo učí. Preto vyslovuje tieto vznešené slová, ktorými vyhlasuje nielen to, že je Kristus, ale aj to, že je Boh: “Ja a Otec sme jedno.”

Vedel, že to rozhnevá jeho nepriateľov; musel sa však dať svetu poznať a vyzbrojiť Cirkev proti falošným náukám heretikov, ktoré mali povstať v budúcich storočiach. Jedným z nich má byť Árius, ktorý bude učiť, že Ježiš nie je Boh, ale len najdokonalejšie stvorenie: Cirkev odpovie, že Ježiš je jediný s Otcom – súrodý s Otcom: a potom, po spôsobení mnohých problémov a hriechu, arianizmus zanikne a zabudne sa naň.

Židia, ktorých spomína dnešné&nbspevanjelium, sú predchodcami Ária; chápu, čo náš Pán hovorí  hovorí, že je Boh; a snažia sa ho ukameňovať. Ježiš im dáva novú milosť; ukazuje im, prečo majú prijať to, čo tu učí: Pripomína im na základe Písma, ktoré poznajú naspamäť, že meno boh sa niekedy v obmedzenom zmysle používalo na ľudí, ktorým nebo udelilo určité vysoké funkcie; a potom ich vyzýva, aby si spomenuli na všetky zázraky, ktoré ho videli robiť a ktoré tak jasne svedčia o tom, že mu pomáha jeho Otec, a opäť vyhlasuje, že je Boh, a hovorí:  Otec je vo mne a ja v Otcovi.”

Ale ľudia, zatvrdnutí v tvrdohlavosti, akí sú, sa nedajú presvedčiť; a hriech, ktorého sa dopustili proti Duchu Svätému, pôsobí. Ako inak je to s ovcami tohto Božského pastiera! Ony počujú Jeho hlas; idú za Ním; On  im dáva večný život; nikto ich nevytrhne z Jeho ruky.

Šťastné ovce naozaj! Veria, lebo milujú; a tak ako prostredníctvom srdca získava nad nimi Pravda nadvládu, tak prostredníctvom pýchy intelektu získava temnota vstup do duše neveriaceho a trvá tak dlho, ako trvá pýcha. Žiaľ, úbohý neveriaci miluje svoju temnotu; nazýva ju svetlom; rúha sa, keď si myslí, že dôvodí, tak ako títo Židia ukrižovali Božieho Syna, aby, ako hovorili, vzdali Bohu slávu!

Sklonili hlavu pred Bohom.

Vyslyš naše modlitby a prosby, všemohúci Bože, a daj, aby tí, ktorým dávaš nádej na svoje milosrdenstvo, zakúsili účinky tvojej obvyklej milosti. Skrze Krista, nášho Pána. Amen.

Mozarabský breviár nám ponúka nasledujúcu krásnu modlitbu, ktorá pozostáva z zvolaní k nášmu trpiacemu Ježišovi.

Modlitba
(Sabbato Dominicæ V. Quadragesimæ.)

℣. Ó, Ježišu! ty pravý Boží Syn.

℟. Milostivo nás vypočuj! zmiluj sa nad svojím prosiacim ľudom.

℣. Ty, ktorý si jediný zachránil svet víťazstvom svojho kríža, vysloboď nás svojou krvou, ktorú si vylial.

℟. A milostivo nás vypočuj.

℣. Svojou Smrťou si zničil smrť, svojím Zmŕtvychvstaním si nám daroval život, pre nás si znášal nespravodlivý trest.

℟. A milostivo nás vypočuj.

℣. Nech v pokoji oslavujeme tieto dni tvojho umučenia, a tak sa utešujeme tvojou sladkosťou.

℟. A milostivo nás vypočuj.

℣. Nech nezahynú tí, za ktorých si trpel kríž, ale svojím krížom ich priveď do večného života.

℟. A milostivo nás vypočuj.

Odvráťme sa teraz k svätému krížu. Tieto slová gréckej cirkvi v jej Triodione nám pomôžu pri našej pobožnosti.

Hymnus
(Feria V. mediæ Septimanæ)

Keď sa v dávnych časoch najchvályhodnejší patriarcha Jakub chystal požehnať svoje deti, prekrížil si ruky; tým znázornil kríž a predznamenal to spásonosné požehnanie, ktoré odtiaľ prichádza ku každému z nás.

Objímame ťa, najuctievanejší Kríž, ako našu výzbroj spásy, nepremožiteľnú trofej, štandardu radosti, ktorou bola usmrtená Smrť; lebo sme sa stali účastnými na sláve Toho, ktorý bol na teba pribitý.

Chóry anjelských mocností stoja vo svätej úcte okolo teba, ó životodarný strom! Veď práve na tebe Kristus vylial svoju Krv, ktorá bola cenou nášho vykúpenia a ktorá úplne zničila všetky tie práva, ktoré hriech dal diablovi nad ľudstvom.

O Slovo (učinené telom), zasiahol ma meč nepriateľa, uzdrav ma svojou Krvou. Rýchlo roztrhni svojím kopijou rukopis mojich hriechov a zapíš moje meno do knihy života.

O ctihodný kríž! keď si bol upevnený v zemi, chvel si pekelný kraj, no stal si sa pevnou oporou a neochvejnou ochranou verných.

Ak sme sa stali vernými v cnosti, odtrhnime z božského stromu tie životodarné plody, ktoré nám ponúkol ten bohatý vinič, Ježiš, ktorý na ňom ležal natiahnutý.

O Ježišu! chválime tvoju nesmiernu dobrotu, keď si uctievame kríž, kopiju a trstinu, ktorými si, milosrdný Bože, odstránil múr nepriateľstva, ktorý stál medzi nami a tebou.

Tento text je prevzatý z Liturgický rok, ktorého autorom je Dom Prosper Guéranger (1841-1875). LifeSiteNews ďakuje Ecu-Men webovej stránke za jednoduché sprístupnenie tohto klasického diela online.