Musíte byť proti asistovanej samovražde, aj keď nie ste kresťan: tu je dôvod

Mnohé z morálnych otázok, ktorými sa zaoberáme na LifeSiteNews - potraty, manželstvá osôb rovnakého pohlavia, “ IVF a asistovaná samovražda - sú bez výnimky prípady zla, proti ktorým treba bojovať. V skutočnosti je súčasťou nášho poslania hlásať, čo Katolícka cirkev neomylne učí v týchto otázkach. Je však tiež dôležité uvedomiť si, že náš odpor voči takémuto zlu nie je zakorenený len v tom, čo hovorí Cirkev, ale aj v univerzálnych pravdách rozumu, ktoré sú známe všetkým bez ohľadu na vieru.

Aby nám pomohol pochopiť, prečo nemožno asistovanú samovraždu nikdy schvaľovať a prečo je každý povinný postaviť sa proti nej, John Skalko, profesor filozofie v seminári svätého Jána’v Bostone, vydal stručnú, ale dôkladnú knihu s názvom Popping the Metaphysical Myth: Four Agnostic Arguments Against Assisted Suicide.

Ako môžeme očakávať, že presvedčíme ateistov, agnostikov a iných sekulárne zmýšľajúcich ľudí, aby sa postavili proti asistovanej samovražde, ak naše argumenty vyžadujú predchádzajúci súhlas s našimi predstavami o Bohu, nebi a pekle? V tejto otázke nedosiahneme zmysluplný politický pokrok - aspoň nie v krátkodobom horizonte - ak sa nebudeme dobre orientovať v takých argumentoch, aké ponúka táto kniha.

Skalko začína tým, že identifikuje jedenásť logických možností posmrtného života, z ktorých všetky sú rovnako pravdepodobné pre niekoho, kto je skutočný agnostik. Existuje’len jedna možnosť bez akéhokoľvek posmrtného života; ostatné predpokladajú existenciu posmrtného života, ale líšia sa v jeho presných vlastnostiach: Je to druh večného spánku? Existuje Boh, a ak existuje, trestá samovraždu alebo nie? Trpíte väčšími, menšími alebo rovnakými bolesťami, ako keď ste boli nažive?"

Ak by ste trpeli obrovskými bolesťami a nemali žiadnu pozemskú nádej na zmiernenie svojho utrpenia, asistovaná samovražda by bola správnym riešením prinajlepšom v piatich z jedenástich scenárov – ale presnejšie len v štyroch. Jeden komplikujúci faktor zahŕňa možnosť bezvedomia “večného spánku.” Ako Skalko vysvetľuje v poznámke pod čiarou:

prípad posmrtného života s večným spánkom neznamená’samovraždu o nič viac, ako znamená navodenie kómy alebo uvedenie sa do stavu večného bezvedomia (ale stále živého). Ako stávkový agnostik je’lepšie zvoliť menej riskantnú možnosť a jednoducho zostať nažive, ale vo večnej kóme, pre prípad, že by samovražda váš posmrtný život skutočne zhoršila. (s. 32)

Nezávisle od toho, ako to spočítate, kurzy vám hovoria, aby ste si nevybrali asistovanú samovraždu.

Možno namietať, že tieto kurzy vám neponúkajú slamovú istotu – keďže sú tak blízko k rovnosti, neboli by ste aj tak v pokušení podľahnúť a prijať stávku? Mohli by ste, áno, ale nekonali by ste’racionálne. Nechceli by ste ísť k rulete a vsadiť svoje celoživotné úspory na čiernu farbu, kde máte približne 47-percentnú šancu, že svoje peniaze zdvojnásobíte, ale 53-percentnú šancu, že ich všetky prehráte. Takže by ste naozaj chceli vsadiť celý svoj život a večný osud na 36- až 45-percentnú šancu, že váš posmrtný život bude lepší ako vaše súčasné utrpenie?

Ďalší problém: jediné možnosti, kde by bolo určite lepšie sa zabiť, sú tie, kde Boh neexistuje a vy’trpíte menej alebo vôbec nie, alebo kde Boh netrestá samovraždu a vy’trpíte menej alebo vôbec nie. Sú to neuveriteľne za vlasy pritiahnuté, dokonca nesúrodé. Na základe čoho veríte v posmrtný život, ak nepripúšťate, že Boh existuje? Ktorá významná náboženská tradícia vyznáva existenciu Boha a zároveň učí, že nebude trestať samovraždu?

Najmä povedzme, že máte ateistickú istotu, že posmrtný život vás po smrti nečaká. Ani vtedy by ste sa nemali rozhodnúť pre samovraždu. Skalko uvádza niekoľko argumentov prečo, vrátane jedného od svätého Tomáša Akvinského a ďalšieho od svätého Augustína, ale tu radšej vyzdvihnem jeden z jeho vlastných:

1. Skutočne dobré je to, čo vás (alebo iného) napĺňa.
2. To, čo ťa napĺňa, je to, čo existuje. […]
3. Teda to, čo je skutočne dobré, je to, čo existuje (z 1 & & 2).
4. Neexistencia nie je existencia.
5. Teda nebytie nie je’skutočne dobré (z 3 & 4).

Keďže nejestvovanie nie je’skutočne dobré, treba vyvodiť záver, že jestvovanie je vždy lepšie ako nejestvovanie. (s. 23)

Skalko vyzýva ateistu, ktorý popiera posmrtný život, aby ukázal chybu vo svojom argumente; ak taká chyba neexistuje, ateista sa bude musieť vzdať svojho presvedčenia, že nebytie je niekedy lepšie ako existencia, a to vtedy, keď je existencia charakterizovaná intenzívnou bolesťou bez možnosti úľavy. Samozrejme, to by znamenalo prijať, že asistovaná samovražda nie je’naplňujúca ani dobrá, a teda niečo, čo by sa nemalo’presadzovať ani obhajovať.

Nielenže Skalko neskôr v knihe ponúka ďalšie tri agnosticky kompatibilné argumenty proti asistovanej samovražde, ale popri tom sa vyrovnáva s rôznymi námietkami voči svojmu názoru, vrátane odvolávania sa na autonómiu, obáv z preľudnenia a otvoreného antinatalizmu, t. j, myšlienku, že plodenie je zlé, pretože zvyšuje množstvo utrpenia na svete. Skalkovo’filozofické vzdelanie mu umožňuje tieto argumenty pomerne ľahko rozobrať.

Popping the Metaphysical Myth však nie je výlučne filozofickým textom, čo objasňuje záverečná kapitola a postskriptum. Čitatelia ocenia Skalkovo’rozhodnutie zaradiť do knihy výpovede jednotlivcov, ktorých nevyliečiteľné choroby alebo zdravotné postihnutie prinútili pochybovať o tom, či ich život ešte stojí za to, aby žili, a ktorí sa nakoniec rozhodli samovraždu odmietnuť. Vidíme dojímavé príklady ľudí, ktorí vo svojom veľkom utrpení spoznali, že svoj život nežijeme’len pre seba, – ale aj pre svoje rodiny a pre druhých.

“Najlepší spôsob, ako si uctiť a milovať svojich blízkych, je sprevádzať ich, nie zabíjať,”uzatvára Skalko. “Predčasne ukončiť ich život oberá ich i nás samých o príležitosť na pokračovanie v akte skutočného súcitu. Láska sa spája so svojím milovaným; neopúšťa, neničí, neunavuje sa a nesklame v hľadaní dobra svojho milovaného. Láska zachováva. Láska pretrváva. Láska vytrvá. Láska nehľadá smrť. Smrť prichádza k nám všetkým, netreba’ju utekať hľadať.”

Kliknite sem a kúpte si Popraskanie metafyzického mýtu: Štyri agnostické argumenty proti asistovanej samovražde.