- Františkov pontifikát neadekvátne čelil skutočným problémom Cirkvi.
- Jeho prístup k Druhému vatikánskemu koncilu bol nedostatočný a nejasný.
- Chýbala mu intelektuálna dokonalosť a dynamický evanjeliový zápal.
- Cirkev potrebuje vodcu s odvážnym srdcom a bystrým intelektom.
Pri príležitosti úmrtia pápeža Františka emeritný filadelfský arcibiskup Charles Chaput poznamenal, že pontifikát bol “v mnohých ohľadoch … neadekvátny skutočným problémom, ktorým Cirkev čelí.”
Chaput na stránkach First Things načrtol vyváženú reflexiu nad odkazom zosnulého pápeža, pričom si všimol svoje osobné sympatie k niektorým aspektom Františkovho pôsobenia, ale nevyhol sa ani poukázaniu na problémy jeho pontifikátu.
Prvýkrát spomenul biskupa Bergoglia, keď bol na synode o Amerike v roku 1997, a tiež Františkovu’oddanosť “službe Cirkvi a jej ľudu spôsobom, ktorý si podľa neho vyžadovala doba.”
“Ako brat vo viere a Petrov nástupca si zaslúži naše nepretržité modlitby za jeho večný život v prítomnosti Boha, ktorého miloval,” povedal emeritný arcibiskup.
Ale napriek tomu poukázal na problémy spojené s 12-ročným vládnutím a povedal, že “interregnum medzi pápežmi je časom na úprimnosť,” pretože “jej nedostatok je vzhľadom na dnešné’výzvy príliš drahý.”
Chaput tvrdil, že Františkova’ práca nezodpovedá požadovanej úrovni:
V mnohých ohľadoch, bez ohľadu na svoje silné stránky, Františkov pontifikát nebol adekvátny skutočným problémom, ktorým Cirkev čelí.
Rozšírením tejto kritiky arcibiskup poukázal na Františkove’ výsledky vo viacerých aspektoch vrátane Druhého vatikánskeho koncilu, jeho osobnosti a štýlu riadenia:
Nemal žiadnu priamu účasť na Druhom vatikánskom koncile a zdalo sa, že sa mu nepáči dedičstvo jeho bezprostredných predchodcov, ktorí ho mali; mužov, ktorí pracovali a trpeli, aby koncilové učenie verne vtelili do katolíckeho života. Jeho osobnosť mala sklon k temperamentu a autokratizmu. Bránil sa dokonca aj lojálnej kritike. Mal vzor nejednoznačnosti a voľných slov, ktoré zasievali zmätok a konflikty.
Konštatoval, že arcibiskup sprevádzal Františka’ teologickým a “pastoračným” štýlom pri riešení cirkevných záležitostí, pričom vyzdvihol viaceré témy, ktoré si všimli – iní členovia episkopátu, napríklad kardináli Raymond Burke a Gerhard Müller:
Tvárou v tvár hlbokým kultúrnym zlomom v otázkach sexuálneho správania a identity odsúdil rodovú ideológiu, ale akoby bagatelizoval presvedčivú kresťanskú ‘teológiu tela.’Bol netrpezlivý v otázkach kanonického práva a správneho postupu. Jeho charakteristický projekt, synodalita, bol náročný na proces a nedostatočne jasný. Napriek inšpiratívnemu osloveniu okrajových vrstiev spoločnosti’jeho pápežstvu chýbal sebavedomý, dynamický evanjeliový zápal. Rovnako chýbala intelektuálna dokonalosť, ktorá by udržala spásonosné (a nielen etické) kresťanské svedectvo v skeptickom modernom svete.
Müller už skôr tomuto korešpondentovi povedal, že Cirkev by sa mala vyhnúť tomu, aby sa nechala chytiť do svetských cieľov mať afrického alebo amerického pápeža, ale skôr pápeža, ktorý by utvrdil svojich bratov vo viere.
EXKLUZÍVNE: Kardináli sa musia mať na pozore pred ‘protikresťanským’ svetom pri voľbe nového pápeža
Chaput zopakoval takýto názor a napísal:
To, čo Cirkev potrebuje do budúcnosti, je vodca, ktorý dokáže spojiť osobnú jednoduchosť s nadšením pre obrátenie sveta k Ježišovi Kristovi, vodca, ktorý má odvážne srdce a k nemu prislúchajúci bystrý intelekt. Nič iné nebude fungovať.
Pápež František’by mal mať pohreb 26. apríla o 10.00 miestneho času, po ktorom budú jeho pozostatky na jeho žiadosť uložené v kostole svätej Márie Major’s.
Oficiálny dátum začiatku konkláve zatiaľ nie je známy, hoci podľa cirkevného práva by sa malo začať medzi 6. a 11. májom.
Čitateľov portálu LifeSite pozývame k modlitbám za pokoj duše pápeža Františka a za múdrosť pre tých, ktorí majú za úlohu zvoliť jeho nástupcu.