Odsúdený profesor teológie bude hlavným rečníkom na zhromaždení heretického združenia kňazov v USA

Disidentské Združenie katolíckych kňazov Spojených štátov amerických (AUSCP) opäť organizuje svoje výročné zhromaždenie, tento rok v San Antoniu v Texase v dňoch 23. - 26. júna. Témou tohtoročného’zhromaždenia je Pastoračné úvahy o sexe a spiritualite. Verná svojej forme, AUSCP, hoci tvrdí, že má “dobré postavenie v diecézach a rehoľných spoločenstvách,” pozvala na hlavné slovo svojho zhromaždenia profesora teológie, ktorého najvýznamnejšie dielo odsúdila USCCB.

To vôbec nie je prekvapujúce. Ako Inštitút Lepanto od roku 2017 starostlivo dokumentuje a ako potvrdzujú ďalšie dôkazy, AUSCP je známa svojou neúnavnou propagáciou heterodoxných postojov, vrátane:

Dr. Todd Salzman je katolícky teológ a profesor z Creightonskej univerzity, ktorý často spolupracuje s Dr. Michaelom G. Lawlerom, tiež z Creightonu. Ich práce, najmä kniha Sexuálna osoba: Na ceste k obnovenej katolíckej antropológii, ako aj početné články publikované v periodikách ako National Catholic Reporter, vystupujú proti ustálenému učeniu Cirkvi o sexuálnej morálke, ako je antikoncepcia a homosexuálne sexuálne akty.

Salzman sa pokúša obísť dlhodobé a definitívne učenie Cirkvi, že existuje objektívna pravda zakorenená v prirodzenom zákone aj v Posvätnej tradícii, tvrdením, že hoci objektívna pravda existuje, je vnímaná z rôznych “perspektív.” Tieto perspektívy objektívnej pravdy môžu viesť k vývoju a zmenám v tom, čo bolo ustálenou doktrínou. Tento rámec je známy ako perspektivizmus a Salzman spolu s Lawlerom tvrdia, že tento prístup môže vysvetliť “pluralitu katolíckych etických metód pri zachovaní objektivistickej metaetiky.” Aby svoj perspektivizmus odlíšili od otvoreného relativizmu, tvrdia, že zatiaľ čo relativizmus “odmieta všetku objektívnu etickú pravdu,” perspektivizmus len “uznáva, že existuje objektívna etická pravda, hoci čiastočná.”

Zhrnuté, Salzman’vo svojej práci navrhuje úplnú demoláciu tradičnej katolíckej sexuálnej morálky namiesto novej morálky vytvorenej “perspektívou” modernej citlivosti a vedy. Napríklad v máji 2018 Salzman a Lawler napísali pre National Catholic Reporter článok s názvom “Koniec aféry? ‘Humanae Vitae’ na 50”, ktorý sa snaží využiť nejasnú perspektívu “ľudskej skúsenosti” na zmietnutie tradičného katolíckeho učenia o antikoncepcii. Salzman a Lawler pri diskusii o “kultúrnej skúsenosti” využívajú skúsenosť chudoby aj patriarchálnych spoločností, aby podkopali tradičné učenie Cirkvi. Najprv z chudoby:

“Viac ako 20 000 ľudí zomiera každý deň kvôli extrémnej chudobe. Umelá antikoncepcia by im mohla umožniť dobro života, takú dôležitú hodnotu v africkej kultúre, a nie na ňu útočiť, ako tvrdia niektorí tradicionalistickí teológovia.” [zvýraznenie pridané]

A patriarchálne spoločnosti:

“V týchto kultúrach je manžel nespochybniteľnou autoritou v manželstve a základná rovnosť, ktorá je potrebná na praktizovanie NZP, chýba. V týchto skúsenostných kontextoch môže byť pre cirkev utláčajúce predpisovať prístup k regulácii pôrodov, ktorý je kontrakultúrny a vytvára pre ženy neprimeranú záťaž. Vzhľadom na rozmanité kultúrne a skúsenostné kontexty manželských vzťahov na celom svete nemôžu byť ani sociálne, ani sexuálne normy “univerzálne pre všetkých.” Zodpovedné rodičovstvo sa musí prispôsobiť konkrétnym kultúrnym kontextom. Je nezodpovedné a utláčajúce učiť absolútnu etickú normu ktorá môže v skutočnosti poškodiť ľudskú dôstojnosť v manželských vzťahoch, najmä dôstojnosť žien.” [zvýraznenie pridané]

V nadväznosti na to Salzman a Lawler útočia na učenie Cirkvi z toho, čo nazývajú “vedeckou skúsenosťou:”

Ak sa antikoncepcia môže použiť na liečbu ženskej fyzickej choroby, prečo by sa nemohla použiť aj na liečbu afektívnej záťaže, ktorú neplánované tehotenstvo predstavuje pre ženy pri vyhliadke na narodenie dieťaťa do chudoby a predčasnej smrti? Prečo sa nemôže použiť na prevenciu šírenia AIDS medzi ženami, pre ktoré z&nbspfyzických, kultúrnych alebo rodinných dôvodov nie je možné použiť NFP? Ženy predstavujú približne 50 percent infekcie AIDS na celom svete a približne 60 percent nových infekcií v subsaharskej Afrike. Odmietnutie adekvátne riešiť túto otázku prostredníctvom revidovanej morálnej normy vyplýva z typu uvažovania, ktoré ignoruje skúsenosť a oprávnilo obvinenie magisterského učenia z fyzikalizmu. [zvýraznenie pridané]

Nakoniec Salzman a Lawler útočia na učenie Cirkvi pomocou toho, čo nazývajú “teologickou skúsenosťou,” alebo pokriveným chápaním Sensus Fidei a recepciou katolíkmi:

Problémom, ako tvrdíme, nie je to, či ľudia musia mať dôvody na prijatie rozhodnutia Pavla VI’o antikoncepcii. Problém je v tom, že ak neexistuje žiadny platný dôvod na prijatie jeho nariadenia, toto nariadenie by nikdy nemalo byť etickou normou. Ďalej tvrdíme, že 50 rokov Humanae Vitae’s rastúcim neprijatím je viac než dostatočným dôvodom na zváženie revízie jeho antikoncepčnej normy. [zvýraznenie pridané]

V novšom článku (február 2023) pre National Catholic Reporter Salzman a Lawler presadzujú perspektívu “vzťahu” ako etickej úvahy rovnocennej so zavedenou doktrínou ako spôsob ospravedlnenia homosexuálnych sexuálnych aktov. Salzman a Lawler pomocou perspektívy rozširujú normu sexuálneho aktu, ktorý musí byť “otvorený životu”, aby zahŕňal “život ich osobných zväzkov” (alebo vzťahov), a nie doktrinálne chápanie otvorenosti biologickému počatiu:

Z hľadiska vzťahu sú však trvalo neplodné heterosexuálne a jednopohlavné páry schopné otvorenosti voči odovzdávaniu života, skôr života ich osobných zväzkov než života novej biologickej bytosti. [zvýraznenie pridané]

Salzman a Lawler ďalej pribíjajú, že ak by sa prijali ich radikálne myšlienky, zničilo by to celú stavbu katolíckej sexuálnej morálky:

Akonáhle magisteriálne učenie uzná tento nespochybniteľný vedecký a skúsenostný fakt, princíp nerozlučiteľnosti už nebude platiť a morálne argumenty založené na tomto princípe na zákaz antikoncepcie, homosexuálnych a umelo reprodukovaných aktov sa rozpadnú.

Di Blasi tvrdí, že je nevyhnutné “venovať nejaký čas náprave tejto diskusie, aby sme sa mohli pohnúť dopredu.” Úplne súhlasíme s tým, že túto diskusiu musíme napraviť a pohnúť sa dopredu. Naďalej však trváme na tom, že musíme napredovať spôsobom, ktorý uznáva pravdu integrovaného katolíckeho sexuálneho a sociálneho učenia, formovaného ľudskou skúsenosťou a spravodlivými a láskyplnými vzťahmi, a nie zľavneným, ustráchaným učením, ktoré nemá pre veriacich žiaden význam a opodstatnenie. [zvýraznenie pridané]

Salzman a Lawler uzatvárajú ďalším vyhlásením, že definované učenie o sexuálnej morálke (konkrétne o princípoch jednoty a prokreácie) bolo “nespočetným množstvom vedcov” dokázané ako nepravdivé a že to teraz spochybňuje celú katolícku sexuálnu morálku:

Základným princípom na zdôvodnenie absolútneho zákazu antikoncepcie je princíp nerozlučiteľnosti, ktorý potvrdzuje “neoddeliteľné spojenie, ustanovené Bohom, ktoré človek z vlastnej iniciatívy nemôže prerušiť, medzi jednotným významom a prokreatívnym významom, ktoré sú oba vlastné manželskému aktu,” slovami Humanae Vitae.

Ak sa ukáže, že princíp nerozlučiteľnosti je falošný, čo už skutočne dokázali nespočetní učenci s použitím zdravej exegézy, vedy, skúsenosti a správneho výkladu tradície, potom sa rozpadá celý základ obhajoby ostatných sexuálnych noriem. [zvýraznenie pridané]

V októbri 2016 bol totiž Salzmann jedným z 22 hlavných autorov “Vyjadrenia katolíckych učencov’ o etike používania antikoncepcie,” ktoré vydal heretický Wijngaardsov inštitút pre katolícky výskum.

Vzhľadom na obsah tejto správy by malo byť samozrejmé, že každý autor, spoluautor a signatár tohto vyhlásenia by mal byť okamžite odstránený zo všetkých katolíckych inštitúcií, s ktorými je spojený, odsúdený svojimi biskupmi, umlčaný a odsúdený Cirkvou a mal by mať zakázané prijímať sviatosti podľa kánonu 915 Kódexu kánonického práva.

Kým správa tvrdí, že by sa malo vyhýbať abortívnej antikoncepcii, tvrdí, že môže byť prípustné používať abortívnu antikoncepciu, ak na to existuje “primeraný dôvod”. A zotrvávajúc na základoch falošnej filozofie proporcionalizmu správa tvrdí, že “používanie moderných antikoncepčných prostriedkov má mnohé preukázané výhody,” ako napríklad “zvýšenie vzdelania žien”a ich prínos pre spoločné dobro.”

Argoantne, správa, ktorú Salzmann pomáhal vypracovať, konštatuje, že:

“neexistujú žiadne dôvody, ani z Biblie, ani z prírody, ktoré by podporovali súčasné katolícke učenie, podľa ktorého má každý pohlavný styk prokreatívny význam a konečnosť, a že teda používanie “umelých”antikoncepčných prostriedkov na účely plánovania rodiny je vždy nesprávne, alebo “vnútorne nesprávne” (HV §14).

Ale to ešte nebolo’to najhoršie. Po tomto závere správa odporúča:

Teologický rámec, ktorý navrhuje a využíva Salzman, nie je novým vývojom v katolíckom myslení, ale skôr prerozprávaním modernizmu, “syntézy všetkých heréz”, ktorú rázne odsúdil pápež svätý Pius X. na začiatku 20. storočia. Skúmanie encykliky svätého Pia X.’Pascendi Dominici Gregis a dekrétu Lamentabili Sane Exitu odhaľuje nápadné paralely medzi omylmi modernistov a súčasnými teóriami, ktoré rozvíja Salzman.

Pápež svätý Pius X. identifikoval niekoľko základných omylov modernizmu. Medzi tieto omyly patrí agnosticizmus, ktorý v modernistickom systéme popieral schopnosť ľudského rozumu dosiahnuť isté poznanie Boha alebo objektívnej nadprirodzenej pravdy. Namiesto toho sa tvrdilo, že náboženská pravda vychádza zo subjektívnej skúsenosti, z “pocitu” alebo “životnej imanencie” vyvierajúcej z podvedomia. Ďalším kľúčovým omylom je evolúcia dogmy, presvedčenie, že cirkevné’doktríny nie sú nemenné pravdy zjavené Bohom, ale skôr historicky podmienené vyjadrenia, ktoré sa musia “vyvíjať” a prispôsobovať meniacemu sa vedomiu ľudstva a “intelektuálnym, morálnym a sociálnym potrebám dneška.” Dekrét Lamentabili Sane odsúdil konkrétne návrhy vyplývajúce z týchto omylov, ako napríklad tvrdenie, že Magistérium Cirkvi “nemôže určiť pravý zmysel” Svätého písma (návrh 4) alebo že dogmy sú len “výkladom náboženských skutočností získaných ľudským úsilím” (návrh 22).

Salzmanove’doktríny sú prejavom tých istých modernistických propozícií. Jeho teória perspektivizmu slúži ako funkčný ekvivalent modernistického agnosticizmu a imanentizmu. Tvrdením, že objektívna morálna pravda je vždy len “čiastočná” a úplne spojená s individuálnymi, subjektívnymi hľadiskami, Salzman fakticky popiera úplnú poznateľnosť a univerzálnu záväznosť objektívneho morálneho zákona. Výrazný dôraz, ktorý kladie na “skúsenosť” ako zdroj etického poznania, priamo odráža modernistické poňatie “životnej imanencie”, kde sa pravda nehľadá v objektívnom zjavení, ale v subjektívnom vedomí.

Podobne aj Salzmanova’výzva na “obnovenie katolíckej etiky ľudskej sexuality” a jeho tvrdenie, že chápanie ľudskej sexuality je “historicky a kultúrne podmienené”, sú jasným vyjadrením modernistického princípu vývoja dogmy. To znamená, že morálne zákony nie sú božsky ustanovené a nemenné, ale podliehajú zmenám a reinterpretácii na základe meniaceho sa ľudského chápania a spoločenských noriem. To je v priamom rozpore s učením Cirkvi, že morálne princípy zakorenené v božskom a prirodzenom zákone sú nemenné.

Zákerná povaha modernizmu, ako varoval svätý Pius X., spočíva v jeho tendencii pôsobiť zvnútra Cirkvi, používať katolícku terminológiu a štruktúry, pričom nenápadne rozvracia katolícku náuku od jej základov. Salzman prezentuje svoje teórie ako “katolícku etickú metódu” a tvrdí, že pracuje “pevne v rámci katolíckej tradície.” Jeho závery však predstavujú radikálny odklon od tejto tradície, ba dokonca jej protirečenie. Táto metodológia je charakteristickým znakom modernistickej taktiky: redefinovať pojmy, reinterpretovať doktríny a prezentovať heterodoxiu pod rúškom legitímneho teologického vývoja.

Otázka 18 Pascendi výstižne zhŕňa metódy Salzmana a Lawlera:

Tak isto rozlišujú medzi teologickou a pastoračnou exegézou a vedeckou a historickou exegézou. Tak aj oni, vychádzajúc zo zásady, že veda nijako nezávisí od viery, keď sa zaoberajú filozofiou, históriou, kritikou, necítiac žiadnu hrôzu z toho, že kráčajú v Lutherových šľapajach, zvyknú prejavovať isté pohŕdanie katolíckymi doktrínami alebo svätými Otcami, ekumenickými koncilmi, cirkevným magisteriom; a ak sú za to pokarhaní, sťažujú sa, že sú zbavovaní slobody. Napokon, vedení teóriou, že viera sa musí podriadiť vede, neustále a otvorene kritizujú Cirkev pre jej úplnú tvrdohlavosť, keď sa odmieta podriadiť a prispôsobiť svoje dogmy názorom filozofie; zatiaľ čo oni sa zo svojej strany po vymazaní starej teológie usilujú zaviesť novú teológiu, ktorá sa bude riadiť vrtochmi svojich filozofov. [zvýraznenie pridané]

V septembri 2010 Výbor pre doktrínu USCCB vydal oficiálne vyhlásenie ku knihe Todda Salzmana a Michaela Lawlera  Sexuálna osoba: Na ceste k obnovenej katolíckej antropológii. Podľa USCCB k tomu viedli predchádzajúce obavy, vrátane vyhlásenia arcibiskupa Eldena Curtissa z Omahy z roku 2007 týkajúceho sa článkov Salzmana a Lawlera. Arcibiskup Curtiss označil Salzmanov a Lawlerov’argument za “morálnu legitímnosť niektorých homosexuálnych skutkov” za “vážne chybný a nemožno ho považovať za autentické katolícke učenie.”Podobne aj Výbor pre náuku konštatoval, že kniha nielenže obsahuje ten istý chybný záver, ale tým, že “používa nedostatočnú teologickú metodológiu,” dospela aj k “chybným záverom v celom rade otázok vrátane morálnosti predmanželského sexu, antikoncepcie a umelého oplodnenia”

Komisia USCCB”bola jednoznačná a prísna. Uviedol, že autori The Sexual Person nenavrhujú drobné revízie, ale celkové odmietnutie katolíckej sexuálnej etiky, pričom ju považujú za zastaranú a neadekvátnu.” Výbor vyhlásil:

“ani metodológia The Sexual Person ani závery, ktoré sa odchyľujú od autoritatívneho učenia Cirkvi, nepredstavujú autentické vyjadrenie katolíckej teológie. Navyše takéto závery, ktoré sú v zjavnom rozpore s autentickým učením Cirkvi, nemôžu poskytnúť pravdivú normu pre morálne konanie a v skutočnosti sú škodlivé pre morálny a duchovný život človeka“. [zvýraznenie pridané]

Výbor konštatoval, že metodológia knihy’je “nezdravá a nezlučiteľná s katolíckou tradíciou”, pričom kritizoval najmä jej prístup k Písmu ako k “tak historicky podmienenému, že nemá žiadnu relevanciu pre nasledujúce veky” a jej faktické popieranie prirodzeného zákona tým, že ho redukuje na “sociálne konštruované interpretácie prírody.Poukazovali aj na “epistemológiu deformovanú skepticizmom” a “dualistický pohľad na ľudskú osobu”, ktorý považuje telo len za nástroj ducha.

Napriek tomuto jasnému odsúdeniu zo strany výboru vlastnej národnej biskupskej konferencie AUSCP nielenže uvádza Todda Salzmana ako rečníka, ale vo svojom vyhlásení k zhromaždeniu 2025 výslovne propaguje sexuálnu osobu a chváli jeho zámer “skúmať a spochybňovať” základné princípy katolíckej sexuálnej morálky a schvaľuje jeho výzvu “klásť dôraz na vzťahy, nie na činy, a uznať historicky a kultúrne podmienené chápanie ľudskej sexuality kresťanstvom”. Tento krok je v priamom rozpore s hodnotením Výboru pre náuku USCCB’že závery knihy sú “škodlivé pre morálny a duchovný život človeka’.”

Tvrdenie AUSCP’o tom, že je organizáciou “s dobrým postavením v Katolíckej cirkvi”, sa javí ako prázdne, ak nie klamlivé, v kontraste s jej otvorenou propagáciou teologického diela, ktoré vlastný doktrinálny orgán USCCB’oficiálne považuje za nesprávne a duchovne nebezpečné. Ak “dobré postavenie” znamená vernosť autentickému učeniu Cirkvi’a rešpektovanie legitímnej učiteľskej autority biskupov, potom konanie AUSCP’v súvislosti so Salzmanom a jeho prácou toto tvrdenie vážne ohrozuje.

Toto rozhodnutie AUSCP poskytnúť Toddovi Salzmanovi prominentnú platformu na svojom výročnom zhromaždení je vecou vážneho škandálu. Dodáva neprimeranú dôveryhodnosť heretickým doktrínam, podporuje zmätok medzi svojimi kňazmi a veriacimi a podporuje rozdelenie v Kristovom tele. Zďaleka nejde o “pastoračnú” iniciatívu, ale o čin hlbokého pastoračného zla a neposlušnosti, ktorý môže zviesť na scestie tých kňazov, ktorí hľadajú v AUSCP usmernenie a podporu.

Vzhľadom na túto flagrantnú propagáciu učenia odsúdeného americkými biskupmi je najvyšší čas, aby biskupi oficiálne vyšetrili AUSCP. Vydali sme’desiatky správ o tom, ako táto organizácia kňazov, ktorí o sebe tvrdia, že sú “v dobrom vzťahu s Cirkvou”, aktívne podkopáva učenie Cirkvi”a spôsobuje vážne škody veriacim. Žiadnemu kňazovi v žiadnej diecéze by nemalo byť dovolené vstúpiť do AUSCP, navštevovať ju, spolupracovať s ňou alebo sa inak spájať s ňou, ktorá sa tvári ako skupina veriacich pastierov, hoci v skutočnosti sa usiluje o úplné vyplienenie Svätej Matky Cirkvi.

Publikované so súhlasom Lepantského inštitútu.