- Synoda o synodalite môže viesť k odklonu od tradičného katolíckeho učenia.
- Vatikán zdôrazňuje potrebu nového spôsobu bytia Cirkvi, čo môže byť problematické.
- Účasť nekatolíkov na synode ohrozuje autentickosť katolíckej viery a učenia.
- Kontroverzné témy, ako ženský diakonát, môžu narušiť cirkevný poriadok a tradície.
Vatikánsky synodálny úrad vydal usmernenia, ako realizovať trojročnú realizačnú fázu viacročnej synody o synodalite, pričom zdôraznil, že ide o spôsob “rastu v novom spôsobe bytia Cirkvi”
Ako bolo oznámené minulý týždeň, generálny sekretariát synody 7. júla zverejnil 14-stranový dokument o tom, ako má Katolícka cirkev na miestnej úrovni pokračovať v realizácii viacročnej synody o synodalite pápeža Františka”. Prichádza uprostred mnohých pokračujúcich špekulácií o tom, ako bude nový pápež Lev XIV. reagovať na synodu a akú líniu by mohol voči nej zaujať.
Dokument je určený na čítanie spolu so záverečným dokumentom zo zasadania synody’v októbri 2024 v Ríme, ktorý ho bude aj formovať. Toto zasadnutie slúžilo ako vyvrcholenie synody, ktorá sa začala na jeseň 2021.
V marci pápež František zo svojej nemocničnej izby schválil trojročné predĺženie synody na základe “realizačnej fázy,”so zameraním na miestne cirkvi a so záverečným podujatím cirkevného zhromaždenia v Ríme v roku 2028.
Generálny sekretár generálneho sekretariátu synody’– kardinál Mario Grech – vtedy povedal, že nová trojročná etapa má “konkretizovať výmeny a dialóg medzi cirkvami a v rámci Cirkvi.”
Na základe nového dokumentu sú teraz pre “miestne cirkvi” predložené určité témy a návrhy, aby mohli žiť novým synodálnym štýlom, ako ho presadzuje Vatikán. V konečnom dôsledku sa o novom dokumente hovorí ako o pláne, ako tento nový spôsob “bytia Cirkvi” uviesť do života v rámci prípravy na cirkevné zhromaždenie v októbri 2028.
Synoda bola od začiatku veľmi kontroverzná. Proces, ktorý je označovaný za spôsob, ako má Cirkev pochopiť samu seba a svoju existenciu, sa usiloval o účasť a rady nekatolíkov a tých, ktorí už nepraktizujú vieru. Bol poznačený viacerými kampaňami za zvrátenie zavedeného cirkevného učenia – napríklad o ženskom diakonáte, kňazskom celibáte a praktických aspektoch cirkevnej autority.
Veľká časť týchto otázok bola zverená sérii študijných skupín, ktoré svoje závery predložia do konca roka. Jedna z desiatich študijných skupín, ktoré zriadil pápež František, je najkontroverznejšou na synode, keďže sa venuje téme ženského diakonátu – ako požadoval na zasadnutí synody v októbri 2023.
Čítajte: Kontroversiálne synodálne študijné skupiny odkladajú podávanie správ o výsledkoch o 6 mesiacov
Odhalením z dnešného’implementačného sprievodcu je však to, že pápež Lev v tichosti vytvoril dve nové študijné skupiny: zaoberajúce sa “Liturgiou v synodálnej perspektíve” a “Štatútom biskupských konferencií, cirkevných zhromaždení a partikulárnych koncilov.”
Synodálna liturgia” bola vyzdvihnutá v záverečnom dokumente októbrového zasadania”“Prehĺbenie prepojenia medzi liturgiou a synodalitou pomôže všetkým kresťanským spoločenstvám v rozmanitosti ich kultúr a tradícií prijať sláviace štýly, ktoré zviditeľnia tvár synodálnej Cirkvi,” uvádza sa v texte. Kardinál Jean-Claude Hollerich, ktorého sa na tento bod pýtali počas sobotňajšieho brífingu na synode, uviedol, že sa neplánuje “liturgická revolúcia”
Leo sa už prejavil ako viac naladený na liturgickú tradíciu, keď poznamenal, že Západ potrebuje znovu objaviť “zmysel pre tajomstvo” v liturgii. Zostáva zistiť, ako by mohla vyzerať liturgia v synodálnom štýle.
Ako dnes načrtla synodálna kancelária, záverečný dokument z októbra je “referenčným bodom realizačnej fázy”, a preto sa Vatikán vyjadril, že “je nevyhnutné podporovať jeho znalosť, najmä členmi synodálnych tímov a tými, ktorí sú na rôznych úrovniach povolaní animovať proces realizácie.”
Záverečný dokument, napísal sekretariát synody, je “organický text, oživený vlastným vnútorným dynamizmom ako dôsledok dlhej cesty načúvania, konfrontácie a rozlišovania, ktorej je ovocím.”
Synoda bola dlho upozaďovaná na pozadí Druhého vatikánskeho koncilu a označovaná ako pokračovanie, či skôr realizácia tejto udalosti. Tento aspekt dnes synodálna kancelária opätovne zdôraznila, keď napísala:
Poslúchajúc Ducha Svätého, zostávajúc v rámci ekleziologickej vízie, ktorú záverečný dokument dostáva od Druhého vatikánskeho koncilu, je správnym cieľom realizačnej fázy rozoznať kroky na premenu kultúry, vzťahov a cirkevnej praxe a následne reformovať štruktúry a inštitúcie. Toto je kľúčový bod celého procesu: “Bez konkrétnych zmien v krátkom čase nebude vízia synodálnej Cirkvi dôveryhodná, a to odcudzí tých členov Božieho ľudu, ktorí čerpali silu a nádej zo synodálnej cesty” (záverečný dokument, č. 94).
Vedúci predstavitelia synody deklarovali odpor voči synode alebo skepsu voči nej a ich naliehavosť, aby synoda bola pre Katolícku cirkev určujúca, je opäť obsiahnutá v dokumente o realizačnej fáze. Píšu:
A zároveň – a tu narážame na vyššie spomínanú polaritu celej Cirkvi a miestnej Cirkvi – je živá aj potreba postupovať spoločne ako celá Cirkev. To je skutočne hlavný dôvod na začatie procesu sprevádzania a hodnotenia.
Výpočet 11 spôsobov, ako to dosiahnuť, synodálny úrad obsahuje zmienku o podpore “synodálnej spirituality,” väčšej úlohe laikov vo vedení, rozhodovaní v synodálnom štýle na každej úrovni a o tom, aby aj kurzy premeny dospelých mali synodálny charakter:
ČÍTAJ: Čo sú priority pápeža Leva XIV’a prečo si zvolil práve toto meno?
Sekretariát pri obhajobe procesu argumentoval, že “synodálna metóda sa neredukuje na sériu techník riadenia stretnutí, ale je duchovnou a cirkevnou skúsenosťou, ktorá predpokladá rast v novom spôsobe bytia Cirkvi, zakorenenom vo viere, že Duch Svätý udeľuje svoje dary všetkým pokrsteným, počnúc sensusom fidei.”
Počas viacročnej synody jej vedúci predstavitelia hovorili o tom, že ich “prekvapil” “Duch”: niečo, čo kritici potvrdili, znamená jednoducho snahu argumentovať proti katolíckej náuke v rôznych otázkach. Ale zdvojnásobujúc svoju tému, synodálny tím’v novom dokumente uvádza, že:
Synodálna metóda nám umožnila nechať sa prekvapiť Duchom Svätým a zožať nečakané ovocie vo fáze konzultácií a počúvania, ako aj počas rozvíjania zasadnutí synodálneho zhromaždenia, čo vzbudilo údiv a nadšenie mnohých účastníkov, o čom svedčia mnohé prijaté syntézy a dokumenty: spoločenstvo medzi veriacimi, medzi pastiermi a medzi cirkvami sa rozvíjalo účasťou na synodálnych procesoch a podujatiach, obnovilo dynamiku a zmysel pre spoluzodpovednosť za spoločné poslanie. To nás uschopňuje pozerať sa s dôverou na cestu, ktorá nás čaká v nasledujúcich rokoch, počnúc jubilejným vymenovaním synodálnych tímov a participačných orgánov.
Synoda o synodalite bola zaťažená kritikou zo strany vplyvných cirkevných prelátov, ako sú kardináli Raymond Burke, Joseph Zen a Gerhard Müller, biskup Athanasius Schneider a bývalý nuncius v USA arcibiskup Carlo Maria Viganó.
Ak sa na konkláve, ktoré zvolilo pápeža Leva XIV, kardinál Zen označil výsledok synody’za “záležitosť života a smrti” pre Cirkev.
Leo bol účastníkom synody a má mimoriadne blízko ku kľúčovým predstaviteľom riadiaceho úradu synody’
. Niektoré jeho prejavy naznačovali, že synodu možno využije na jemné opätovné zdôraznenie katolíckeho učenia, ktoré sa za pápeža Františka stalo nejasným, ale zatiaľ jeho mladý pontifikát obsahuje mnoho nezodpovedaných otázok.