- Prijímanie Eucharistie na ruku znižuje úctu voči Kristovi a jeho prítomnosti.
- Postoj kľačania je tradične vhodný na uctievanie Boha v Eucharistii.
- Arcibiskupova smernica je považovaná za zneužitie moci a odmietanie posvätna.
- Prijímanie na jazyk a kľačanie posilňuje vieru v skutočnú prítomnosť Krista.
Arcibiskup v Argentíne vydal list, v ktorom katechumenom a prvoprijímajúcim všetkých vekových kategórií oznamuje, že v rozpore s katolíckym učením a tradíciou nesmú prijímať sväté prijímanie kľačiac alebo na jazyk.
“Pri slávení sviatostí kresťanskej iniciácie budú katechumeni (akéhokoľvek veku) prijímať sväté prijímanie len v stoji a na ruku,” napísal arcibiskup Jorge Eduardo Lozano zo San Juan de Cuyo v Argentíne, informovala v sobotu agentúra InfoVaticana.
Eucharistickí služobníci majú tiež “vždy” prijímať Eucharistiu - Telo, Krv, Dušu a Božstvo Ježiša Krista - “v stoji a na rukách,” povedal arcibiskup Lozano.
Ako sám Boh, Eucharistia si nezaslúži nič iné ako postoj hlbokej úcty. Postoj kľačania je vhodný na uctievanie samotného Boha, zatiaľ čo postoj v stoji je naopak postojom, ktorý človek používa pri styku s rovným.
Teda prijímanie svätého prijímania v stoji aj na rukách súčasne znižuje úroveň úcty voči Kristovi v Eucharistii a tlmí vieru v jeho skutočnú prítomnosť a zvyšuje možnosť eucharistického znesvätenia, ako to uviedol filozof Dietrich von Hildebrand upozornil vo svojej knihe Zpustošená vinica:
“Žiaľ, na mnohých miestach sa prijímanie rozdáva do ruky. Do akej miery to má byť obnova a prehĺbenie prijímania svätého prijímania? Zvyšuje sa snáď chvejúca sa úcta, s ktorou prijímame tento nepochopiteľný dar, tým, že ho znova prijímame do svojich neposvätených rúk, a nie z posvätenej ruky kňaza? Nie je ťažké pochopiť, že nebezpečenstvo pádu častí konsekrovanej hostie na zem sa neporovnateľne zvyšuje a nebezpečenstvo jej znesvätenia alebo dokonca hrozného rúhania je veľmi veľké. A čo sa tým všetkým preboha získa? Tvrdenie, že kontakt s rukou robí hostiu skutočnejšou, je určite číry nezmysel. Témou tu totiž nie je reálnosť hmoty hostie, ale skôr vedomie, ktoré je dosiahnuteľné len vierou, že hostia sa v skutočnosti stala Kristovým telom. Úctivé prijímanie Kristovho tela na jazyku z posvätených rúk kňaza oveľa viac prispieva k posilneniu tohto vedomia ako prijímanie vlastnými neposvätenými rukami.” (Pustá vinica, s. 67/8.)
Prijímanie svätého prijímania na kolenách a na jazyku bolo normou Cirkvi niekoľko storočí pred koncom 20. storočia. Biskupi a kňazi nemajú podľa učenia Cirkvi a kanonického práva právo odoprieť katolíkom Najsvätejšiu sviatosť len preto, že si želajú prijímať v kľaku.
Vatikánsky dokument Redemptionis Sacramentum uvádza, “nie je dovolené odoprieť sväté prijímanie žiadnemu z Kristových’veriacich len z toho dôvodu, že si napríklad želá prijať Eucharistiu kľačiac alebo stojac.”
InfoVaticana zatklo arcibiskupa Lozana’smernicu ako “zneužitie moci”, ktoré sa snaží uhasiť úctu k nášmu Pánovi v Eucharistii.
“Tento protokol vykazuje chorobné autoritárstvo , ktorého cieľom je potlačiť akýkoľvek prejav úcty k Eucharistii. Nútiť deti prijímať Pána v stoji a na rukách, zbaviť ich slobody robiť to do úst a na kolenách, nie je pastorácia: je to zneužívanie moci a zvrhnutie posvätna,” napísal katolícky výstup.
“To, čo vyžaruje z tohto protokolu, nie je pastoračná horlivosť, ale odmietanie posvätna, ktoré zaváňa satanizmom.”
V roku 2018 vtedajší prefekt KBS kardinál Robert Sarah podobne kritizoval prijímanie svätého prijímania na ruku a v stoji ako súčasť “diabolského útoku” na vieru v Eucharistiu a chválil prijímanie na jazyk a kľačanie.
Lozano je mimoriadne vplyvný biskup, poznamenáva InfoVaticana . Pôsobil ako generálny sekretár Biskupskej rady Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAM), ktorá združuje všetky biskupské’konferencie Latinskej Ameriky a Karibiku a formuje ich vlastnú trajektóriu.