Mdlá priebežná správa synody ponúka slovné šaláty, nie morálnu alebo teologickú jasnosť

V priebežnej správe 9. synodálnej študijnej skupiny’zaoberajúcej sa “kontroverznými doktrinálnymi, pastoračnými a etickými otázkami” - vrátane homosexuality - sa prakticky nič nehovorí.  

Na pozadí nedávnych udalostí, medzi ktorými bol aj o. Jamesa Martina’slávenie konfirmačnej omše pre “manželský”pár rovnakého pohlavia, moderátora ABC News a stretnutie pápeža Leva XIV’s “manželským”párom homosexuálov vo Vatikáne, je predbežná správa bez obsahu a neponúka žiadny prísľub morálnej alebo teologickej jasnosti v záverečnej správe, ktorá bude vydaná v decembri.  

Naopak, je to nepreniknuteľná hantýrka v teologickej reči. 

Jedna veta za druhou ponúka slovný šalát, ktorý sa vyrovná tým, ktoré pravidelne servíruje bývalá viceprezidentka a demokratická kandidátka na prezidentku v roku 2024 Kamala Harrisová, majsterka nesúvislostí. 

Uprostred dvojzmyslov a blábolov stačí jeden výrok vyniká: predzvesť “zmeny paradigmy” v súlade a “v kontinuite s II. vatikánskym koncilom.” 

Vatikánska synoda konštatuje ‘zmenu paradigmy’ s homosexualitou ako novým problémom. Sodomia je stále hriech! pic.twitter.com/Ri9wnngPrW

— Znamenie kríža (@CatholicSOTC) 17. novembra 2025

Vedie to k záveru, že: 

Ako takíto ľudia sa zdajú byť odtrhnutí od reálnej skúsenosti katolíkov vo farnostiach a slepí voči naliehavosti, ktorú si táto téma vyžaduje.  

Tu’je len jedna neznesiteľne dlhá veta:

V priebehu tohto procesu prehlbovania úvah, ktorý si vyžiadal značnú časovú investíciu, sme si všimli, že na jednej strane bolo pomerne jednoduché dosiahnuť konsenzus o základných pojmoch vo všeobecnej rovine; na druhej strane sa ukázalo, že náročnejšie je určiť, ako tieto pojmy pretaviť do konkrétnych krokov: viac než čo?, práve otázka "ako?" odhaľuje nedostatočnosť pojmov, ktoré máme k dispozícii, (nie vždy vedomý) odpor voči zmene mentálnych a praktických návykov a napätie okolo praktických prostriedkov navrhovaných na dosiahnutie spoločného cieľa pri súčasnom oceňovaní rozmanitosti.

Nechytajte ma za slovo. Prečítajte si plný text Priebežnej správy študijnej skupiny 9’a: 

*****

Teologické kritériá a synodálne metodiky pre spoločné rozlišovanie sporných doktrinálnych, pastoračných a etických otázok

Práca skupiny sa začala v marci 2024, pričom sa uskutočnilo niekoľko online stretnutí a dve rozšírené osobné stretnutia (6. - 7. decembra 2024 a 28. februára - 1. marca 2025). Podľa očakávania tempo práce zaznamenalo počas veľkonočného obdobia prestávku. Osobné stretnutie plánované na koniec apríla sa nemohlo uskutočniť, preto sa rozhodlo, že sa to nahradí niekoľkými stretnutiami na diaľku (21. marca, 28. mája a 12. júna).

Ohľadne zapojenia externých odborníkov do práce skupiny&#x2019 sme konzultovali s profesorkou Rosalbou Manesovou, biblistkou, a profesorom Vincenzom Rositom, filozofom s osobitnými odbornými znalosťami v oblasti vied o človeku, ktoré sa týkajú deliberatívnych procesov a kultúrnych zdrojov súvisiacich so synodalitou. Vzhľadom na jeho odborné znalosti sme profesora Rosita pozvali, aby sa pravidelne zúčastňoval na našich stretnutiach. Zúčastňoval sa na nich aj arcibiskup Filippo Iannone, ktorý ponúkal konkrétne konzultácie k zvažovaným témam.

Východiskové fázy

Od samého začiatku našej cesty sa ukázala naliehavá potreba odvážne a radikálne prijať výzvu, ktorej čelí dnešná misia Cirkvi&#x2019: Je to výzva, ktorá si vyžaduje obrátenie myslenia a premenu praxe v kontextuálnej vernosti evanjeliu Ježiša, ktorý je «ten istý včera i dnes i naveky» (Hebr 13, 8), «ale jeho bohatstvo a krása sú nevyčerpateľné» (EG 11).

V priebehu našej práce sme si postupne uvedomovali, že zverená téma už samotným spôsobom, akým je formulovaná, predstavuje určité výzvy, ktoré si vyžadujú kritickú reflexiu. V skutočnosti, hoci evokuje terminológiu Amoris Laetitia č. 3[1], ktorú pápež František citoval v Sprievodnej poznámke k Záverečnému dokumentu, hrozí, že bude naznačovať skôr existenciu oddelených sfér než sfér navzájom kruhovo prepojených, a teda vždy sa navzájom implikujúcich. Okrem toho vzťah medzi láskou a pravdou, pod ktorý sú zaradené otázky, ktoré treba preskúmať, podlieha rovnakému nedorozumeniu, čo môže viesť k predstave, že tieto dva pojmy sú v nepriamo úmernom vzťahu.

V priebehu tohto procesu prehlbovania reflexie, ktorý si vyžiadal značnú časovú investíciu, sme si všimli, že na jednej strane bolo pomerne jednoduché dosiahnuť konsenzus o základných pojmoch vo všeobecnej rovine; na druhej strane sa ukázalo, že náročnejšie je určiť, ako tieto pojmy pretaviť do konkrétnych krokov: viac než čo? práve otázka "ako?" odhaľuje nedostatočnosť pojmov, ktoré máme k dispozícii, (nie vždy vedomý) odpor voči zmene mentálnych a praktických návykov a napätie okolo praktických prostriedkov navrhovaných na dosiahnutie spoločného cieľa pri súčasnom ocenení rozmanitosti. V skutočnosti to bola skúsenosť, ktorú sme prežili na vlastnej koži a ktorá môže ponúknuť cenné poznatky, ktoré sa dajú uplatniť počas celej synodálnej cesty, ktorá čelí podobným výzvam. Vypracovanie stručného slovníka pojmov, ktorý bude pripojený ku konečnej dokumentácii, uľahčilo tento proces objasňovania.

Vychádzajúc z týchto predpokladov sme určili predbežnú navrhovanú štruktúru konečného dokumentu, ktorú stručne uvádzame nižšie.

Návrh štruktúry dokumentu

1. Objasniť, v čom spočíva zmena paradigmy, ktorá v kontinuite s Druhým vatikánskym koncilom a novou fázou evanjelizácie načrtnutou v Evangelii gaudium vzniká v rámci synodálnej skúsenosti. Táto premena sa úzko dotýka tak teologického rozmeru, ako aj antropologicko-kultúrnej sféry, a to úzko prepojeným spôsobom.

2. V záverečnom dokumente synody’možno tento posun vnímať v dôraze kladenom na praktickú sféru, ktorá musí byť v úzkom spojení s reflexívnym momentom, ako aj vo vzájomnej interakcii medzi životom (veriaceho) a doktrínou, s príslušnými dôsledkami pre vzťah medzi antropologickým a etickým rozmerom a pre transdisciplinárny dialóg. Ako príklad možno uviesť tri dynamiky:

3. Ako interpretačný horizont na vyjadrenie tejto zmeny paradigmy možno navrhnúť princíp pastorácie (aj vo vzťahu k vzťahu láska/pravda). Stručne povedané, tento princíp sa vzťahuje na logiku, podľa ktorej nemôže existovať ohlasovanie Božieho evanjelia bez uznania a podpory subjektivity druhého spolu s postojom pohostinnosti a zodpovednosti voči partnerovi. V tomto rámci sa musí nachádzať aj služba a autorita, ktoré plnia svoju úlohu práve do tej miery, že načúvajú a podporujú pôsobenie Ducha Svätého v Božom ľude a v jednotlivcoch. Princíp pastorácie definuje akúsi základnú ekleziológiu v kontinuite s ekleziológiou Božieho ľudu, ako je vyjadrená v Lumen gentium, ktorá berie Dei Verbum ako základný a interpretačný horizont ohlasovania a Gaudium et spes ako základný a interpretačný horizont viacerých rozhovorov, to všetko v rámci misijnej perspektívy Ad gentes.

4. V súlade s vyššie uvedeným sa návrhy budú týkať predovšetkým procedurálnych modalít. V prvom rade treba vyzdvihnúť rozhovor v Duchu; ten sa však nemá absolutizovať ani mechanicky využívať. Osobitnú pozornosť treba venovať aj hodnote súvislostí (chápaných v dynamickom a interaktívnom zmysle); riadeniu odporu (ktorý nie je len kognitívny, ale aj emocionálny a kultúrny); a úrovniam relevantnosti (ktoré nemožno definovať schematicky alebo a priori, ale vyžadujú si skúmanie skutočných schopností rôznych, niekedy aj viacerých subjektov prevziať zodpovednosť).

5. Niektorým vynárajúcim sa otázkam (ktoré považujeme za vhodnejšie označiť takto, než ako “kontroverzné”) sa budeme venovať spôsobom, ktorý ponúka operačný rozmer predložených návrhov. V tejto časti sa bude uvažovať aj o úlohe a artikulácii rôznych oblastí poznania, ktoré sa vyzývajú na konkrétne cvičenie v transdisciplinárnom dialógu. Cieľom nebude poskytnúť riešenia, ktoré by sa vzťahovali na všetky prípady, ale skôr ponúknuť referenčné kritériá, ktoré však treba mať na pamäti (a obohatiť ich) pri rozlišovaní, ktoré budú musieť rôzne zúčastnené subjekty uskutočniť vo viacerých prostrediach a kontextoch, v ktorých sa bude uskutočňovať:

V týchto prípadoch sa ponúkne stručná prezentácia pozícií, ktoré zastáva Tradícia a Magistérium, (nových) otázok, ktoré sa nedávno objavili, a na záver sa uvedú niektoré otázky, ktorými sa treba zaoberať v procese rozlišovania, pričom sa spomenú hlavné odkazy čerpané z Písma a antropológie vrátane príspevkov z vedeckých disciplín.

Ďalšie kroky