- Vtelenie je tajomstvom Božej lásky a našej spásy.
- Pokora Krista nás učí hodnotám lásky a služby.
- Božie svetlo osvetľuje temnotu a prináša nádej.
- Naša viera v Krista vedie k večnému životu a osláveniu.
Jedného večera, keď som začal písať tohtoročné vianočné posolstvo, premýšľal som o dni, o uplynulom roku s vďačnosťou za Božiu prítomnosť, ale moje srdce bolo ťažké uprostred vzostupov a pádov sveta v kríze. Cítil som sa ako človek kráčajúci pod temným mrakom smútku a útlaku. Ako katolíckemu novinárovi sa mi to stáva často, keď pokrývam hlboko znepokojujúce udalosti vo svete a v Cirkvi.
V mysli mi začala bežať 11. časť prvej časti diela Georga Friedricha Händla’Mesiáš a ja som si spieval: “Ľudia kráčajúci v temnotách uvideli veľké svetlo; nad tými, čo žijú v krajine hlbokej tmy, sa rozžiarilo svetlo” (Iz 9, 2).
V tej chvíli som vedel, o čom budem písať tieto Vianoce: O samotných Vianociach, kde sa klaňame Pánovi za dar, ktorý je príliš úžasný na to, aby sa dal vyjadriť slovami. Tento rok sa s vami podelím o svoje vianočné zamyslenie a modlím sa, aby vás požehnalo.
Tajemstvo Vtelenia
Vtelenie je tajomstvo. Tajomstvo v Cirkvi neznamená hlavolam, ktorý treba vyriešiť, ani nepreniknuteľnú záhadu.
“Tajomstvo” je termín, ktorý Cirkev používa na označenie hĺbky Božieho srdca’v tom, kto je a ako nás zachraňuje. Tieto pravdy chápeme prostredníctvom zjavenia, keď nás Duch Svätý osvieti prostredníctvom milosti.
Svätý Tomáš Akvinský píše, že všetko, čo Kristus vo svojom živote urobil, je pre naše poučenie, zjavené prostredníctvom “tajomstiev” jeho života: jeho príchod, jeho pozemský život, jeho odchod a jeho blížiaci sa návrat (Summa Theologica, III. časť, 34. otázka).
Tajomstvo Vtelenia spočíva v tom, že Božie Slovo, ktoré obsahuje celú Otcovu’múdrosť, prijalo ľudské telo ako Boží Syn a zjavilo v priestore a čase Boží Obraz v celej jeho nádhere.
Pokora Vtelenia
V Vtelení vidíme Kristovo’ľudstvo vo svetle jeho božstva. Som ohromený Božou’láskou v tomto obdivuhodnom prejave Jeho pokory. “Boží Syn sa stal Synom človeka, čím urobil z ľudských synov synov Božích” (sv. Ján Zlatoústy, Homília 11).
Gregor Naziánsky píše o tejto pokornosti prostredníctvom kontrastu Kristovho božstva s jeho človečenstvom. Ježiš Kristus bol: zázračne splodený z Boha v panne, ale narodil sa zo ženy; spoznal ho Ján Krstiteľ v Alžbetinom lone, keď bol Spasiteľ ešte v Máriinom lone; pri svojom zmŕtvychvstaní odhodil pohrebnú plachtu, ale bol zabalený do plienok v jasliach; bol oslávený a vyvýšený anjelmi, ešte keď ležal v jasliach; prišiel z Dávidovho kráľovského domu ako najkrajší zo všetkých – neskôr sa premenil jasný ako blesk, žiarivejší ako slnko – ale prišiel ako dieťa, bez krásy a majestátu, ktoré by nás k nemu priťahovali, bez ničoho v jeho vzhľade, čo by nás nútilo po ňom túžiť (Gregor Naziánsky, Oratúra 29:20; pozri Iz 53, 2).
Ježiš Svetlo
Keď ma táto meditácia napĺňala, vyšiel som von a pozrel sa na zimnú oblohu. V tomto ročnom období svieti mesiac jasne, ale jedna hviezda svieti jasnejšie ako ostatné.
Uvedomil som si, že tento mesiac je ten istý mesiac, ktorý svietil v tej noci nocí, keď sa objavilo Božie svetlo.
V tú noc boli istí ľudia pritiahnutí na scénu’Božou milosťou, lebo “nikto neprichádza ku mne, ak ho nepřitiahne Otec” (Jn 6, 44). Viera v prorocké’prisľúbenia pritiahla ich srdcia k tomu pohľadu, keď sa pripojili k uspávanke Panny’y.
Múdri ľudia prišli hľadať najmúdrejšieho zo všetkých v dieťati, ktoré zobrazovalo samu Múdrosť.
Pastieri hľadali pastiera svojich duší. Uctievali toto dieťa položené na sene v kŕmidle, ktoré raz bude kŕmiť ich duše ako Chlieb života. Klaňali sa a vzdávali vďaky tejto nádeji celého ľudstva.
Svetlo svieti v tme a tma ho nepremôže
Mesiac, ktorý prežiaril tmu môjho zraku a mojej duše, je ten istý mesiac, ktorý svietil na Vtelenie. Stojí ako pripomienka, že Spasiteľ sa vráti vo svojej sláve.
Ano, Božie svetlo svieti na tento svet. A dnešná’šanca počuť Ho je rovnaká, aká bola daná v tú prvú noc nového stvorenia.
Pri Jeho návrate bude Jeho trón žiariť, aby ho všetci videli:
Každý Boží pohyb smerom k človeku je pohybom lásky vychádzajúcim z Toho, ktorý je láska. Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby sme mali večný život. Nie sú to slová, ktoré k nám prichádzajú, prichádza k nám sám Boh vo svojej plnosti.
Múdrosť naplnila Máriinu dušu ’áno,” a vyšlo z nej Svetlo sveta.
Tak isto z nás vychádza Svetlo sveta, keď milujeme Pána a ohlasujeme jeho meno, jeho prítomnosť v nás vyžaruje a je nádherná. Kristovo svetlo’zničilo noc temnoty.
Hlboké tajomstvo Vtelenia presahuje priestor a čas; Kristus prebýva v nás. Keď sa naše srdce unaví, keď kráčame tmou, obráťme sa k veľkému Kristovmu svetlu a žasnime nad jeho milosrdenstvom a láskou. Toto je viera, ktorú hlásame, keď smerujeme k našej konečnej túžbe, k osláveniu v nebi, kde uctievame Kráľa kráľov, Ježiša Krista, nášho Pána.