- Biskup Schneider obhajuje tradičnú omšu ako hlbokú formu modlitby a kontemplácie.
- Novus Ordo Missae odklonil liturgiu od pôvodných úmyslov koncilových otcov.
- Strata posvätného ticha sťažuje veriacim vnútornú účasť na omši.
- Reforma z roku 1965 bola opatrná a zachovala tradičné prvky liturgie.
Biskup Athanasius Schneider v rozhovore uverejnenom v stredu reagoval na slová pápeža Leva XIV. z minulotýždňovej generálnej audiencie, v ktorých sa vyjadril, že veriaci sa zúčastňujú na omši menej „vedome“ pred poskoncilovými liturgickými reformami, pričom poukázal na to, že Novus Ordo Missae sa výrazne odchyľuje od reforiem, ktoré mal koncil v úmysle.
Počas rozhovoru pre AdVaticanum, uverejneného 2. septembra, ktorý sa zameriaval hlavne na Spoločnosť svätého Pia X. (SSPX), bol biskup Schneider opýtaný na poznámky pápeža Levapočas generálnej audiencie 26. augusta, v ktorom pápež naznačil, že tí, ktorí sa pred pokoncilovými reformami zúčastňovali na tradičnej latinskej omši (TLM), sa na nej zúčastňovali ako „cudzinci a mlčiaci diváci“, čím zrejme naznačoval, že to bolo preto, lebo liturgia prebiehala v latinčine a bola poznačená tichými časťami.
Schneider uviedol, že pápežove poznámky nezachytili „skutočnú realitu“ toho, ako sa dnes slávi drvivá väčšina omší podľa Novus Ordo. S odvolaním sa na Rímsky misál z roku 1965, prvý misál vydaný po koncile, biskup zdôraznil, že konciloví otcovia nikdy nemali v úmysle, aby sa omša slávila výlučne v národnom jazyku, ako je to dnes v prípade väčšiny omší slávených podľa Novus Ordo Missae.
Schneider ďalej poznamenal, že otcovia koncilu by si tiež nevedeli predstaviť stratu posvätného ticha počas omše, čo, ako zdôraznil, veriacim sťažuje vstup do hlbokej vnútornej modlitby a kontemplácie.
„Dnes sa viac ako 90 percent omší podľa Novus Ordo slávi v národnom jazyku. A existujú dokonca aj diecézy, kde sú kňazi, ktorí chcú sláviť Novus Ordo v latinčine, trestaní a zakazujú sa im to robiť. To je absurdita,“ povedal Schneider.
ČÍTAJTE: Pápež Lev naznačuje, že katolíci sa zúčastňovali na latinskej omši „menej vedome“
„Sú ľudia, ktorí počas omše skutočne chcú mlčať, aby sa mohli vnútorne zamyslieť. Rozjímanie je možné aj počas omše,“ pokračoval biskup. „Samozrejme, nejde o to, aby celé spoločenstvo mlčalo a nehovorilo. To nie je ideál. Ideálom je, aby odpovedali kňazovi. Musíme však byť otvorení aj možnosti, že niektorí ľudia uprednostňujú kontempláciu. Môže existovať aj aktívna účasť, ktorá je však bezvýznamná, pretože chýba akákoľvek vnútorná účasť.“
Schneider sa konkrétne venoval misálu z roku 1965 a vysvetlil, že otcovia koncilu boli vo všeobecnosti spokojní s touto „opatrnou, organickou reformou”, ktorá do veľkej miery zachovala tradičnú omšu, pričom odstránila iba Žalm 42 a Posledné evanjelium a zároveň umožnila širšie používanie národného jazyka.
„Prvá časť omše, až po Preface, bola teda v národnom jazyku. A po kánone opäť v národnom jazyku. Takže od prefácie až po koniec kánonu bolo všetko v latinčine. Bolo povinné, aby tieto časti boli v latinčine,“ povedal Schneider.
„V omši z roku 1965 sa kánon slúžil v tichosti. Bola to veľmi opatrná reforma a otcovia koncilu s ňou boli spokojní,“ dodal.
ČÍTAJTE: Biskup Schneider: „Pre náboženstvo nie je nič nebezpečnejšie’ ako liturgické ‘zasahovanie’
Jeho Excelencia pokračovala:
A potom, v roku ’67, na prvej biskupskej synode, Bugnini predložil návrh novej omše, ktorá mala vstúpiť do platnosti v roku ’69. Mal ho už v roku 1967, ale väčšina synodálnych otcov v roku 1967 tento návrh odmietla. Ako vidíte: väčšina synodálnych otcov v roku 1967, ktorí ešte dva roky predtým boli koncilovými otcami, neschválila omšu z roku 1969. Bol by som si prial, aby si pápež Lev pred svojím prejavom na túto tému naštudoval všetky tieto historické súvislosti a fakty, prečítal si záznamy z debát a vypočul si svedectvá.