- Eutanázia duševne chorých je nebezpečná a môže viesť k zneužitiu.
- Návrh zákona C-218 chráni duševne chorých pred lekárskou vraždou.
- Historické paralely s nacistickým programom varujú pred legalizáciou eutanázie.
- Musíme bojovať proti kultúre smrti a zachrániť nevinné životy.
Verte tomu alebo nie, práve teraz poslanci parlamentu diskutujú o tom, či by sa malo alebo nemalo vykonávať eutanáziu u duševne chorých. Takzvaná „služba MAiD“ (lekárska pomoc pri umieraní) liberálov, ktorá každý rok zabíja tisíce telesne postihnutých alebo chorých Kanaďanov, sa má v marci budúceho roka rozšíriť aj na duševne chorých.
So zavedením návrhu zákona C-218 sú poslanci teraz nútení toto rozšírenie prehodnotiť. Tento návrh zákona od konzervatívnej poslankyne Tamary Jansenovej zachráni duševne chorých pred lekárskou vraždou.
ČÍTAJTE: Kanada zaznamenala v roku 2024 viac úmrtí v dôsledku eutanázie ako v USA v dôsledku streľby
Vedeli ste, že 77 rokov predtým, ako bola v Kanade pod vedením Justina Trudeaua spustená služba MAiD, malo Nemecko svoju vlastnú verziu? Nemecký program s názvom „Aktion T4“ bol inšpirovaný lekármi, ktorí tvrdili, že im veľmi záleží na ľuďoch trpiacich duševnými chorobami.
Dr. Karl Brandt, osobný lekár Adolfa Hitlera, bol v septembri 1939 poverený lekárskym dohľadom nad nemeckým programom. V rámci jeho verzie MAiD poskytovali lekári „milosrdnú smrť“ prostredníctvom smrtiacej injekcie alebo jedovatého plynu bežným nemeckým občanom, ktorí mali fyzické alebo duševné postihnutie. Tento raný experiment v oblasti lekárskeho zabíjania položil základy pre „konečné riešenie“, ktoré sa neskôr zameralo na vyhladenie židovského národa.
Dr. Brandt sa pôvodne inšpiroval dr. Alfredom Hochem, psychiatrom, ktorý pracoval s duševne chorými a v 20. rokoch 20. storočia v Nemecku vytvoril klasifikačný systém duševných chorôb. Dr. Hoche obhajoval eutanáziu pre duševne chorých, keďže veril, že je to v ich vlastnom záujme, ako aj v záujme spoločnosti.
Dr. Brandt prevzal myšlienky a „etiku“ Dr. Hocheho a začal zabíjať ľudí s fyzickými a duševnými ochoreniami, a to s plným súhlasom nemeckej vlády.
Je zaujímavé, že korene celého nacistického vražedného stroja môžeme vysledovať až k mylnému, bezbožnému „etickému“ záujmu poskytnúť „milosrdnú“ smrť tým, ktorí trpeli duševnými chorobami. To je historický fakt.
Prečo by sme teda my, tu v dnešnej Kanade, mali vôbec len na chvíľu uvažovať o legalizácii zabíjania duševne chorých? Prečo by naši volení zástupcovia vôbec chceli zaviesť takú hrôzu?
Bohužiaľ, toto sa už stalo. MAiD pre duševne chorých bol prijatý už v roku 2021 a jeho platnosť má nadobudnúť 17. marca 2027.
Aby sme zabránili nadobudnutiu účinnosti tohto existujúceho zákona, musíme od našich poslancov požadovať, aby schválili návrh zákona C-218. Tento návrh by čiastočne zrušil súčasný zákon o MAiD a zachránil duševne chorých pred eutanáziou. O tomto návrhu sa bude hlasovať 7. októbra, čo znamená, že naši poslanci musia počuť náš hlas práve teraz!
Po porážke Hitlerovho nacistického režimu v roku 1945 bol Dr. Brandt v Norimbergu súdený za vojnové zločiny. Jedným z obvinení vznesených proti nemu bolo:
… plánovanie a vykonávanie hromadného vraždenia vojnových zajatcov a civilistov z okupovaných krajín, označených za starých, duševne chorých, nevyliečiteľne chorých, postihnutých a podobne, pomocou plynu, smrteľných injekcií a rôznych iných prostriedkov v domovoch dôchodcov, nemocniciach a ústavoch počas programu eutanázie, ako aj účasť na hromadnom vraždení väzňov koncentračných táborov.
Za tento zločin bol Dr. Brandt uznaný za vinného a popravený obesením.
Keď porovnáme nemecký program „Aktion T4“ s kanadským programom MAiD, vidíme mnoho podobností. V oboch prípadoch sa používa rovnaké zdôvodnenie poskytovania „milosrdnej smrti“. V oboch prípadoch sú starí ľudia, duševne chorí a nevyliečiteľne chorí stigmatizovaní ako „zabíjateľní“ a nepotrební. V oboch prípadoch sa zabíjanie vykonáva v domovoch dôchodcov, nemocniciach a hospicoch.
V Kanade však platí veľmi ospevovaná požiadavka „súhlasu pacienta“, ktorá v Nemecku nebola vyžadovaná. Takto liberáli tvrdia, že majú „morálnu prevahu“. Ale môže človek legitímne súhlasiť s tým, aby bol zavraždený? Oprávňuje súhlas vôbec niekedy vraždu? A nie je pravda, že súhlas môže byť zmanipulovaný a vynútený?
A ak hovoríme o ľuďoch, ktorí bojujú s duševnými chorobami, ktorých myslenie je skreslené a zmätené, ako si môžeme predstaviť, že by mohli poskytnúť jasný a informovaný súhlas?
ČÍTAJTE: Eutanázia kresťanskej babičky je teraz predmetom trestného vyšetrovania
Nedávna zabitie Brigitte Stegemannovej v rámci programu MAiD, ktorá bola údajne eutanázovaná proti svojej vôli, spochybňuje etickú legitimitu pojmu „súhlas“. Jej rodina obviňuje zdravotnícky personál z vynútenia jej súhlasu a usmrtenia proti jej vôli.
Musíme sa postaviť proti kultúre smrti, ktorá sa v Kanade začala zakoreňovať prostredníctvom Trudeauovej služby MAiD. Toto zabíjanie sa už vymklo spod kontroly – v Kanade je viac úmrtí v dôsledku MAiD (16 499 v roku 2024) ako úmrtí spôsobených strelnými zbraňami v celých Spojených štátoch v tom istom roku (15 364).
Je príliš desivé si predstaviť, kam nás toto zabíjanie jedného dňa môže doviesť! Je známe, že história sa opakuje.
Pomôžte nám zabrzdiť program MAiD tým, že vyzývame poslancov, aby schválili návrh zákona C-218. S Božou pomocou zachráňme duševne chorých pred tým, aby sa stali ďalšími obeťami nášho štátom schváleného kanadského zabíjacieho stroja.
Prevzaté so súhlasom z Campaign Life Coalition.