Untitled-26.png

Leo XIV. podporuje medzináboženskú výzvu, v ktorej sa náboženstvá označujú za „výsadou cestu“ k mieru

3
Kultúra života
  • Medzináboženský dialóg nezohľadňuje pravú podstatu katolíckej viery a učenia.
  • Skutočný mier prichádza len cez obrátenie sa k Ježišovi Kristovi.
  • Spoločné vyhlásenia s nekresťanmi oslabujú katolícku identitu a učenie.
  • Tradičná katolícka viera zdôrazňuje, že hriech je koreňom konfliktov.

Pápež Lev XIV. sa v pondelok zúčastnil na podpise medzináboženského výzvy, v rámci ktorej predseda Francúzskej biskupskej konferencie podpísal spoločnú duchovnú dohodu spolu s nekresťanskými náboženskými vodcami.

28. septembra sa pápež Lev XIV. stretol s predstaviteľmi moslimov, židov, budhistov, protestantov a pravoslávnych v Konferenčnom centre Roberta Schumana, aby sa zúčastnil slávnostného podpisu a prijal od signatárov záväzok k „Metzskej výzve“, medzináboženskému vyhláseniu, ktorým sa katolícka cirkev zaväzuje k spoločným duchovným a vzdelávacím cieľom s nekresťanskými náboženstvami.

Dokument podpísal v mene katolíckej cirkvi kardinál Jean-Marc Aveline, predseda Francúzskej biskupskej konferencie, ako aj Chems-Eddine Hafiz, rektor Veľkej mešity v Paríži; Ha’m Korsia, hlavný rabín Francúzska; Antony Boussemart, spolupredseda Francúzskej budhistickej únie; Christian Krieger, predseda Francúzskej protestantskej federácie; a biskup Dimitrios, predseda Zhromaždenia pravoslávnych biskupov Francúzska.

„Potvrdzujeme, že úsilie o mier, nenásilie a starostlivosť o druhých je hlboko zakorenené, každým svojím špecifickým spôsobom, v každej z našich náboženských tradícií,“ uvádza sa vo výzve.

Popri „nezciziteľnej dôstojnosti“ všetkých ľudí sa signatári dokumentu zaviazali presadzovať, že „náboženstvá ponúkajú výsadnú cestu k tomu ‚odzbrojenému a odzbrojujúcemu mieru‘, ku ktorému nás vyzýva Jeho Svätosť pápež Lev XIV.“

ČÍTAJTE: Arcibiskup Viganò: Leo XIV presadzuje „presný opak magistéria“

„„My, náboženskí vodcovia vo Francúzsku... potvrdzujeme našu túžbu spoločne slúžiť celej ľudskej rodine,“ začína sa vyhlásenie. „„Vedomí si našej hlbokej vzájomnej závislosti... verní našim príslušným tradíciám a s rešpektom voči sebe navzájom... sme presvedčení, že náboženstvá nesú osobitnú zodpovednosť za budovanie a udržiavanie mieru vo svete, a najmä tu v Európe.“

„Mier nemožno zredukovať na absenciu vojny. Nemôže byť trvalý bez spravodlivosti, bez úcty k ľudskej dôstojnosti, bez solidarity medzi národmi a generáciami a bez spoločnej starostlivosti o zachovanie nášho spoločného domova,“ pokračuje vyhlásenie. „Zo skúseností vieme, že dialóg, modlitba, meditácia a rôzne formy duchovnej praxe otvárajú cesty k mieru.“

Na záver medzináboženská výzva vysvetľuje cieľ, ktorý má takýto „dialóg“ dosiahnuť, a to „aby každá ľudská bytosť bola obdarená nezciziteľnou dôstojnosťou. Naše príslušné tradície nás vyzývajú, aby sme druhého prijímali nie ako hrozbu, ale ako brata či sestru v ľudstve. Ako veriaci rôznych náboženstiev vyzývame naše spoločenstvá, aby rozvíjali kultúru prijatia a bratstva.“

„„Sme odlišní vo svojich náboženských presvedčeniach, ale spája nás zodpovednosť spoločne slúžiť mieru vo svete a rešpektovať dôstojnosť každej ľudskej osoby,“ vyhlásili náboženskí vodcovia pred pápežom Levom XIV.

V dôsledku toho sa náboženskí vodcovia zaviazali k trom hlavným cieľom. Po prvé, „vytrvalo viesť náročný dialóg“; po druhé, „naďalej vychovávať naše mladšie generácie k vzájomnému poznávaniu našich tradícií“ a po tretie, „stáť pri sebe, aj v nepriazni osudu, a pracovať na presadzovaní spravodlivosti a mieru.“

Slávnosť bola otvorená prejavom pápeža Leva XIV., ktorý povedal:

Dialóg neznižuje našu identitu, ale ju vyjadruje s jednoduchosťou a pravdou tým, že ju otvára rozmanitosti druhého. Ako napísal môj predchodca pápež František: „Dialóg medzi vyznávačmi rôznych náboženstiev sa neuskutočňuje len kvôli diplomacii, ohľaduplnosti alebo tolerancii... cieľom dialógu je budovať priateľstvo, mier a harmóniu“

ČÍTAJTE: Moslimská skupina sa obáva, že „Francúzsko sa opäť stane katolíckym“

„Ak sa plodnosť náboženských tradícií prejavuje predovšetkým v ich službe mieru a bratstvu, vyjadruje sa aj v ich schopnosti chrániť, sprevádzať a slúžiť životu…“ Náboženstvá sú strážcami života, lebo potvrdzujú jeho posvätnú hodnotu,“ dodal pápež.

Podľa tradičnej katolíckej náuky nemožno dosiahnuť trvalý mier medzi národmi prostredníctvom dialógu či diplomatických dohôd, keďže hlavnou príčinou konfliktov je hriech a vzbura ľudstva proti Bohu. Skutočný mier sa chápe ako ovocie spravodlivosti a spravodlivosť sa môže plne realizovať iba vtedy, keď sa jednotlivci a spoločnosti podriadia zvrchovanosti Krista Kráľa. Katolícke učenie teda tvrdí, že trvalý mier bude výsledkom obrátenia sa národov a ľudí ku Kristovi, z ktorého vychádza všetka jednota a zhoda.