- Politika a náboženstvo by sa mali oddeliť pre duchovný pokoj veriacich.
- Maria Rizzo propaguje ideológie, ktoré sú v rozpore s katolíckym učením.
- Katolíci by mali voliť kandidátov, ktorí sú verní morálnemu učeniu Cirkvi.
- Politické praktiky v katolíckych školách ohrozujú vieru a hodnoty komunity.
Problémy s kolenami a torontský maratón sa spojili, aby mi v túto nedeľu zabránili zúčastniť sa tradičnej latinskej omše v centre mesta, a tak som šiel s rodičmi do ich farského kostola.
Ešte pred začiatkom omše mi niekto poklepal na rameno.
„Videla si Mariu Rizzo?“ zašepkala. „Je vonku.“
„Nie,“ odpovedala som, lebo som vošla hlavným vchodom a stálna správkyňa oddelenia pre LGBT v Torontskej katolíckej okresnej školskej rade číhala vzadu.
„Neviem, čo tam robí,“ zamumlala moja informátorka. „Ona tu nechodí na omšu.“
Bolo ľahké to uhádnuť. Je volebná sezóna a torontský arcibiskup, kardinál Frank Leo, udelil politickým kandidátom povolenie oslovovať veriacich pri odchode z omše až do volieb do katolíckej školskej rady budúci pondelok.
Hoci to bolo výhodné pre politikov, mňa to dostalo do rozpakov. Bola to moja povinnosť ako reportéra LifeSiteNews strčiť Rizzovej po omši mobil pod nos a požiadať ju, aby vysvetlila, prečo tak vehementne odmieta katolícke učenie? Alebo bola mojou povinnosťou ako katolíka túto myšlienku vytlačiť z hlavy a sústrediť sa na Svätú omšu? V skutočnosti nám tesne pred začiatkom liturgie pripomenuli, aby sme „upokojili svoju myseľ a zverili Bohu všetky svoje starosti… keď sa pripravujeme na duchovné prijatie Ježiša do našich sŕdc a myslí.“ Rozhodol som sa tak urobiť.
Bolo však ťažké nemyslieť na politiku, lebo podľa liturgického roka A dnešné evanjelium obsahovalo slová: „‚Odovzdajte teda cisárovi, čo patrí cisárovi, a Bohu, čo patrí Bohu‘“ (Mt 22, 21). Politický rozmer tohto textu neunikol ani celebrantovi.
„Náboženstvo a politika sú citlivé témy,“ povedal. „V zdvorilej konverzácii sa im zvyčajne vyhýbame. … Ak ich spojíte, vznikne veľmi, veľmi výbušná zmes.“
Zaujímalo ma, či to počúvala aj Maria Rizzo.
„Ježiš nám nehovorí, čo patrí Bohu,“ pokračoval kňaz. „To, čo patrí Bohu, je naša najvyššia vernosť.“
Zjavne to nevedia všetci členovia správnej rady Torontskej katolíckej okresnej školskej rady. Maria Rizzo je napríklad známa tým, že presadzuje agendu homosexuálov a transrodových osôb v torontských katolíckych školách. V roku 2019 hlasovala za doplnenie pojmov &#„rodovú identitu“ a „rodové vyjadrenie“ do Kódexu správania rady, čo je v priamom rozpore s Katechizmom katolíckej cirkvi. V roku 2020, s podporou členov správnej rady Norma Di Pasquala a Josepha Martina, prerušila a odsúdila prednes Katechizmu’s učenia o homosexualite. V roku 2021 hlasovala za vyvesenie homosexuálnej vlajky „pride“x201D; vlajku nad katolíckymi školami. Táto láska k vlajkám však nemala ďalekosiahly dosah. V roku 2023 hlasovala proti návrhu vyvesiť medzinárodnú pro-life vlajku nad katolíckymi školami a poznamenala: „„Nepáči sa mi, keď sa do našej zasadacej miestnosti alebo do našich tried vkrádajú špinavé politické hry.“
Medzitým mali dlhoroční kanadskí čitatelia LifeSiteNews dostatok dôkazov o „škaredých politických praktikách“ v Torontskej okresnej rade katolíckych škôl. Zvlášť je tu prenasledovanie verného katolíckeho člena rady Michaela Del Grandeho, a to jednak za hádku so žiakom, ktorý namietal proti premietaniu pro-life filmu Unplanned v školách, a jednak za odpor voči ich ideologickému prevzatiu moci.
A politika TDCSB nebola len špinavá, ale aj nákladná. Minulý rok ontárijská vláda podriadila školskú radu (okrem iných) pod oficiálny dohľad a zbavila členov rady, medzi ktorými bola aj Maria Rizzo, ich finančných právomocí kvôli deficitu TCDSB vo výške 65,9 milióna dolárov. (Ako trápne to musí byť, najmä ak – podobne ako Rizzo – pôsobíte ako členka správnej rady už 23 rokov.) Jednou z povinností, ktoré správcom zostali, je kontrola nad náboženskými otázkami – a vidíme, čo s tým už stihli urobiť. Dúhová vlajka LGBT víťazne vlaje nad dobytým katolíckym územím.
Kázanie, v ktorom sa rozoberala zákonná úloha Cézara (štátu), obsahovalo citácie z listu kardinála Lea o týchto nadchádzajúcich voľbách do školských rád. Katolíkom povedal: „Zoznámte sa s kandidátmi, v modlitbe si utvorte svedomie a odovzdajte informovaný hlas.“
Kardinálov list pokračuje: „Pokiaľ ide o katolíckych členov školských rád, je nevyhnutné, aby sme uplatnili svoje práva a hlasovali … za kandidátov, ktorí sú súčasťou viery, sú vzormi, čestnými vodcami, nesebeckými a oddanými viere a katolíckemu školstvu, prejavujú ducha služby, sú verní morálnemu a sociálnemu učeniu Cirkvi a zostávajú v spoločenstve s Cirkvou.“
Znova som sa zamyslel, či ma Maria Rizzo počúva. Myšlienku na rozhovor či hádku pri dverách kostola som však už vytlačil z hlavy. Kostol je doslova svätyňou a nemám rada, keď ma ľudia oslovujú hneď po omši.
Teraz viem, že nemám rada ani ľudí, ktorí sa snažia získať môj hlas hneď po omši. Rizzo, ako mi povedal iný rozhorčený farník, bola opäť pri zadných dverách. Čoskoro som zistila, že prednými dverami sa starajú dobrovoľníci. A keď som prechádzal okolo, jeden z nich sa ma pokúsil zaujať Rizzovej volebnou brožúrou. Potom zrazu... BUM! Bol som taký rozzúrený, že nasledujúci dialóg budete musieť brať s rezervou.
„Keby bola Maria Rizzo na omši, počula by, ako nám kňaz hovorí, že musíme voliť kandidátov, ktorí vyznávajú katolícku vieru,“ povedal som.
„Bola na omši,“ povedala dobrovoľníčka. „A ona skutočne háji katolícku vieru.“
„Nie, neháji,“ zavrčal som. „Propaguje LGBT ideológiu v katolíckych školách.“
„Nie, ona je za bezpečné priestory,“ povedala jej dobrovoľníčka a, ako predpokladám, ako argumentum ad auctoritatem, dodala: „Som učiteľka.“
„No, ja som šéfredaktor LifeSiteNews,“ odsekol som. „A v pondelok o nej určite napíšeme.“
Áno, náboženstvo a politika sú naozaj výbušná zmes. Je to obzvlášť výbušné, keď takzvaní „katolícki“ politici – ktorí už vyše 60 rokov znetvoria tvár kanadskej cirkvi ako vyrážka – a ich stúpenci stoja v ceste katolíkom, ktorí skutočne milujú a veria vo vieru.