Postavme sa tomu priamo, Rusi sú iní: cárizmus, stalinizmus, putinizmus, to všetko Rusko odseparovalo a dalo Západu pocit nadradenosti. Ale, tak ako my všetci, aj Rusi sa radi chvália vrcholmi svojej kultúry a histórie - Tolstoj, Boľšoj [divadlo, pozn. prekl.], Sputnik a tak ďalej, čo doviedli do dokonalosti počas otváracieho ceremoniálu Zimných olympíjskych hier.
Ale ani najdrahšie, a zrejme aj najpôsobivejšie, olympijské predstavenie všetkých dôb, však nemohlo zahladiť nepríjemnosti týkajúce sa práv gejov, ktoré hry v Soči sprevádzajú. Každý, počnúc šéfom OSN Ban Ki Moonom až po drobnú starú babičku v Berlíne hrozí prstom alebo máva plagátmi o strašných ruských homofóbnych zákonoch.
„Viac než 200 popredných medzinárodných spisovateľov, vrátane Salmana Rushdieho, Margaret Atwoodovej a Jonatahna Franzena kritizovalo zákon proti gejom. Takiež aj zákon o rúhaní ako „udúšanie“ kreativity, v otvorenom liste, ktorý vyšiel v britských novinách the Guardian,“ hovorí jedna zo správ.
A prezident Obama zaradil troch otvorene homosexuálnych atlétov, Billie Jean Kinga, Caitlin Cahowovú a Briana Boitana, do americkej olympíjskej delegácie, zatiaľ čo on sám Hry vynechal. Magazín The Atlantic to označil za „zrejme najprovokatívnejšie odmietnutie ruských obmedzení práv LGBT osôb.“
Takže čo to presne Rusko robí s homosexuálmi? Posiela ich nákladnými autami na Sibír alebo čo?
Vôbec. Podľa zhrnutia BBC:
Homosexuálne vzťahy boli dekriminalizované v roku 1993 a pohlavný styk je legálny od 16 rokov, rovnako ako pre heterosexuálov. Ale ani homosexuálne manželstvá ani registrované partnerstvá nie sú povolené. Neexistuje zákon proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie. Presne ten typ zákona, ktorý v iných krajinách umožňuje vyhodiť učiteľov z práce preto, že povedali deťom, že manželstvo je inštitúcia pre heterosexuálov.
Počas návštevy Amsterdamu v apríli [minulého roka], prezident Vladimír Putin povedal: „Chcem, aby všetci rozumeli, že v Rusku neexistujú žiadne obmedzenia práv sexuálnych minorít. Sú to ľudia, ako každý iný, a požívajú plné práva a slobody.“
Sergei Lavrov, ruský minister zahraničných vecí, to povedal takto: „Homosexualita, ako viete, bola v Sovietskom zväze trestným činom. Tento článok trestného zákona bol už dávno zrušený a homosexuáli môžu robiť, čo chcú, úplne slobodne a bez trestu.“
Ide tu len o vyhýbavé reči? Staré sovietske zahmlievanie?
No, nie. Znamená to, že gejovia, lesby, transsexuáli a iní (samozrejme okrem pedofilov) môžu žiť a milovať, ako len chcú. Podľa Lavrova však nemôžu: „agresívne presadzovať svoje hodnoty [napríklad počas gay pride manifestácií], ktoré sú odlišné od hodnôt väčšiny, a odovzdávať ich deťom.“
Toto obmedzenie bolo formalizované minulý jún dodatkom k ruskému zákonu o ochrane detí ustanovením zahŕňajúcim „propagovanie netradičných sexuálnych vzťahov medzi maloletými.“ Za toto môžu byť uvalené pokuty za poskytovanie informácií o homosexualite osobám mladším ako 18 rokov. Tieto môžu byť od 4000 rubľov (£78; $121) pri jednotlivcoch až po 1 milión rubľov pri organizáciách, hovorí the Beeb.
Keďže školáci v Európe, Severnej Amerike a Australázii sú povzbudzovaní, aby zvážili, či náhodou nie sú gejovia, zákon proti propagande je rozumnou prevenciou. Ak teda veríte, ako tri štvrtiny Rusov v minuloročnom prieskume, že homosexualita je choroba alebo duševná porucha, opäť podľa správy BBC.
Ako som povedal, Rusi sú odlišní. Hovoria, čo si možno väčšina ľudí na celom svete myslí.
Znamená to, že Rusi nenávidia gejov? Nie, nie viac než ľudia na Západe, ktorí nechcú aby ich deti boli zmätené gender hodinami v škole, alebo ktorí sú proti manželstvám homosexuálov. Môže byť pravda, že spurní mladí v postsovietskom Rusku, ktoré si ešte stále hľadá svoju cestu politicky aj kultúrne, (presne ako mladí v západnom svete, ktorý stratil svoju cestu, z kultúrneho pohľadu) napádajú gejov. To je nesprávne. Ale je ťažké určiť, kdekoľvek, koľko presne zločinov z nenávisti sa skutočne odohralo:
K dispozícii nie sú presné dáta o homofóbnych útokoch v Rusku, ale predstaviteľ organizácie Ilga-Europe Bjoern van Roozendaal tvrdí: „Existuje tu hrozivý trend násilia zasahujúceho mladých ľudí.“ Aktivisti v Rusku v poslednej dobe zaznamenali 150 nenávistných videí zverejnených online, povedal pre BBC News. Tieto typicky ukazujú páchateľov verejne ohrozujúcich a hanobiacich homosexuálov. Obete sú občas zlákané do pasce pomocou falošných zoznamovacích inzerátov na sociálnych sieťach. „Otázka tvrdých štatistických dát o homofóbnom násilí sa zdá byť zvrátená,“ tvrdí van Roozendaal. „Otázkou však je, či máme pozdržať vyžadovanie konkrétnych krokov, kým budú tieto čísla dostupné.“
Závisí to pravdaže na tom, či skupina ako je ILGA chce spravodlivosť pre jednotlivcov alebo kultúrnu revolúciu, ktorá by zahŕňala právo na sobáše ako jediný spôsob, ako kontrolovať zločiny z nenávisti.
Tak, ako teraz v mnohých západných krajinách, by to postavilo právo istých dospelých na založenie rodiny podľa vlastných predstáv nad práva detí narodiť sa, a ideálne aj vyrastať, u vlastnej mamy a otca.
Rusko, napriek všetkým svojim chybám, koná v tejto veci správne v záujme svojich detí.