Pozrite sa, ako vyzerá svetová finančná pyramída v číslach.
Pýtate sa, prečo je svetová ekonomika v takých vážnych problémoch? A ako si vlastne môže byť toľko ľudí istých, že svetový finančný systém nakoniec skolabuje? Pravdou je, že ak sa na celú vec pozrieme cez optiku tvrdých čísel, nie je až tak náročné pochopiť, prečo je svetová finančná pyramída odsúdená na zánik. Celkový dlh vo finančnom systéme Spojených štátov je v súčasnosti približne 56 biliónov dolárov, zatiaľ čo vklady na bankových účtoch predstavujú približne len 9 biliónov dolárov. To znamená, že aj keby sme vybrali všetky bankové vklady v USA do posledného centu a znásobili ich šesťkrát, ešte stále by to nestačilo na zaplatenie nahromadených dlhov.
Pritom celkový dlh sveta dosahuje približne 190 biliónov dolárov. Svetové HDP však predstavuje len niečo okolo 70 biliónov dolárov. Zaujímavá je najmä celková nominálna hodnota všetkých derivátov- tá sa pohybuje niekde medzi 600 až 1500 biliónmi dolárov. Skrátka, máme pred sebou problém gigantických rozmerov. Svetový finančný systém je nestabilný domček z karát vybudovaný na dlhu, pákovaní a neuveriteľne riskantných derivátoch. Žijeme v najväčšej finančnej bubline v histórii ľudstva a nebude trvať dlho, než celá spľasne. Až sa to stane, bude to finančná katastrofa doposiaľ nevídaných rozmerov.
Svetový finančný systém je dnes omnoho prepojenejší než kedykoľvek predtým a problémy jedinej kľúčovej banky či regiónu sa môžu rozšíriť rýchlosťou blesku. Celý európsky bankový systém je momentálne napákovaný v pomere 26:1. Pokles hodnoty aktív len o 4% by teda dokázal úplne vymazať vlastné imanie mnohých bánk. Ak by sa takýto scenár naplnil, dôležité finančné inštitúcie by v následnej panike začali padať ako domino.
Malú ochutnávku toho, ako by to vyzeralo, sme dostali v roku 2008. Je nevyhnutné, že sa to zopakuje. Ktokoľvek, kto tvrdí, že finančný systém v súčasnej podobe je udržateľný, nevie o čom hovorí. Stačí sa pozrieť na čísla.
Takto vyzerá svetová finančná pyramída (v dolároch):
9,283,000,000,000 – celkové množstvo bankových depozitov v Spojených štátoch. Federálna spoločnosť pre poistenie vkladov (FDIC) má na svojich účtoch pre poistenie vkladov 25 miliárd dolárov, ktoré by v podstate mali všetky vklady „garantovať“. Inými slovami, pomer celkových vkladov k dostupným prostriedkom fondu ochrany vkladov je viac ako 371:1.
10,012,800,000,000 – celkové množstvo hypotekárneho dlhu v Spojených štátoch. Aj keby sme vybrali každý jeden cent z každého jedného bankového účtu v USA, stále by to nestačilo na jeho pokrytie.
10,409,500,000,000 – veľkosť peňažnej zásoby M2 v Spojených štátoch. Toto je pravdepodobne najpoužívanejší spôsob merania celkového množstva peňazí v americkej ekonomike.
15,094,000,000,000 – hrubý domáci produkt USA. Meria celkovú ekonomickú aktivitu v Spojených štátoch za jeden rok.
16,749,269,587,407.53 – veľkosť federálneho dlhu USA. Za posledných desať rokov narástol o viac ako 10 biliónov dolárov.
32,000,000,000,000 – celkové známe množstvo peňazí, ktoré svetové elity poschovávali v offshore destináciách.
50,230,844,000,000 – celkový štátny dlh všetkých krajín sveta.
56,280,790,000,000 – celková výška dlhu (štátneho, firemného, spotrebiteľského, atď.) vo finančnom systéme USA.
61,000,000,000,000 – celkové aktíva 50 najväčších bánk sveta.
70,000,000,000,000 – približná veľkosť svetového HDP.
190,000,000,000,000 – približná veľkosť celkového svetového dlhu. Za poslednú dekádu sa skoro zdvojnásobil.
212,525,587,000,000 – toto je podľa americkej vlády nominálna hodnota derivátov držaných 25 najväčšími bankami v USA. Tie však majú celkové aktíva vo výške len 8,9 bilióna dolárov. Inými slovami, expozícia týchto bánk voči derivátom prevyšuje ich celkové aktíva v pomere 24:1.
600,000,000,000,000 až 1,500,000,000,000,000 – toto je odhad celkovej nominálnej hodnoty všetkých derivátov sveta. Na hornej hranici tohto rozpätia dosahuje pomer derivátov k celosvetovému HDP pomer viac ako 21:1.
Už to začínate chápať?
Celková výška dlhov bude každým dňom rásť rýchlejšie ako celkové množstvo peňazí, a to až do dňa, keď táto bublina praskne. To, čoho sme boli svedkami v roku 2008 bolo len malé zadrhnutie v systéme. Spôsobilo však najhorší ekonomický pokles od čias Veľkej Depresie a finančné autority s tým neboli schopné nič urobiť. Nabudúce to už nebude také jednoduché.
Ďalšia vlna ekonomického kolapsu sa rýchlo blíži. Ekonomická depresia už naplno vypukla v južnej Európe. Nezamestnanosť je na historických maximách a ekonomická aktivita rapídne upadá. Hlavné offshore bankové centrá na Cypre sú už teraz na pokraji kolapsu. Aby toho nebolo málo, Medzinárodný menový fond varuje, že najnovšie krachujú aj tri najväčšie slovinské banky, pričom na ich záchranu bude potrebná miliarda eur. Kocky domina začínajú padať a ani Spojené štáty voči tomu nebudú imúnne. Prvé náznaky najväčších finančných problémov, aké doteraz táto krajina zažila sa vynárajú na obzore už teraz.
Pokojne si ale môžete veriť, že Ben Bernanke, Barack Obama a Kongres presne vedia, čo robia, a že budú nakoniec schopní celú situáciu zachrániť. Mainstreamové médiá vás budú zásobovať takým množstvom pozitívnych ekonomických správ, aké si len budete želať. S radosťou vás budú informovať o tom, že index Dow Jones dosahuje stále nové historické maximá a najradšej by vás presvedčili, že zažívame silné ekonomické oživenie…
Ak ste skutočne v pokušení uveriť, že sa to všetko nejak napraví, skúste si ešte raz pozrieť tie čísla vyššie. Nie je možné, aby sa takáto finančná pyramída bola schopná udržať donekonečna. V istom bode úplne skolabuje. Ste na to pripravení?
Zdroj: The Economic Collapse
Preklad: Jozef Dzuriš