Dúhoví homo aktivisti a šíritelia rodovej ideológie obviňujú cirkev a zástancov rodiny založenej na zväzku muža a ženu z netolerantnosti, a prirovnávajú ich islamskému fundamentalizmu. To sa zintenzívnilo pred blížiacim sa referendom o rodine, a opakuje aj v niektorých komentároch k teroristickým útokom islamistov. Omnoho viac zhody a podobnosti však existuje medzi ateistickým komunizmom, islamistami a dúhovými šíriteľmi rodovej ideológie.
Sloboda a demokracia
Antická demokracia platila len pre určitú vrstvu občanov, ktorí ako samozrejmú súčasť spoločnosti vnímali aj existenciu otrokov. Populárnou realityšou antického Ríma bolo zabíjanie ľudí v arénach. Zrušenie otroctva i naša moderná demokracia, založená na rovnosti všetkých ľudí pred zákonom vyrástla z kresťanského princípu rovnosti všetkých ľudí pred Bohom. Po skúsenostiach s Francúzskou revolúciou koncom 19. storočia viacerí katolíci demokracii nedôverovali. Už v r. 1937 však Pius XI. jednoznačne odsúdil komunistický aj nacistický totalitný režim a ideológiu, a minimálne po 2. svetovej vojne všetci pápeži stoja jasne na strane demokracie.
Islamisti a komunisti sa vyznačujú tým, že pokiaľ sú menšinou v demokratickom štáte, tak sa na demokratické práva a slobodu odvolávajú, a keď sa dostanú k moci, tak ju zlikvidujú. Demokratickú rovnosť vyjadriť svoj názor a konať podľa neho už dnes (zatiaľ relatívne „soft“ formou) upierajú kresťanom a zástancom „tradičnej“ rodiny dúhoví gender aktívisti a s nimi spolupracujúce socialistické a liberálne vlády. Prípadov, keď takto nerešpektujú ani slobodu výhrady svedomia, ktorá patrí aj podľa dokumentov OSN k základným ľudskám právam, je dosť a pribúdajú ďalšie. Vrátane Stratégie ľudských práv pripravovanej socialistickou vládou R. Fica.
Tolerancia k inakosti
Prvým, kto sa v našich novodobých dejinách zastal pred vlastným vládcom ľudí inej kultúry, rasy a náboženstva bol katolícky páter Bartolomé de Las Casas, ktorý povedal verejne španielskemu kráľovi Karolovi V. : „Do neba volajú ukrutnosti, ktoré sa páchajú na mierumilovných obyvateľoch Novej Indie. Títo Indiáni sú od prírody slobodným národom a nik nemá právo brať im slobodu pod zlomyseľnou zámienkou, že sú svojou prirodzenosťou otrokmi. Do týchto zločinov ženie nenásytná dychtivosť po zlate.” Až o vyše 250 rokov prišla Francúzska revolúcia, ktorú vďaka ľavicovej propagande mnohí oslavujú za heslo „Sloboda Rovnosť Bratstvo“. Vynašla gilotínu. Počas nej sa do politiky dostalo slovo teror, označujúce spôsob akým vládla a o život pripravila desiatky tisíc ľudí, vrátane žien, ktoré mali smolu, že boli manželkami šľachtica či iného „nepriateľa revolúcie“.
Prými obeťami komunistov aj islamistov sú vždy a všade kresťania. Na tých najviac útočia aj dúhoví gender a homo aktivisti so svojimi partnermi. Hlásajú multi-kulti toleranciu k islamu a všetkým náboženstvám okrem katolíckeho. Tolerujú ľubovoľné sexuálne praktíky a vzťahy (viac napr. tu: http://ludvik.blog.pravda.sk/2015/01/12/lgbt-pritvrdila-chceme-polygamiu-a-incest/ ) ale nie ľudí, čo bránia rodinu a mnželstvo ako zväzok muža a ženy, ktorý tvorí najlepšie prostredie pre výchovu detí.
Ideológia verzus náboženstvo
Opakujúc tradičnú poučku ateistov tvrdí T. Búran na blog.sme, že „či je to islám, kresťanstvo, alebo hocijaké iné náboženstvo, ľudia sa pod ich velením môžu stať vraždiacimi strojmi, ktorí vykazujú správanie hodné psychopata.“ To však v ešte väčšej miere platí pre totalitné ideológie, vyznávajúce morálny relativizmus. Takou bol ateistický komunizmus, a protikresťanský nacionálny socializmus, ktoré za niekoľko desaťročí „pokrokového“ 20. storočia sfanatizovali a vyvraždili viac ľudí ako všetky náboženské vojny a prenasledovania za predchádzajúcich tisíc rokov.
Britský The Guardian uverejnil štúdiu, dokazujúcu, že islamský štát nie je prejavom stredovekej náboženskej neznášanlivosti, ale džihádisti sú vyformovaní modernou západnou politickou históriou a kultúrou vrátane Francúzskej revolúcie. (svetvpreklade.sk, 10.9.2014. Viac tu: http://www.postoy.sk/content/alah-totalitny-stat-proti-krestanstvu-demokracii ) 28. 12. 2014 egyptský prezident Abdel F. Al-Sisi kritizoval ideológiu, ktorá sa v islame stala posvätná a spôsobuje „úzkosť, zabíjanie a deštrukciu celého sveta.“ ( http://www.postoy.sk/content/egyptsky-prezident-sisi-moslimskym-ucencom-imamom-nas-svet-vedieme-do-zahuby ) Pred 25 rokmi sme hovorili, že komunizmus = víťazstvo ideológie nad zdravým rozumom. Tým je aj rodová gender-ideológia, presadzujúca morálny relativizmus a popierajúca biologické a psychologické danosti mužov a žien, ktorým nadraďuje pocity a želania ktoréhokoľvek jednotlivca.
Značkovanie nepriateľa
Na presadenie svojich cieľov používajú aj podobné metódy ako komunisti. Ich propaganda označila každého, kto mal iný svetonázor, a zvlášť kritika ich štýlu vlády, konkrétnych chýb či ideológie za nepriateľa socializmu, štátu a pracujúcich. To bolo v tvrdších časoch dôvodom aj na mnohoročné väzenei či popravu, v mäkších „iba“ na diskrimináciu pri štúdiu a zamestnaní. Homopropaganda označuje za netolerantného homofóba každého kto kritizuje ich morálku a spôsoby, alebo podporí prirodzenú normálnu „tradičnú“ rodinu. Nikto z Aliancie za rodinu, žiaden normálny kresťan, a žiaden cirkevný predstaviteľ nepoužíva na paušálne označenie homosexuálov tak urážlivé, primitívne a nepravdivé výroky akými útočia na cirkev a zástancov normálnej rodiny viacerí liberálni homo aktivisti vrátanie niektorých novinárov. Keď europoslankyňa za Smer-SD M. Flašíková-Beňová označila biskupov ako „starých černokňažníkov … chrapúňov starých“ urazila aj väčšinu slovenských seniorov. Podobne sa vyjadruje aj šéfka odboru štátnej Stratégie ľudských práv“ vlády Smeru O. Pietruchová, a www stránka jetotak pripravovaná v spolupráci s Inštitútom ľudských práv ktorý riadi P. Weisenbacher. Keby sa nejaký pán farár v Hornej-Dolnej vyjadril o homosexuáloch tak ako oni o cirkvi a kresťanoch, riešili by to svetové médiá aj Brusel.
Zneužívanie štátu
Komunisti zneužívali štát aj na presadzovanie ich ateistickej ideológie, ktorú demagogicky a namyslene nazvali „vedecký svetonázor“. Povinne sa učila na všetkých školách, a jedine túto bolo možné prezentovať v médiách i kultúre. Všetky ostatné názory či filozofie sa podávali iba interpretované a prekrútené marxistickými ideológmi a propagandistami. Kritická diskusia o nich bola zakázaná. To isté robí islam a zvlášť islamisti. To isté dnes v (zatiaľ?) jemnejšej forme robí v diskusii o cirkvi a homoagende väčšina liberálnych a ľavicových vlád. Pri príprave štátnej Stratégie ľudských práv Ficovej socialistckej vlády v r. 2014 jediným pokrokom oproti komunizmu bolo, že ľudia iného názoru sa mohli k téme slobodne vyjadriť. Príprava, vyhodnotenie a záverečná forma dokumentu však bola výlučne v rukách presadzovateľov gender-ideológie a záujmov homo-lobby. Vo viacerých štátoch od USA až po EÚ už dnes funguje povinné vyučovanie tejto ideológie na školách a trestanie rodičov, ktorí sa tomu bránia. Aj keď je to porušenie ľudskoprávnych dokumentov OSN o rodine, výchove detí a slobode svedomia. Tak ako za komunizmu získali členovia KS pri štúdiu body navyše, v USA už protežujú napr. dievčatá, ktoré sa prihlásia do klubu lesieb. Komunisti vyhadzovali zo zamestnania kresťanov aj iných za prejavenie iného názoru aj keď boli kvalitnými odborníkmi. a to isté sa dnes vo viacerých „demokratických“ štátoch robí v štátnych službách i súkromnom rezorte proti tým, čo verejne podporia normálnu rodinu. (viac napr. tu: http://www.postoy.sk/content/duhovi-socialisti-zamlciavane-dokumenty-ludskych-prav )
Znemožnenie férovej diskusie
Sloboda a otvorenosť diskusie na stredovekých katolíckych univerzitách bola neporovnateľne väčšia než nedávno v školstve riadenom ateistickým komunizmom a podnes na moslimských školách. Komunistická cenzúra a informačný monopol znemožnil slobodnú diskusiu v médiách. Dnes máme slobodu tlače a informácií, ale v diskusii o cirkevných otázkach, dúhovej agende a rodovej ideológií všetky liberálne, ľavicové a bulvárne médiá silno protežujú dúhových aktivistov a liberálne názory. Nielen v redakčných článkoch, ale aj ako správcovia blogových diskusií okliešťujú možnosti vyjadriť kresťanský názor a argumenty na podporu normálnej rodiny. Takýmto manipulovaním verejnej diskusie a mienky získavajú prevahu. Aj toto ukazuje, akou veľkou chybou a zlyhaním kresťanov, cirkvi i kresťanských politikov po novembri 1989 bolo, že nevytvorili žiadne nadstranícke a nadkonfesijné kresťansko-konzervatívne noviny, či iné ako tak vplyvné médium. Varovný príklad uvádza aj R. Bránik, ktorý seba označil za neveriaceho: http://branik.blog.sme.sk/c/372690/budicek-pre-veriacich-cirkvi-petra-weisenbachera.html?ref=tit
Právo a kasta nedotknuteľných
Biblia už tisíc rokov pred Kristom učila, že základné princípy formulované v Desatore platia vždy a pre každého. Podľa nej i učenia Cirkvi, a zvlášť všetkých pápežov posledného storočia, základnou úlohou práva, štátu a vlády je vysluhovanie spravodlivosti. Jedným z najväčších úspechov kresťanského západu je oddelenie duchovnej/cirkevnej a štátnej moci. To všetko popiera Korán a právo šaria, a proti tomu konal nacizmus aj komunizmus. Zatiaľ čo na postkomunistickom Slovensku sme podnes nevyliečili takto deformovanú justíciu a štátnu správu, v USA a viacerých krajinách EÚ už súdy a štátne orgány robia z homosexuálov a spol. novú kastu nedotknuteľných s osobitými výhodami, a pretláčajú gender ideológiu ako nové štátne náboženstvo. Chcú demokraticky hlasovať aj o takých veciach ako právo na život od počatia po prirodzenú smrť, ale snahu referendom brániť tisícročiami osvedčenú formu prirodzenej rodiny označujú vo fanatickej antikampani ako zneužívanie demokracie. Čl. 4 komunistickej ústavy zaručoval pri formálnej demokracii „vedúcu úlohu KSČ.“ Vieme ako to dopadlo. Dnes viaceré krajiny nadraďujú „práva“ homosexuálov nad práva detí a prirodzených rodičov. Už vidíme kam to smeruje.
Klamstvo a manipulácia
G. Orwell v románe „1984“ výstižne opísal ako „Veľký brat“ a jeho „ministerstvo pravdy“ manipuluje spoločnosť aj pomocou zmeny významu slov. Takouto manipuláciou je aj úradné nahradenie slov „otec a matka“ výrazmi „rodič č.1 a rodič č.2“, (Kamarát na to reagoval s tým, že on nechce byť diskriminovaný ako rodič č.2.) a snaha vo všetkom „zrovnoprávniť“ homosexuálne partnerstvo s normálnou rodinou. Nacistický šéf propagandy Goebbels vošiel do dejín aj výrokom, že tisíckrát opakovaná lož sa stáva pravdou. Takými klamstvami, ktoré zamieňajú príčinu a následok sú aj obvinenia, že súčasnú kultúrnu vojnu začali „homofóbi“, a že referendum o rodine je proti homosexuálom a ich právam. Homosexuáli majú u nás rovnaké občianske práva ako každý iný, a žiaden normálny kresťan ani Cirkev im ich nechce upierať. Nič im z nich neberie ani referndum o rodine, ktoré je iba obranou proti vyššie opísanému sociálnemu inžinierstvu a jeho praktikám.
P.M. 14.1.2015