OSN vymyslela ďalšie ľudské právo, ktoré spôsobuje ženám dočasnú neplodnosť
Organizácia Spojených národov označila prístup k antikoncepcii za všeobecné ľudské právo, ktoré by mohlo výrazne zlepšiť životy žien a detí v chudobných krajinách. Tehotenstvo chudobných žien však nie je chorobou, chorobou je naopak neplodnosť.
Plánovanie rodiny je ľudským právom, konštatoval dnes prvýkrát Populačný fond OSN (UNFPA) vo svojej výročnej správe. UNFPA je kontroverznou organizáciou, ktorá sa stala neslávne známou kolaboráciou na nútených potratov v Číne. Celé desaťročia poskytovala technickú podporu čínskej vláde na politike jedného dieťaťa, čo potvrdili viaceré nezávislé medzinárodné vyšetrovania. V Peru asistovala na nútených sterilizáciach v deväťdesiatych rokoch, čo odsúdil v roku 2001 peruánsky kongres. Obvinenia voči UNFPA poukazujú na podporu násilných praktík aj v Mexiku, Vietname, Indii. Všetky tieto praktiky boli realizované v rámci šírenia „reprodukčných práv“, ktoré majú viesť k nereprodukcii.
Aj pre tieto kontroverznosti napokon UNFPA neotvorila v Bratislave svoju regionálnu pobočku pre Východnú a strednú Európu a Strednú Áziu, o ktorú mala záujem. Prvá Ficova vláda uviedla ako dôvod nedostatok rozpočtových prostriedkov, hoci pôvodne odporúčala pobočku zriadiť pre benefit prestíže a tvorby pracovných miest.
Dnes zverejnená správa nie je záväzná a nemá žiaden právny dopad na národné zákony. Prax je však taká, že sa vynaloží všetko možné úsilie na zavádzanie týchto myšlienok do legislatívy. UNFPA vyhlásila, že právne, kultúrne a finančné bariéry k prístupu ku antikoncepcii a ďalším opatreniam na plánovanie rodiny obmedzujú práva žien. T.z. že nesúhlas proti antikoncepcii sa bude označovať ako postoj proti ľudským právam. Všetky novovymyslené ľudské práva, ako právo ženy na potrat, práva homosexuálov, alebo teraz deklarované právo na antikoncepciu sledujú hlavne jeden cieľ a tým je znižovanie ľudskej populácie.
Ide aj o dobrý biznis
Je to vynikajúci biznis pre farmaceutický priemysel. OSN v rámci tzv. Global Compact úzko spolupracuje s nadnárodnými korporáciami, ktorých záujmy následne aj presadzuje. Žena, ktorá nabehne na antikoncepciu, je potom na nej nastavená roky, niekedy celý život a to už je finančne veľmi zaujímavé.
Preto sa nemožno čudovať, že OSN tiež uviedla, že zvýšenie financovania plánovania rodiny o ďalších 4,1 miliardy dolárov by ročne ušetrilo 11,3 miliardy dolárov nákladov na zdravotnú starostlivosť o matky a novorodencov v chudobných krajinách. Ak žena nie je tehotná a teda ani nerodí, naozaj sa netreba ani o ňu či dieťa starať. Preto by mal podľa OSN štát uhrádzať za ženy v krajinách, kde si antikoncepciu zatiaľ nemôžu dovoliť, tieto platby za antikoncepčné tabletky a zvyšovať tak zisk firiem, ktoré ich produkujú.
Chudobným ženám sa odporúča najmä podkožná niekoľko rokov pôsobiaca antikoncepcia, ktorá vylučuje syntetický estrogén a progestin. V roku 2005 bola takto kombinovaná hormonálna antikoncepcia vyhlásená Svetovou zdravotníckou organizáciou za vysokokarcinogénnu pre ľudí. Keby sa vzali do úvahy výskumy, proti antikoncepcii by sa mal začať boj väčší ako proti fajčeniu a nie ju schvaľovať ako ľudské právo.
Ženy v chudobných krajinách chcú mať veľa detí, lebo štát im nezabezpečí dôchodok ani dostatočnú zdravotnú starostlivosť, aby žiadne ich dieťa nezomrelo. Realita v mnohých rozvojových krajinách je taká, že zdravotné centrá nemajú obväzy, no sú dobre zásobené antikoncepciou.
Dôsledok antikoncepčnej politiky je nakoniec taký, že vymiera západná civilizácia, nie národy žijúce v chudobných krajinách, pretože týmto národom, je antikoncepčná disciplína (pravidelné užívanie antikoncepcie) cudzia, rovnako ako im je povedzme cudzie používanie kondomu, ktorý je v niektorých častiach Afriky, ako prostriedok prevencie proti HIV, neúčinne rozdávaný zadarmo. Prof. Edward C. Green, riaditeľ Výskumného projektu prevencie AIDS v Harvardskom centre pre populáciu a rozvojové štúdie, potvrdil, že „podľa našich najlepších štúdií, vrátane Prieskumu demografického zdravia, financovaného vládou USA, je spojitosť medzi väčšou dostupnosťou a používaním kondómov a vyššou (nie nižšou) mierou nákazy HIV.“