“Už aj tým najskeptickejším sa začínajú otvárať oči”, začína svoju úvahu taliansky katolícky historik Roberto de Mattei a pokračuje: “Existuje organizovaný plán na destabilizáciu Európy prostredníctvom migračnej invázie. Tento projekt jestvuje už dávno…”
Historik pripomína slová spisovateľa Umberta Eca a kardinála Carla M. Martiniho:
Eco: “V dnešnej dobe v Európe už nečelíme fenoménu imigrácie. Čelíme migračnému fenoménu a ako všetky veľké migrácie aj táto vyústi do etnickej reorganizácie v cieľových destináciách, nastane neúprosná zmena zvykov, neúnosná hybridizácia, ktorá štatisticky zmutuje farbu pokožky, vlasov, očí a populácií.” Kardinál Martini zasa tvrdil, že je nevyhnutné uskutočniť “prorocké rozhodnutie”, aby sme uvideli, že “migračný proces smerom z čoraz chudobnejšieho Juhu na čoraz bohatší Sever je obrovskou etickou a občianskou príležitosťou pre zmenu a zvrat z úpadku a konzumizmu, ktorý práve prebieha v západnej Európe.”
De Mattei však k tejto “stvoriteľskej deštrukcii” podľa jeho slov už dávnejšie upozornil, že nie sú to imigranti, ktorí sa budú musieť integrovať do európskej civilizácie, ale naopak, Európa sa bude musieť dez-integrovať a regenerovať v dôsledku vplyvu etník, ktoré ju okupujú… “Je to len sen o tvoriacom neporiadku, o podobnej pohrome, ktorá dala nový život Západu v dobe barbarských invázií, aby sa časom vybudovala multikultúrna spoločnosť budúcnosti”.
Podľa neho “plán bol a naďalej ostáva zničiť národné štáty a ich kresťanské korene, a to nie pre vytvorenie akéhosi Superštátu ale pre vytvorenie “neštátu”, hrozivého prázdna, v ktorom všetko, čo sa zdalo byť naoko pravdou, dobrom a spravodlivosťou, sa prepadne do priepasti chaosu. Postmodernosť nie je projektom “konštrukcie”, ako keď sa zrodila pseudo-občianska spoločnosť z humanizmu a osvietenstva a následne bola udusená totalizmami 20. storočia, ale je to nová, úplne iná utópia. Jedná sa o “deštrukciu” a prechod na “kmene” – tzv. tribalizáciu Európy. Na konci tohto “revolučného procesu”, ktorý už viacero storočí útočí na našu spoločnosť, je nihilizmus. Tzv. “vyzbrojené nič”, ako sa raz vyjadril mons. Jean-Joseph Gaume (1802-1879).”
Ďalej pokračuje: “Roky prešli a utópia chaosu sa pretransformovala do nočnej mory, ktorú žijeme. Projekt rozpadu Európy, ktorý popisujú autori Alberto Carosa a Guido Vignelli v dokumentárnej štúdii zvanej Tichá invázia. Imigracionizmus: zdroj alebo komplot je už epochálnym fenoménom. Keď sa niekto ozval proti tomuto projektu, bol označený za “proroka skazy”. Dnes nám už hovoria, že sa jedná o nezastaviteľný proces, ktorý je len potrebné riadiť, ale nemožno ho zastaviť.
To isté sa hovorilo v 70. a 80. rokoch o komunizme, až kým nepadol Berlínsky múr a kým sa neukázalo, že nič v dejinách nie je nezvrátiteľné. Vlastne nič okrem slepoty užitočných idiotov. Medzi nich určite možno zaradiť starostov New Yorku, Paríža a Londýna – Billa de Blasio, Anne Hildagovú a Sadiqa Khana, ktorí 20. septembra tohto roku pri príležitosti všeobecného zhromaždenia OSN vydali vyhlásenie pre noviny The New York Times pod názvom: “Naši imigranti, naša sila” (Our immigrants, our strength). Vo vyhlásení apelujú na kompetentných, aby prijali “rozhodné opatrenia pre garantovanie pomoci a bezpečného útočiska pre utečencov z konfliktných zón a pre migrantov, ktorí utekajú pred chudobou.”
Stovky tisíc imigrantov, ktorí prichádzajú na pobrežia Európy, však neutekajú pred konfliktmi, ani pred chudobou. Sú to mladíci vo výbornom zdravotnom stave, dobre stavaní, bez akýchkoľvek známok podvýživy či nebodaj zranení, ako bývajú tí, ktorí pochádzajú z vojnových či hladových zón.
Koordinátor pre anti-terorizmus Európskej únie Gilles de Kerckhove 26. septembra pre európsky parlament povedal, že medzi týmito imigrantmi sa nachádza obrovské množstvo infiltrovaných bojovníkov ISIS.
No keby aj tých teroristov bola len menšina, všetci, ktorí prichádzajú do Európy, sú nositeľmi inej kultúry, úplne protichodnej voči našej kresťanskej a západnej.
Imigranti sa nechcú v Európe integrovať ale dominovať jej. Ak nie zbraňami, tak prostredníctvom lona svojich a našich žien. Tam, kde sa usadia títo mladí islamskí chlapci, ostávajú európske ženy tehotné, vytvárajú sa nové, zmiešané rodiny, ktoré sú podriadené Koránu, a tieto nové rodiny neskôr žiadajú štát, aby im postavil mešity a zabezpečil sociálne dávky. Toto všetko sa deje za podpory starostov, prefektúr ale žiaľ aj katolíckych farností.
Reakcia ľudí je nevyhnutná a v krajinách s vysokou mierou imigrácie, ako je Francúzsko a Nemecko, to už vrie. “Sme na prahu občianskej vojny”, povedal Patrick Calvar, riaditeľ DGSI (Generálne riaditeľstvo pre vnútornú bezpečnosť Francúzska) pred parlamentnou komisiou, a písal o tom denník Le Figaro ešte 22: júna 2016. Nemecká vláda zasa vypracovala “plán občianskej obrany”, ktorý má 69 strán a ktorý vyzýva občanov, aby si urobili zásoby jedla a tekutín a “pripravili sa vhodným spôsobom na udalosť, ktorá by mohla ohroziť našu existenciu” (správu o tom priniesla agentúra Reuters 21. augusta 2016) a písali sme o tom aj TU.
Kto je zodpovedný za túto situáciu? Zodpovedných musíme hľadať na viacerých úrovniach. Prirodzene tu máme riadiacu postkomunistickú triedu, ktorá vzala do ruky opraty európskej politiky; potom sú tu intelektuáli, ktorí vypracovali deformované teórie na poli fyziky, biológie, sociológie, politiky; potom sú tu lobby, slobodomurári, finančné mocnosti, ktorí raz konajú v úzadí, raz za svetla. Známa je aj rola finančníka Georga Sorosa a jeho medzinárodnej nadácie Open Society. (pokračovanie pod obrázkom)
Po tom, čo hackeri vytiahli viac než 2.500 emailov z jeho privátnej komunikácie, vyplynulo, že Soros poskytuje finančné injekcie na podvratné aktivity vo všetkých oblastiach života ľudí. Či už je to agenda LGBT, vraždenie nenarodených detí, alebo hnutia, ktoré propagujú imigráciu. Na základe týchto dokumentov novinárka Elizabeth Yoreová vo viacerých článkoch tiež dokazuje podporu Sorosa priamo či nepriamo pápežovi Františkovi a niektorým jeho úzkym spolupracovníkom, ako napríklad kardinál Oscar Andres Rodríguez Maradiaga a monsignor Marcelo Sanchez Sorondo.
Medzi Sorosom a pápežom Františkom sa objavuje objektívna strategická konvergencia. Politika prijatia predstavovaná ako “náboženstvo mostov” naproti “náboženstvu bariér” sa stala akýmsi leit-motívom pontifikátu Františka, až sa niektorí začali pýtať, či jeho voľba nebola vhodná práve kvôli cieľu ponúknuť tvorcom migračnej invázie “morálne pozadie”, o ktoré by sa mohli oprieť. Istotou však ostáva, že dnešný zmätok v Cirkvi a v spoločnosti kráčajú ruka v ruke. Politický chaos pripravuje občiansku vojnu, náboženský chaos otvára cestu schizmám, ktoré sú zasa akousi občianskou náboženskou vojnou.
Duch Svätý, ktorého nie vždy kardináli na konkláve počúvajú, však neprestáva konať a aj dnes živí sensus fidei u tých, ktorí sa stavajú proti deštrukčným projektom v Cirkvi a spoločnosti. Božia Prozreteľnosť ich neopustí.”, uzatvára svoj článok Roberto de Mattei.
