BRATISLAVA - Nevedeckosť, manipulatívnosť, neznalosť, pamflet. Aj tieto slová adresuje odborná verejnosť k textu výzvy, pod ktorú sa minulý rok podpísala vyše stovka lekárov či psychiatrov.
Ide o dokument Výzva k vplyvu rodovej ideológie na duševné zdravie detí, ktorý hovoril o tom, že citlivorodová výchova je rizikovým experimentom.
Na výzvu sa bližšie pozreli sociálni vedci, ktorí sa otázkami rodovej rovnosti zaoberajú vo svojej praxi. Podľa nich sa ukazuje, že materiál, s ktorým vlani pred verejnosť predstúpili niektorí predstavitelia psychiatrov, napríklad bývalý minister zdravotníctva za KDH Alojz Rakús, nemá pevné základy.
Výzva, tvrdia odborníci, dehonestuje všeobecne uznanú hodnotu rodovej rovnosti.
Ba čo viac, manipuluje.
Narábanie so strachom
Zuzana Kiczková z Centra rodových štúdií vidí v texte zavádzanie verejnosti. Podľa svojich slov nepozná na Slovensku človeka, ktorý sa zaoberá rodovými štúdiami a k podobne interpretovanej ideológii by sa prihlásil.
"Toto je exemplárny príklad istého mechanizmu manipulácie," poznamenala.
Text vytvoril nový pojem - rodová ideológia. Ten však doposiaľ nebol súčasťou pojmoslovia, ktorým operuje odborná prax. To, čo je preň charakteristické, je narábanie so strachom.
"Je to doslova balík ohrozenia," interpretuje text Kiczková.
A koho pojem ohrozuje? Deti.
"Spoločenské vedomie má svoje určité mechanizmy. Ak nám niekto začne zavádzať svojvoľné, účelové, akoby odborné pojmy, tak sa na nich dajú stavať ďalšie politické argumentácie," upozorňuje riaditeľ Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV Gabriel Bianchi.
Usvedčuje ich zdrojovanie
Na text, ktorý vzišiel z konzervatívnych kruhov, sa bližšie pozrela aj vedúca katedry filozofie Filozofickej fakulty UK Mariana Szapuová. Skúmala najmä odbornú literatúru, na ktorej autori textu o rodovocitlivej výchove vystavali svoju argumentáciu.
A tam sa ukázal problém.
Výzva spomína napríklad to, že rodová ideológia má v školách "rozrývať či rozkývavať rodovú identitu, a to možno od čo najnižšieho veku". Pôvodná literatúra však hovorí o rozkrývaní a spochybňovaní rodovej stereotypizácie a jej negatívnych dôsledkov.
"Rozkrývanie rodovej identity a rodovej stereotypizácie sú nezameniteľné veci," podotkla Szapuová.
Iný citát z textu hovorí o tom, že dieťa sa má podľa ideológie oboznamovať s rôznymi formami sexuálnych prejavov, aby si mohlo slobodne vybrať svoju rodovú identitu. Odkazuje na text v odbornej literatúre na stranách, kde sa však nič podobné neuvádza.
Autori výzvy citujú aj z práce americkej vývinovej psychologičky. Podľa Szapuovej ale pasáže, na ktoré sa odvolávajú, v knihe nie sú. "Skôr tam nájdeme pasáže, ktoré podporujú úplne opačný názor."
Kedy chvália chlapca a kedy dievča?
Odborník v problematike sociálnej psychológie sexuality Ivan Lukšík hovorí, že debata o rodovocitlivej výchove v školách sa objavuje aj preto, že učitelia a učiteľky nie vždy na rodovú rovnosť akcentujú v praxi.
"Funguje skryté kurikulum, teda niečo, čo si učiteľky, ktoré neprešli rodovými štúdiami počas svojho vzdelávania, nesú zo svojich rodín, zo svojej pôvodnej výchovy, a potom sa nevedome správajú k deťom istým spôsobom," približuje.
V školách napríklad vídať, že pokiaľ dievča dosiahne úspech je menej chválené, ako keď úspech dosiahne chlapec. Na druhej strane vídať, že u dievčat je výraznejšie chválená poslušnosť.
Tým sa podľa Lukšíka tvorí tlak na jeden či druhý rod a ten potom formuje i deti.
Nikto sexuálnu výchovu nepretláča
Darina Sedláková, riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie na Slovensku, hovorí, že si nevie vysvetliť, prečo výzvu podpísali desiatky lekárov či psychológov.
"Chcem sa domnievať, že nemali dostatočný čas, aby si ju prečítali a preštudovali, alebo potom neviem, kde sa stala chyba," podotkla.
Sedláková pripomína, že sa dodnes na Slovensku nepodarilo prijať Národný program pre sexuálne a reprodukčné zdravie. Je to totiž aj otázka zdravia v najintímnejších sférach, ktorá sa podieľa na kvalite života. Systematická výchova absentuje aj na školách.
"Neviem, odkiaľ sa vzala myšlienka, že sa tu tlačí predmet sexuálna výchova na školách. To nikto nikdy z kruhov, s ktorými spolupracujem, nepretláčal. Tu sa pretláča predmet výchova ku zdraviu," ozrejmila.
Deti totiž nie vždy majú o zdraví a spoločenskom rozmere človeka vedomosti, a to obsahuje aj výchovu napríklad k rodičovstvu. Nové prieskumy ukazujú, že skúsenosti so sexom majú už 15-roční tínedžeri, je ich okolo 30 percent. Z ich radov pritom prichádzajú spätné otázky: O čom to je, prečo sa to deje?
"No nie je nič horšie ako pokus-omyl, informácia z ulice," poznamenala Sedláková.
Naučiť sa "byť rodom"?
Psychiater Rakús vlani naznačoval, že rodová výchova mätie deti a môže viesť k rodovej rozháranosti, kedy dieťa nevie, do akej miery je dievčaťom či chlapcom.
"Človek si to uvedomí až vtedy, ak sa stretne s poruchami, ktoré sú klasifikované ako duševné, a to je napríklad transsexualita," tvrdil.
Popredná slovenská sexuologička Danica Caisová však odkázala, že pocit príslušnosti k pohlaviu je vrodený a nedá sa naučiť a ani odučiť. Sexualita človeka má totiž hlboké korene v samotnej podstate existencie homo sapiens a nie je možné väčšinovú sexualitu meniť ideologickými mechanizmami.
"To by teda ľudstvo dopadlo, keby sa každou zmenou režimu, kultúry či politického systému menili aj základné, evolučno-reprodukčné princípy."