Nemecký profesor teológie napísal, že zvažuje rozhodnutie spáchať samovraždu. Dôvodom je vek a strach z choroby. V komentári v treťom zväzku jeho pamätí 85-ročný Kung uviedol, že samovraždu ho prinútili zvažovať Parkinson a makulárna degenerácia, začínajúca strata zraku.
"Nechcem pokračovať v živote vo vlastnom tieni," napísal Kung. Tento kňaz je známy svojou autoritou v učení katolíckej teológie, ktorá kvôli jeho heterodoxným názorom odporuje Vatikánu. Komentáte boli zverejnené ako časť recenzie knihy, ktorú v utorok vydal jeho nemecký vydavateľ Piperom Verlagom.
"Nechcem byť umiestnený v sanatóriu...Ak sa mám rozhodnúť sám, prosím, rešpektujte moje želanie," povedal. Zaznačil tak, že zvažuje ukončiť svoj život s pomocou švajčierskeho zariadnia "dôstojnej" eutanázie. "Nie som unavený zo života, som unavený zo žitia."
"Žiadna osoba nie je zaviazaná k tomu, aby neznesiteľne trpela, lebo jej utrpenie zoslal Boh," napísal. "Ľudia sa môžu rozhodnúť sami za seba. Žiadny kňaz, doktor ani sudca im v tom nemožu zabrániť."
Noviny Der Spiegel uviedli Kungovo vyhlásenie, že zinscenovanie vlastnej smrti by malo byť posledným protestom proti oficiálnej Cirkvi.
Anthony Ozimic, správca komunikácie pre Spoločnosť na ochranu nenarodených detí sa pre LifeSite News.com vyjadril, že pro-life komunita po celom svete si potrebuje ujasniť jednu vec. Kungov život je rovnako vzácny ako všetky ľudské životy, narodených aj nenarodených, a nemá žiadne právo vziať si ho.
"Stále nie je neskoro, aby Kung uvidel svetlo Evanielia života. Tým môže byť svedectvo kajajúcich sa bývalých potratárov, ktorí budú svedčiť."
Ozimic, ktorý napísal postgraduálnu akademickú prácu o vplyve západného spločenského morálneho života na legislatívu potratov, dodáva: "Je jednou z tragédií modernej cirkevnej histórie, že sa Hans Kung nestal veľkým obrancom života ako jeho spolupracovník a peritus (teologický poradca) z druhého Vatikánskeho koncilu, Joseph Rattzinger."
Ozimic ďalej uvádza, že koncom roku 1960 Kung na rozdiel od Josepha Ratzingera odmietol prijať myšlienku, že západná kultúrna revolúcia bola anarchickou vzburou proti princípom, ktoré ochraňovali civilizáciu.
"Dobrovoľná sebadeštrukcia je tiež formou vzbury proti týmto princípom," vyjadril sa Ozimic.
Kung sa stal hviezdou na svetovej ľavicovej konferenčnej scéne. Spolu so svetskými médiami vytrvalo a nahlas odmietal pravdy katolíckych doktrín, súhlasil s potratmi, antikoncepciou, homosexualitou, odmietal pápežskú neomylnosť a odsudzoval nevysväcovanie žien do kňažskej služby.
V roku 2007 počas diskusie proti legislatíve potratov v Mexiku sa Kung na konferencii Globálnej etickej nadácie vyjadril: "Úplný cirkevný zákaz potratov je nemilosrdný extrémizmus, ktorý môže byť hocičím, len nie kresťanským."
Od chvíle, keď Kungovo povolenie učiť ako katolícky teologický profesor na Tübingenskej univerzite zrušil jeho bývalý kolega kardinál Ratzinger, začali ho jeho priaznivci z liberálnej časti cirkvi vykresľovať ako bojovníka za slobodu a obeť vatikánskeho nepriateľstva.
Noviny Der Spiegel ho nazývajú silným, neskrotným rebelom, ktorý neúnavne pracuje proti Rímskej kúrii a pápežom. Jeho úlohou je prebudovať cirkev. Tá sa podľa jeho názoru v posledných desaťročiach stala "náboženstvom diktatúry" a vytvorila "absolutizmus podobný rímskemu systému".
Kung tento svoj imidž zúročil. V nedávno publikovanom bestselleri Môj boj za slobodu vykreslil svoj konflikt s Vatikánom a Ratzingerom. V knihe Raztingera obvinil, že bol proti tomu, aby sa obyčajní veriaci v Cirkvi pohli vpred. V roku 1998 vydal Zomieranie s dôstojnosťou, obranu asistovaných samovrážd, v ktorej tvrdí, že je v súlade s kresťanstvom.
Profesionálne sa však odmlčal len pri svojom presune z fakulty Katolíckej teológie na pozíciu profesora ekumenickej teológie. Publikoval množstvo kníh. Mnohé z nich sa stali bestsellermi a tešili sa druhej kariére odborného hosťujúceho rektora.
Vo svojej 600-stranovej autobiografii Kung píše, že ďalšiu knihu sa už uverejniť nechystá.