TALIANSKO, Rím, 23. júla 2010 (LifeSiteNew.com) - Kauza Lautsi vs. Taliansko, známa ako „prípad kríža“, obletela celý svet. Dvadsať európskych krajín vtedy vyslovilo Taliansku podporu v boji za slobodu náboženstva. Počet zástancov, najmä spomedzi štátov východnej Európy a krajín bývalého Sovietskeho bloku, tvorí takmer polovicu členov Rady Európy. Tá má dnes 47 členov.
Európsky súd pre ľudské práva (ECHR) v spomínanom prípade rozhodol, že Taliansko musí odstrániť všetky kríže zo štátnych škôl a úradov. To vyvolalo rozsiahle protesty nielen v Taliansku, ale aj po celej Európe.
Vlády Arménska, Bulharska, Cypru, Grécka, Litvy, Malty, Monaka, Rumunska, Ruskej federácie a San Marina podali súdu oficiálnu sťažnosť.
Vlády Albánska, Chorvátska, Maďarska, Moldavska, Poľska, Rakúska, Slovenska, Srbska a Ukrajiny otvorene kritizovali pôvodné rozhodnutie.
Podpora talianskeho katolíckeho dedičstva prišla aj zo strán nekatolíkov. Patriarcha Cyril z Moskvy a celé Rusko rozprávalo o prípade ako o „zjednotení sa kresťanských cirkví“ proti postupu sekularizmu.
Hilarion Alfeyev, biskup ruskej pravoslávnej cirkvi, navrhol spísať stanovy „strategickej aliancie katolíkov a pravoslávnych“, so zámerom brániť kresťanskú tradíciu „pred sekularizom, liberalizmom a relativizmom, ktoré prevládajú v modernej Európe.“
Prípad vyvolala Talianka fínskeho pôvodu Soile Lautsiovou. Prekážali jej kríže v škole, ktorú navštevovali jej deti. Sťažovala sa a súd jej dal v novembri 2009 za pravdu – prítomnosť kríža na miestach, kde ho deti môžu vidieť, porušuje ich právo na náboženskú slobodu. Dostala odškodné vo výške 5 tisíc eur.
V rozhodnutí sa uvádza, že „povinné vystavenie symbolu daného vyznania vo verejných priestoroch... obmedzuje právo rodičov učiť svoje deti podľa svojho osobného vyznania a presvedčenia.“
Talianska vláda sa proti rozhodnutiu odvolala. Argumentuje talianskou ústavou, podľa ktorej má katolicizmus v ich krajine špeciálne postavenie. ECHR si vypočulo odvolanie na súde v júni 2010, verdikt sa očakáva v novembri.
Do prípadu sa zaangažovalo aj Európske Centrum pre zákon a spravodlivosť (ECLJ), ktoré organizuje kampane za slobodu náboženstva a prejavu. Táto mimovládna organizácia zo Štrasburgu, dostala od súdu právo intervencie -mohla sa zúčastniť súdneho konania a bola vypočutá.
V mediálnej správe sa skupina vyjadrila, že prípad je symbolom intenzívnejšieho zápasu Európy s nábožensko-kultúrnou a duchovnou identitou. Na jednej strane stoja zástancovia totálnej sekularizácie Európy, na druhej sú tí, ktorí „túžia po Európe vernej svojej identite a historickým koreňom.“
„Dvadsať európskych krajín, konfrontovaných s úplným odkresťančovaním Európy, sa spojilo neobvyklými krokmi k upevneniu kresťanstva v Európe,“ uviedlo ECLJ.
Záležitosti ako verejná exhibícia náboženských symbolov v štátnych školách pôvodne spadali pod právomoc jednotlivých členských štátov. Podľa európskych zákonov musí súd rešpektovať kultúru a tradície každého členského štátu. Zasahovať môže len do prípadov indoktrinácie (snaha o prijatie určitej doktríny, alebo úsilie, aby boli bez kritického uvažovania prijaté názory, hodnoty, postoje). Alebo do prípadov hrubého proselytizmu (násilného obracania na vieru).
Avšak podľa vyjadrenia ECLJ rozhodnutie v prípade Lautsi značí zmenu – ECHR vyhlásila, že Dohovor o ľudských právach požaduje, aby boli členské štáty „nenáboženské.“
„Inými slovami - na to, aby bol štát demokratický, musí sa zriecť svojej náboženskej identity: to je čistá sekularizácia,“ tvrdí riaditeľ ECLJ Gregor Puppinck.
Odozva skoro polovice členských štátov Rady Európy proti súdu a tlakom sekularizácie je jasným potvrdením „sociálnej platnosti kresťanstva v európskej spoločnosti.“
„Za právnymi dôvodmi a obhajobou identity, kultúry a národných kresťanských tradícií, týchto 20 krajín verejne potvrdilo a obránilo svoju vernosť samému Kristovi, pripomínajúc celej Európe, že prítomnosť Krista vo svete je na osoh všetkých,“ napísalo ECLJ vo svojej správe.
Hilary White