Eutanázia pre všetkých, bez ohľadu na aktuálnu fázu prebiehajúcej choroby
V dnešnej dobe sa už otrava nešíri len cez jedlo alebo krvou. Jednou z najlepších a najspoľahlivejších ciest sa stali médiá. Dokazuje to aj dokument o eutanázii s názvom “Nachtvlinder” (Nočný motýľ), ktorý 24. júna tohto roku pustila na televízne obrazovky holandská televízia Nederland 2. Videlo ho takmer 700 000 divákov a získal 11,8% podielu na sledovanosti.
Dokument hovorí o “dobrej smrti”, ktorú si vybralo 26-ročné dievča, Priscilla Brouwer. Tej v šestnástich rokoch diagnostikovali bližšie nešpecifikovanú vážnu chorobu, na ktorej následky zomrela jej matka. Priscilla sa však vôbec nenachádzala v terminálnej fáze….
Priscilla chce dokázať, že titul kráľovnej večera, ako ju vo filme označili, jej právom patrí a ukazuje extrémnu a umelú ľahkosť chápania a interpretácie svojho života, z ktorého chce “ujsť ako šťastná a v šťastnom období svojho života. Radšej umriem v 26. rokoch než v tridsiatich po rokoch utrpenia.” Toto je jediné kritérium jej “voľby”, ktoré nepoukazuje na žiadnu hodnotu života, nádeje a perspektívy.
Video dokumentuje, ako sa Priscilla a jej najlepšia priateľka spolu vyberú k rodinnému lekárovi, aby požiadala o eutanáziu, ako ruka v ruke kráčajú po pláži, ako jej sestra Steffie nanáša makeup, predtým, než sa vybláznia na rozlúčkovej párty v nočnom klube. Priscilla si má večer pred smrťou poriadne užiť, a tak popíja, spieva, tancuje, s každým sa objíma. Ako film hovorí, nosnou myšlienkou je mať čo najviac potešenia, čo najviac pôžitku ako je len možné v posledných momentoch života: “Zajtra bude plač, ale dnes pime a oslavujme!”
Na konci filmu Priscilla umiera v hospici po injekcii smrtiaceho koktailu barbiturátov, obklopená priateľmi a rodinou. Leží mŕtva na posteli a priatelia a príbuzní jej dávajú posledný bozk a odchádzajú. Vo finálnych scénach jej pohrebu účastníci tancujú na diskotékovú hudbu.
Holandská asociácia pre dobrovoľný koniec života (DAVE) uviedla, že tento dokument je didaktickou pomôckou: “Mladí ľudia musia byť viac upovedomení o možnostiach eutanázie.”
Režisér filmu, Peter Bosch: “Oponenti tvrdia, že bola príliš mladá, že ešte mohla chodiť a chodiť aj na párty, a že takéto konanie ide proti Bohu. Iróniou je, že v jej prípade za tým predsa len bolo čosi božské.”
Francúzsky editoriál stránky Risposte Catholique na to odpovedá: “Kde je tam Boh? Ako to, že nevidíme, že za jej smrť je v prvom rade vinná spoločnosť, ktorá zredukovala všetko len na materiálne potešenie a stala sa neschopnou kolektívne chápať a vciťovať sa do ľudí?”
Holandský zákon o eutanázii pod názvom “Ukončenie života na požiadanie a asistovaná samovražda” z roku 2002 tvrdí, že eutanázia a lekárom asistovaná samovražda nie sú trestnými činmi, ak lekár koná “v zhode s kritériami povinnej starostlivosti”. Dovoľuje dvanásťročným a starším deťom požiadať o eutanáziu bez súhlasu rodičov, a dokonca už technicky je možné vykonať eutanáziu aj na mladších deťoch podľa tzv. Protokolu Groeningen, ktorý to umožňuje na základe rodičovského súhlasu (resp. požiadania), ak si myslia, že dieťa má neznesiteľné bolesti.
(Hrôzostrašný dokument si môžete pozrieť tu: http://www.at5.nl/artikelen/105904/bijna-700-000-kijkers-voor-nachtvlinder-priscilla)