Keďže sa manipulácia verejnej mienky minimalistickou menšinou stala na Slovensku za ostatné mesiace takmer pravidlom, je na čase o niektorých veciach informovať.
Mimovládne organizácie sa v podstate rozdelili na dobré a zlé. Na „dobré“, ktoré sa ohýbajú pod finančnou ponukou a ideológiami a tie „zlé“, ktoré majú vlastný názor a žijú ono Chalúpkovo „a voľ nebyť ako byť otrokom“.
Ohýbanie pod finančnou ponukou sa prejavuje v praxi i vo Výbore pre rodovú rovnosť. V praxi sa to prejavuje napríklad rozdeľovaním peňazí. Tie „dobré“ organizácie, ktoré používajú „zaklínadlo gender“, sa dostanú k finančnej podpore aj od štátu, aj z Európskeho sociálneho fondu, aj z Nórskeho finančného mechanizmu. Bez ohľadu na to, či robia len analýzy, monitoringy, kampane a zamestnajú svoje kamarátky (len na aktuálne dva projekty čerpajú 3,5 mil. eur), pričom pre expertky z „nie gendrovo“ orientovaných organizácii v projektoch “pre prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách” miesta niet. Organizácie s vlastným (vysoko odborným) názorom, ktoré reálne pomáhajú ženám, deťom či rodinám, sa po urputných bojoch môžu občas tešiť z odrobiniek. Nastal dokonca čas, kedy sú ľudia či organizácie lustrované. Niektoré cirkevné či kresťanské organizácie boli pred udelením dotácie z Nórskeho finančného mechanizmu lustrované z Úradu vlády SR, aký majú postoj k Istanbulskému dohovoru (a následne dotáciu, samozrejme, nedostali). Nepripomína Vám to časy totalitné?
O čo teda ide v Istanbulskom dohovore? (ďalej len ID)
ID používa definíciu rodu ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“ (to znamená, že rod sa môže meniť podľa toho, čo považuje spoločnosť za primerané??? Bude časom vhodné mať ženy s mužským rodom a mužov so ženským?). ID oddeľuje rod od pohlavia, vymenúva kategórie: 1) pohlavie, 2) rod, 3) rodová príslušnosť 4) rodová identita. Pohlavie už teda nie je rod, ani rodová identita.
ID zaväzuje zmluvné strany prijať opatrenia s cieľom „odstrániť zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti založené na stereotypných rolách žien a mužov“. Stereotypné roly mužov a žien… Tie sa už odstraňujú rôznymi absurdnými spôsobmi. Najnovšie v Taliansku museli stiahnuť reklamu na plienky, lebo hovorí o rozdieloch medzi chlapcami a dievčatami. Veď podľa rodových feministiek rozdiely medzi mužom a ženou v podstate neexistujú, všetko je len sociálny konštrukt.
V ID sa približne 70-krát nachádza odporúčanie „prijať potrebné legislatívne a iné opatrenia“, pričom implementáciu zákona bude kontrolovať orgán (GREVIO), zložený z expertov z Turecka, Srbska, Francúzska, Portugalska, Španielska, Talianska, Rakúska, Albánska, Malty a Čiernej Hory, ktorí sú nezávislí a konajú vo svojom mene. Nie je to na zvrchovanú Slovenskú republiku trošku odvážne? (Česi napríklad Istanbulský dohovor vôbec neriešia, ani ho nepodpísali, ani sa ho nechystajú ratifikovať.) GREVIO má výrazný vplyv na národnú legislatívu a môže sa stať inštitúciou, ktorá bude v budúcnosti v našej krajine presadzovať akúkoľvek politickú (či ideologickú?) agendu. Najväčšie riziko dokumentu je však jeho vágnosť a všeobecnosť a to, že týmito všeobecnými formuláciami a monitorovacím mechanizmom sa bude môcť Istanbulský dohovor každý rok vykladať ináč. Od ratifikácie budú musieť národné parlamenty monitorovať prijaté opatrenia a nemajú právo na výhrady (okrem pár nepodstatných vecí).
Presne v duchu Overtonovej teórie: doteraz nemysliteľné termíny (napr.: pohlavie a rod sú dve odlišné nesúvisiace kategórie) predložiť verejnosti pod iným názvom (Istanbulský dohovor) a/alebo použiť eufemizmus (boj proti násiliu na ženách).
A tak sa pýtam: čo je to za motiváciu, keď niekomu tak veľmi záleží na urýchlenej ratifikácii Istanbulského dohovoru? Keď tak veľmi záleží na tom, aby ženy dostali letáčiky o násilí a nie reálnu pomoc? Čo sa skrýva za zavedením termínu “rodovo podmienené násilie”? Kam vedú a načo majú slúžiť finančné toky, keď reálne pomáhajúce organizácie - a cez nich trpiaci ľudia - nedostanú z verejných financií takmer nič?
Renáta Ocilková