Novelu o hazardných hrách, ktorú sa nám pred rokom s Radom Procházkom aj napriek ťazkostiam podarilo presadiť, napadli vtedy ani nie zástupcovia obcí, ktorí boli prijímateľmi odvodov z hazardu do svojich obecných rozpočtov, ale najmä prevádzkovatelia výherných automatov. Argumentovali najmä tým, že naša snaha znížiť dostupnosť výherných automatov a videohier vážne zasiahne do zamestnanosti, keďže oni budú musieť prepúšťať. To, že výherné automaty priviedli na mizinu tisíce ľudí, mnohých pripravili nielen o prácu alebo rodinu, ale aj o život, už samozrejme „nie je ich biznis“.
Vláda Roberta Fica si hovorí sociálna. Ževraj zastupuje záujmy občanov. Koho záujmy však zastupuje v tomto prípade? To, čo sme umožnili v našej novele spred roka bolo, aby sa obce, zastupiteľstvá mohli rozhodnúť, či chcú alebo nechcú na svojom území hazard. A presne mohli špecifikovať, ktoré druhy hazardných hier áno a ktoré nie. Dnes im ministerstvo odkazuje: kompetenciu vám ponecháme, ale buď zakážete na svojom území všetko vrátane charitatívnej lotérie, alebo nič!
Ďalšou úpravou zákona chce ministerstvo financií vrátiť výherné automaty do krčiem. Jednou z našich najsilnejších motivácí pri predkladaní novely zákona v minulosti bolo znížiť výskyt automatov roztrúsených po všelijakých pohostinstvách a obchodoch, kde sú dostupnejšie komukoľvek, vrátane mladistvých. Tiež sme chceli, aby hracie automaty boli koncentrované do herní so zákazom požívania alkoholických nápojov a fajčenia, nakoľko aj podľa odborníkov tabak a alkohol sú podpornými faktormi pri impulzívnom hraní. Tieto posledne menované opatrenia mali vstúpiť do platnosti od 1.1. 2013.
Keďže podľa predkladacej správy ministerstva by tieto zmeny mohli “negatívne ovplyvniť vývoj v oblasti hazardných hier, navrhuje sa priblížiť nastavenie podmienok prevádzkovania vybraných druhov hazardných hier v herniach k aktuálnej úrovni”.
Desiatky zastupiteľstiev na Slovensku dodnes využili možnosť vyhnať zo svojich obcí výherné automaty či videolotérie, pretože oni najlepšie vedeli, koľko starostí to prináša nielen rodinám patologických hráčov, ale aj obci samotnej.
Neučarovali im ani peniaze, ktoré od prevádzkovateľov dostávali za prevádzkovanie automatov.
Veľmi dobre uvedomovali, že sú to v konečnom dôsledku len peniaze ich obyvateľov, ktoré týmto konkrétnym ľuďom budú chýbať na bežné živobytie. Žiaľ, hracou chorobou postihnutí ľudia, ich rodiny a obce majú smolu. Tlak tých silnejších – v tomto prípade prevádzkovateľov výherných automatov a ministerstva financií- je mocnejší.
Túto zmenu Smeráci predložili v čase prázdnin a na pripomienkové konanie nechali len 10 pracovných dní vrátane víkendov.
Je to také urgentné, alebo sa za to hanbia?
PS: Na záver predkladacej správy sa píše: “Prijatie navrhovaného zákona a jeho aplikácia nebude mať vplyv na hospodárenie obyvateľstva, na sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť, na zamestnanosť, na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Prijatie navrhovaného zákona a jeho aplikácia bude mať negatívny vplyv na podnikateľské prostredie.”
Smutnejší vtip som už dávno nepočula.