Po stratégii, ktorá nám zadefinovala, čo sú evolučné ľudské práva, máme tu už pripravenú aj Koncepciu na boj s extrémizmom, t.z. skupinami, ktoré usilujú o potláčanie ľudských práv.
Jej cieľom je ochrana demokratického zriadenia, lebo aj totalitárne režimy prišli k moci demokraticky - ako Koncepcia varuje… Áno, Hitlerova strana demokraticky vyhrala vo volbách a bola zvolená do parlamentu. Komunisti hovorili o ľudovo-demokratickom režime a zastrešovali sa vládou väčšiny, hoci išlo o menšinu, ktorá zastrašila veľkú časť obyvateľstva svojou ideológiou a praktikami. No zabúda sa, že práve tieto režimy si predefinovávali ľudské práva podobne, ako je tomu dnes, tak aby vyhovovali ich ideologickému režimu. Preto z extrémizmu môžu byť obvinení práve obhajcovia demokracie a slobody, lebo obhajujú nepohodlné ľudské práva, ktoré dnešná ideológia mieni potláčať.
SR sa má dištancovať od akceptácie prejavov, ktoré by pôsobili nenávistne voči skupinám pre dôvody, akými sú rasa, … sexuálna orientácia alebo náboženské vyznanie. Ako sa definuje a dokazuje nenávisť? Mainstreamové média sú denne plné prejavov, ktoré pôsobia nenávistne, intenzívnejšie to bolo cítiť pred referendom. Nenávistné prejavy voči Cirkvi, voči organizátorom referenda a kresťanom však nikto neriešil. Posledné týždne pred referendom média sústavne podnecovali k nenávisti voči podporovateľom referenda, keď tvrdili, že im hrozia pokuty, šetrenie zo strany MV SR a prokuratúry. Referendum vraj rozdeľovalo, ako keby každé voľby nepolarizovali spoločnosť. Verejnosť, ktorá v prieskumoch ukazovala značnú podporu referendovým otázkam, sa na poslednú chvíľu dištancovala od referenda, lebo nechcela byť spájaná s tými, ktorí sú v médiach prezentovaní ako fundamentalisti, polarizátori, nenávistníci či podvodníci. Toto bola jasná zastrašovacia kampaň.
Osobne som zažila také zneužívanie štátnych autorít, ktorého cieľom bolo podnecovať k nenávisti a zastrašovať tak mňa ako aj verejnosť počas bilboardovej kampane Právo na život. Istá osoba podala trestné podanie na našu kampaň, ako paradoxne mylne uviedli média "proti nenarodeným deťom". Bolo to vo všetkých médiach a čoskoro som bola predvolaná vyšetrovateľom. Trestné podanie sa vzťahovalo na "ohrozenie mládeže", pod týmto paragrafom sa v Trestnom zákone skrýva zákaz šírenia pornografie medzi mladými. Samotný vyšetrovateľ priznal, že nevidí akoby naša kampaň mohla napĺňať toto znenie zákona, ale mu to podľa jeho slov nariadila okresná prokurátorka riešiť…
A tak to bude aj s výkladom extrémistických zákonov. Bude sa považovať za extrémizmus to, na čo bude verejná objednávka, ktorú vytvoria média a označia ako niečo nenávistné, príp. čo nejaký človek pri moci vyhodnotí ako nevhodné… Jednoducho nejaký paragraf na to nájde, aj keby ten paragraf nesedel. A hoci to k ničomu nepovedie, aspoň to zastraší verejnosť a nepodhodlných ľudí. Keď však podpredsedníčka parlamentu pred dvoma rokom podala podnet na generálnu prokuratúru vyšetriť nelegálne napomáhanie potratom podľa Trestného zákona na webstránku, ktorá predáva nelegálne potratové tabletky, doteraz sa v tej veci nič neporiešilo. Webstránka Vás dokonca privíta "na vylepšenom webe" po štyroch rokoch existencie.
Ešte mám potrebu pozastaviť nad pritvrdzovaním trestov za činy motivované údajnou nenávisťou, predsudkami či nadradenosťou, ako to Koncepcia uvádza. Dozorcovia, ktorí vraždili v koncentračných táboroch, odmietli, žeby tak robili z nenávisti. Robili tak z povinnosti. Napriek tomu boli odsúdení za zločiny proti ľudskosti a nenávistné zločiny. Keď dnes potratári na dennej báze zabíjajú nevinné deti, robia to preto, že ich nenávidia? Zabíjajú matky svoje deti potratom z nenávisti alebo z falošnej solidarity, aby netreli chudobu alebo nešťastný život, ak ich vzťah s otcom dieťaťa nefunguje? O čo sú tieto skutky lepšie, lebo osoby necítia nenávisť, len sebecký kalkul? Dnes najviac počujeme o nenávisti v súvislosti s odmietaním homosexuálneho správania.
Ak označím análny styk za odporný (snáď mám nejakú slobodu a nemusím prechovávať sympatie, či otvorenosť k análnemu styku), nezdravý a nebezpečný vzhľadom na to, že sa pri ňom u nás aj na Západe nakazí väčšina prípadov vírusom HIV, je to nenávistné vyjadrenie? Predsa to hovorím z lásky voči tým, ktorých treba pred nákazou varovať. Alebo ak odmietam schválenie homosexuálnych partnerstiev, lebo zamedzia kresťanom ale i nekresťanom, ktorí sú proti kolaborácii na homosexuálnom životnom štýle, kandidovať na starostov a primátorov? Ale aj pre iné dôvody. Napr. lebo som za skutočnú pomoc homosexuálnym osobám, ktoré potrebujú pochopiť korene svojej príťažlivosti k tomu istému pohlaviu namiesto nútenia celej spoločnosti do toho, aby sa tvárila, že ich spolužitie je manželstvom.
Charakteristické znaky extrémizmu sú podľa Koncepcie "snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základých práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované pohlavím, …, vierovyznaním, sexuálnou orientáciou, atď." Ak som proti registrácii homopartnerstiev a proti legalizácii zabíjania nenarodených detí, pričom nejaký súd ich prehlási za ľudské práva, spadám do kategórie potlačovateľov ľudských práv? Nie je skôr extrémizmom hlásať, že matka má mať právo zabiť svoje nenarodené dieťa a že umelý potrat je ľudské právo? Od toho je len krok k právu rodiča zadefinovaného v Belgicku zabiť aj svoje narodené dieťa do veku 12 rokov, ak je postihnuté alebo život s ním nie je práve ružový…
Koncepcia síce uvádza menovite subjekty, ktoré sú vraj extrémistickými skupinami, no zároveň dáva aj priestor pre voľný výklad, ktorým sa môže vývoj v zideologizovanej demokracii uberať. Keď Koncepcia žiada založenie novej inštitúcie, ktorá by toto všetko monitorovala a takejto extrémistickej činnosti predchádzala, môžeme si byť istí, že definícia extrémizmu sa bude rozširovať. Štátni zamestnanci budú mať prirodzene motiváciu prehlbovať svoje kompetencie, posilňovať svoju dôležitosť a podržať si svoje teplé miestečká z našich daní čo najdlhšie.
Jana Tutková
Autorka je riaditeľka Centra pre bioetickú reformu.